Pripravujú dospelých na krst Manželský vzťah, zdravotné problémy aj nenaplnenie. Čo vedie ľudí na Slovensku, aby vstúpili do cirkvi

Správy z posledných rokov o rekordoch v počte pokrstených dospelých vo Francúzsku či v Belgicku môžu viesť slovenského čitateľa k otázkam, ako vyzerá príprava na krst mladých a dospelých v našich podmienkach. Aké príbehy sa za týmito obráteniami skrývajú?

U nás nebadať boom takýchto krstov, no porovnávať Slovensko a spomínané krajiny západnej Európy by nebolo adekvátne vzhľadom na odlišné východiskové pozície – u nás prevažuje formálne či kultúrne kresťanstvo a novorodenci sa stále krstia v dosť vysokej miere.

No aj tak sa každoročne nájdu dospelí alebo tínedžeri, ktorí v slovenských farnostiach prijmú krst, a to predovšetkým na Veľkú noc.

Pokiaľ ide o konkrétne údaje, štatistiky krstov, ktoré vedie Konferencia biskupov Slovenska, pracujú od roku 2017 s kategóriou „počet krstov nad 7 rokov“. Tento údaj sa od pandémie pohybuje na úrovni 1 500 až 1 600 krstov ročne. Ak si odmyslíme deti krstené pred prvým svätým prijímaním a potom v období birmovky, počet krstov ľudí nad 18 rokov sa môže odhadom pohybovať v niekoľkých stovkách ročne.

Spolu sa pritom za rok pokrstí v Katolíckej cirkvi na Slovensku 35- až 40-tisíc osôb všetkých vekových kategórií. Viac v nasledujúcom grafe.

V takom Francúzsku začínajú skúmať, čo je za raketovým nárastom záujemcov o kresťanstvo, a zároveň uvažujú, ako tomu prispôsobiť fungovanie a schopnosť cirkvi poskytnúť prípravu na prijatie krstu.

V cirkvi na Slovensku fungujú zabehnuté skupiny kňazov aj laikov, ktoré sa dlhodobo venujú príprave dospelých na krst a aj na ďalšie sviatosti ako sväté prijímanie či birmovka.

O dôvodoch, ktoré vedú ľudí do cirkvi, aj o tom, ako príprava vyzerá, sme sa rozprávali so saleziánskym kňazom Pavlom Semanom a s manželmi Máriou a Jurajom Krošlákovcami, ktorí sa podieľajú na príprave v bratislavskom saleziánskom stredisku na Miletičovej ulici.

Keďže príprava na krst je dvojročná, fungujú paralelne dve skupinky. Jednu vedie don Seman, druhú jeho saleziánsky spolubrat don Jozef Kupka. Krošlákovci sú zapojení v jeho skupinke.

Príprava vyvrcholí práve na Veľkú noc, keď budú dospelí pokrstení počas obradov veľkonočnej vigílie na Svätú (Bielu) sobotu.

Poďme však postupne. 

Boom krstov dospelých vo FrancúzskuMladých v dobrom zmysle provokuje islam, ako prvé siahnu po Biblii, tvrdí jeden z prvých výskumov

Pavol Rábara

Nasýtenie rozumu nestačí

Don Pavol Seman začal s prípravami katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst) už v roku 1993, keď prišiel ako novokňaz do Bratislavy.

Niektorí dospievajúci chlapci, ktorí chodili do mládežníckeho strediska v Petržalke hlavne za športom, neboli pokrstení. Zavolali ich tam kamaráti, ktorí chodili k sviatostiam, takže pod ich vplyvom sa dali aj oni nahovoriť na prípravu na krst.

„Boli to piati chlapci, dvaja bratia a potom traja ďalší,“ spomína si na prvú skúsenosť s prípravou. Postupne pribúdali ďalší tínedžeri, ktorých zavolali k saleziánom kamaráti. „Mnohí chodili na stretká ako nepokrstení a po troch či štyroch rokoch si povedali, že oni by sa chceli tiež začleniť do cirkvi,“ hovorí don Seman.

„Moja skúsenosť za viac ako dvadsaťpäť rokov je, že nestačí iba nasýtenie intelektu a rozumu. Predovšetkým sa musí človek naučiť žiť vieru v praktickom živote,“ rozpráva pre denník Postoj salezián Pavol Seman a počíta nahlas, koľkých ľudí pripravil na krst. Spolu to bolo 55 osôb.

Don Seman vraví, že ľudia, ktorí sa pripravujú na krst, sú zväčša intelektuálne zdatní a schopní naučiť sa Desatoro či základy katechizmu relatívne rýchlo, no dôležitý je život viery. „Naučiť sa pravidelne modliť, navštevovať svätú omšu v nedeľu a v prikázaný sviatok, usporiadať si partnerský vzťah prípravou k manželstvu a podobne,“ opisuje.

Príprava na krst na Miletičovej v Bratislave. Don Pavol Seman na snímke v strede, vpravo manželia Krošlákovci. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Príprava na krst na Miletičovej v Bratislave, don Seman a manželia Krošlákovci s katechumenkami. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Príprava na krst na Miletičovej v Bratislave. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Manželia Mária a Juraj Krošlákovci potvrdzujú, že viac než vedomosti je dôležité, či nastáva v živote katechumena zmena. „Z našej strany to nie je len suchá katechéza, ale zdieľame vzájomne život. Povieme im svoje svedectvo a tiež sledujeme, ako sa vyvíja ich život,“ hovorí Mária Krošláková.

Na prvom stretnutí sa pýtajú, prečo prišli a čo hľadajú. „Sloboda je úplný základ a viackrát im to počas prípravy pripomenieme,“ pokračuje Juraj s tým, že pokiaľ by sa tu necítili slobodní alebo by mali dojem, že sú do niečoho tlačení, nie je to pre nich správne miesto. Viera je totiž dar, ktorý prijímajú v slobodnom rozhodnutí.

Krošlákovci vedú katechumenov už 15 rokov okrem prestávky, keď boli ich deti malé. Hovoria, že nie všetci, čo sa prihlásia na prípravu, sú pevne rozhodnutí dať sa pokrstiť.

„Nájdu sa ľudia, ktorí tušia, že existuje niečo vyššie, ale nevedia prekonať niektoré témy alebo predsudky voči cirkvi. Ďalší sú hľadajúci, chcú sa dozvedieť viac, je to proces. Veľa sa pýtajú, aj my si musíme veľa študovať,“ hovorí manželský pár, ktorý má skúsenosť aj s prednášaním na kurze prípravy na manželstvo.

V porovnaní s predmanželským kurzom sa však príprava na krst nesie v inej atmosfére, keďže mnohí snúbenci sú na kurze preto, že potrebujú potvrdenie o jeho absolvovaní pre sobáš v kostole. Katechumeni si však krst volia slobodne a môžu kedykoľvek odísť, čo sa niekedy aj stane, hoci podľa Krošlákovcov sú to skôr ojedinelé prípady.

Od tínedžerov k mladým dospelým

Dnes o krst prejavujú záujem predovšetkým mladí dospelí, vyzretejší ľudia po tridsiatke či štyridsiatke, hoci sa nájdu aj starší.

Oproti 90. rokom je to už jasná zmena trendu, vtedy dominovali v prípravách na krst ľudia v tínedžerskom veku. Don Pavol Seman si pamätá aj na regionálne rozdiely, keď pôsobil v Michalovciach a Humennom. A podobne to bolo aj o zhruba dvadsať rokov neskôr – v okresných mestách na východe bol záujem o krst dospelých takmer nulový, čo možno vysvetliť aj bežným krstením novorodencov.

Lekárka pokrstená na Veľkú nocPočas covidu som stála zoči-voči smrti, začala som premýšľať, čo bude s mojou dušou, ak sa ocitnem na druhej strane

Pavol Hudák

V roku 2017 sa don Seman vrátil na Miletičovu v Bratislave, kde mu farár don Marián Husár zveril prípravu katechumenov. Piatich krstili v roku 2019. Z tohto obdobia si spomína na silný príbeh mladej ženy Lucie.

Keď sa jej narodilo dievčatko, požiadala o jej krst. Farár sa pýtal, či sa nechce dať pokrstiť aj ona, ale odmietla. „A prečo ste dali dieťatko pokrstiť?“ pokračoval dialóg. „Nejako som to cítila, že tak treba, že sa to patrí,“ odvetila.

Keď mala jej dcéra deväť rokov a chystala sa na prvú svätú spoveď, povedala jej, že by bola rada, keby aj ona mohla chodiť na spoveď a na sväté prijímanie. Vtedy si uvedomila, že jej nič nebráni urobiť tento krok. Mala tridsaťštyri rokov, dnes je vedúcou jedného stretka a dcérka je vo farnosti aktívna tiež.

Príbehom Lucie sa dostávame k dôvodom na krst.

Kvôli manželovi či manželke

Silný a častý impulz, ktorý vedie ľudí k tomuto rozhodnutiu, je podľa skúseností dona Semana vzťah s manželským partnerom, ktorý je veriaci. „Chcú zdieľať ten istý osud, to isté prežívanie viery. Aj v tohtoročnom katechumenáte mám aspoň dvoch alebo troch takýchto ľudí,“ približuje saleziánsky kňaz.

Tento dôvod sa objavuje počas manželstva, ako aj pred ním. Netýka sa len krstu, ale aj ďalších sviatostí. Napríklad v aktuálnej skupinke má don Seman mladíka, ktorý síce bol ako dieťa pokrstený, ale rodina ho k viere neviedla. Našiel si veriace dievča a chcú sa toto leto sobášiť. Začal s prípravou a na Veľkú noc pôjde na svoje prvé sväté prijímanie.

„A keď všetko dobre pôjde, v októbri bude birmovka. Vnímam u neho túžbu zdieľať tú istú vlnovú dĺžku so svojou nastávajúcou, čo sa týka prežívania viery,“ opisuje kňaz.

Príprava na krst jedného z manželov obohacuje aj druhého partnera, pokračuje. Pamätá si mamičku s dvomi deťmi, ktorá chodila na prípravu, a keď prišla domov, manžel sa jej vždy pýtal, čo dnes preberali. Vypýtal si materiály, aby si ich ešte spolu doma preberali.

Don Pavol Seman, SDB. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Manželia Krošlákovci potvrdzujú, že manželstvo ako impulz k viere je silný faktor. V ich predchádzajúcej skupinke sa to týkalo polovice katechumenov. No v tej aktuálnej, ktorej sa venujú a ktorá bude mať krst tento rok, zohrávali rolu iné faktory.

Niektoré sú spojené s udalosťami v rodine, so životnými krízami alebo s vážnymi zdravotnými problémami. „Niektorí hovorili, že vyskúšali naozaj množstvo vecí, ktoré by ich mali napĺňať, mali aj finančné zázemie a napriek tomu sa necítili šťastne alebo naplnení,“ opisuje Mária Krošláková.

Spomína si na ľudí, ktorí pocítili, že sa ich dotkol Boh, a na základe toho začali najprv chodiť na bohoslužby, hoci bez sviatostí, a potom sa modlievali pred sochou Panny Márie pred kostolom. Keď počuli vo farských oznamoch, že bude prípravka na krst, prišli.

Don Pavol Seman poukazuje na to, že niekedy popud ku krstu môže prísť z lásky k druhému. Jedna babička umierala a vyjadrila sa, že by sa veľmi potešila, keby vnučka mala sviatosti. „Spočiatku to mohla byť ochota byť verná babke, ktorá je už na druhom brehu života, a ako taký dôvod na krst to, samozrejme, nestačí, ale môže to byť prvý popud, začiatok,“ hovorí.

Ako funguje príprava na krst u saleziánov na Miletičovej

Kurz vyhlásia na konci augusta, pričom sa koná o rok a pol na Veľkú noc. Tí, ktorí už sú pokrstení, ale majú záujem o ďalšie sviatosti (sväté prijímanie, birmovku), pristúpia k sviatostiam skôr.

V prvú alebo druhú adventnú nedeľu nasledujúceho roka nastáva tzv. vyvolenie – predstavenie katechumenov pred cirkvou v kostole na svätej omši.

Na začiatku pôstu sa koná tzv. vyvolenie mena, opäť verejne. Väčšinou si vyberú pri krste nové meno, najmä ak ich občianske meno nezodpovedá známemu svätcovi či svätici.

Tretia, štvrtá a piata pôstna nedeľa sa nazývajú aj katechumenálne nedele, počas omší sa vykonajú tzv. skrutíniá, keď kňaz kladie katechumenom krátke otázky, napríklad či sa zriekajú zlého ducha. Zároveň sú pomazaní olejom katechumenov, čo je symbol duchovného boja proti pokušeniam zlého ducha.

Na začiatku Veľkého týždňa pri večernej svätej omši dôjde k odovzdaniu symbolov Otče náš a Verím v Boha. Kňaz odovzdá katechumenom zvitok s modlitbami. 

Potom na Svätú (Bielu) sobotu ráno, keď otvoria kostol a modlia sa ranné chvály, nastáva obrad vrátenia symbolov a obrad Effeta – otvor sa. Kňaz katechumenom povie, aby vrátili symbol viery s tým, že ho teraz vyznajú pred cirkvou. Pomodlia sa Otče náš a Verím v Boha.

Hoci sa pred prijatím krstu nespovedá, lebo krst zmýva všetky hriechy, na Miletičovej majú zvyk, že katechumeni si napíšu svoje hriechy a vložia ich do obálky. Počas obradu požehnania ohňa na Veľkonočnú vigíliu, vonku, vhodia tieto hriechy symbolicky do ohňa.

Rôznorodosť dôvodov, pre ktoré ľudia zvažujú krst, sa prejavuje aj na skupinke katechumenov. Juraj Krošlák ju opisuje ako veľmi pestrú. „Vysokoškolsky vzdelaní aj bez maturity. Mladí aj starší. Každý žije vo svojom, ale je až neuveriteľné, ako si rozumejú. Bude to zrejme zdieľaním sa o svojom živote,“ zamýšľa sa.

Don Seman má aktuálne vo svojej skupine najmladšieho 19-ročného maturanta. Potom štyroch vysokoškolákov.

Samotné stretnutie, ktoré sa koná v stredu večer, začnú spoločným vyznaním viery (Nicejsko-carihradským). Nasleduje „kolečko“, kde každý povie, čo zažil za posledný týždeň, kde bol na svätej omši, či sa mu to podarilo alebo nie. „Nekontrolujeme to, nezapisujeme trestné body. Je úplne pochopiteľné, že keď doteraz toto nepraktizovali, tak je to pre nich niečo nové a vyžaduje si to čas,“ vraví skúsený kňaz.

Čo ich najviac zaujíma?

Don Seman hovorí, že pri niektorých témach sa „zastavia“ a rozoberajú hlbšie, čo katechumenov zaujme. Napríklad keď narazia na slovo biskup, hneď treba vysvetľovať štruktúru cirkvi.

V tomto pomohlo aj vlaňajšie konkláve, keď bola príležitosť veci prebrať detailnejšie, dopĺňa Juraj Krošlák. Spomína si aj na pána, ktorého veľmi zaujal Kódex kánonického práva, vravel, že mu veľmi pripomína civilné zákony.

Medzi budúcimi katolíkmi dosť rezonujú témy exorcizmu a diabla. „Ďalej aj otázky súvisiace so sexuálnou morálkou,“ približuje Mária Krošláková a dodáva, že nie všetko je pre katechumenov ľahko pochopiteľné, veľa sa pýtajú.

„Morálne učenie cirkvi vysvetľujeme spôsobom, aby sa necítili súdení za to, čo v živote urobili alebo prežívajú. Sú na ceste, hľadajú, snažia sa pochopiť,“ dopĺňa ju manžel Juraj.

Jeden muž im po čase priznal, že predtým, než sa dal na krstnú prípravu, v obchodnom reťazci si vážil ovocie tak, že na váhe síce mal drahšie jablká, ale označil tie lacnejšie. „Teraz to už nedokážem spraviť,“ reprodukujú jeho svedectvo.

Príprava na krst a sviatosti na Miletičovej v Bratislave, druhá skupinka. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Príprava na krst a sviatosti na Miletičovej v Bratislave, druhá skupinka. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na čo musia nových kresťanov upozorňovať? Pred akými rizikami ich treba varovať? Mária Krošláková vraví, že im pripomínajú zásadu „strednej cesty“.

„Nemôžeš byť za extrém, stred ťa najlepšie drží,“ hovorí. Podľa nej sú oblasti, v ktorých niekedy treba konvertitov krotiť.

Ako príklad uvádza prípravu na spoveď či vyhodnocovanie toho, kedy ešte ísť na sväté prijímanie a kedy už nie. „Alebo čo čítať, čo nečítať, na čo sa pozrieť, na čo sa nepozrieť,“ približuje s tým, že sa to týka najmä úzkostlivejších pováh.

Medzi katechumenmi je tiež záujem o pôst a rôzne predsavzatia. Niektorých oslovil aj projekt Exodus 90, či už jeho mužská, alebo ženská verzia.

A badať vplyv technológií a sociálnych sietí na novopokrstených? Podľa Márie Krošlákovej si katechumeni často vyhľadávajú na internete svedectvá a povzbudenia. 

„Zaujímajú ich príbehy ľudí, ktorí si prechádzajú alebo prešli tým, čím oni. Netreba zabudnúť, že často nemajú doma z hľadiska viery absolútne žiadne zázemie. Dokonca väčšinou sa stretávajú s reakciami: Čo blázniš?“ približuje.

Všetci sme katechumenmi

Záverečnú fázu prípravy na krst vidia aj ostatní veriaci vďaka obradom počas troch pôstnych nedieľ. Don Seman prízvukuje, že v Pôstnom období sa celá cirkev stáva katechumenkou.

„Spolu s našimi skutočnými katechumenmi sa zriekame zlého ducha. Prijímame evanjelium ako hlavnú normu svojho života. Zriekame sa hriechov, konáme pokánie, ideme na svätú spoveď a stretávame sa s Ježišom Kristom v Eucharistii,“ ozrejmuje salezián.

Podľa neho je rozmer pokánia dôležitý aj pre katechumenov, aby pochopili, že všetci sme hriešnici a cirkev, to nie sú budovy, bohatstvo ani ceremónie, ale cirkev sú ľudia, ktorí potrebujú robiť pokánie, lebo jediný svätý medzi nami je Ježiš Kristus (ako sa to modlíme v Sláva Bohu na výsostiach).

Takto sa potom dá preniesť aj cez rôzne škandály a prípady zlyhania v cirkvi.

Príprava na krst a sviatosti na Miletičovej v Bratislave, druhá skupinka. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Príprava na krst a sviatosti na Miletičovej v Bratislave, druhá skupinka. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Oslovený kňaz a manželský pár potvrdzujú, že prípravou na krst sa cesta viery len začína.

Novopokrstení považujú za dosť dôležité zostať súčasťou nejakého spoločenstva. „Keďže to zažili počas prípravy, túžia sa začleniť,“ vysvetľuje Mária Krošláková a dodáva, že kto potrebuje pomoc, tomu sa snažia nájsť miesto v nejakom spoločenstve.

Vo väčšine prípadov zostávajú s pokrstenými v kontakte, niekedy v užšom, inokedy sporadickom. Krošlákovci priznávajú, že počas katechumenátnych kurzov načerpajú oveľa viac, ako oni dajú.

„Sú pre nás povzbudením a veľkou radosťou,“ uzatvárajú.