10-násobný nárast počtu krstov dospelých Obroda francúzskej cirkvi pokračuje. Rast ťahá generácia Z aj tradicionalisti

Viaceré správy a štatistiky z posledných rokov ukazujú, že Francúzsko zažíva nevídanú obrodu miestnej Katolíckej cirkvi.

Za posledné roky je pozorovateľný viditeľný nárast počtu krstov dospelých a dospievajúcich aj návštevy bohoslužieb a opatrne sa začína hovoriť aj o náraste duchovných povolaní. Ako sme prednedávnom napísali, rok 2026 nebude výnimkou tohto trendu, keďže počas nadchádzajúcich sviatkov prijme krst rekordných vyše 21-tisíc katechumenov.

Mnohokrát sa však diskutuje o tom, aké motívy stoja za príchodom nových veriacich a za zvýšenou túžbou po katolíckom duchovne.

Teraz, krátko pred Veľkou nocou, vydali francúzsky katolícky denník Famille Chrétienne a francúzska biskupská konferencia viacero analýz, ktoré ponúkajú pohľad nielen na počty nových pokrstených, ale aj na dôvody, ktoré ich pritiahli do cirkvi. Tie ukazujú, že francúzska Katolícka cirkev začína úspešne napĺňať svoje misionárske poslanie.

Nárast ťahá generácia Z

Dlhé roky sa vo Francúzsku držali krsty dospelých alebo dospievajúcich na relatívne nízkej úrovni okolo štyri- až päťtisíc ročne. V posledných dvoch či troch rokoch však prišlo k významnej zmene.

Ešte v roku 2023 bol počet krstov na Veľkú noc na úrovni 8416, čo však už znamenalo obrovský nárast oproti predchádzajúcim rokom stagnácie. Od tohto roku však boli zlomené všetky rekordy.

V roku 2024 už môžeme pozorovať výrazný nárast počtu krstov, túto sviatosť vtedy prijalo 12 135 katechumenov. V roku 2025 prišlo k nárastu o ďalších 32 percent, keď sa dalo pokrstiť 17 788 katechumenov, a medzi rokom 2025 a 2026 môžeme pozorovať nárast o ďalších 20 percent. Tento rok tak nakoniec prijme krst 21 386 dospelých a dospievajúcich ľudí.

Tento impozantný nárast tak znamená, že za posledných desať rokov sa počet krstov viac ako strojnásobil, v roku 2017 bolo totiž na Veľkú noc pokrstených (iba) 5888 katechumenov.

Rekordné počty krstov dospelýchZažíva Francúzsko návrat k viere? Novorodenci sa stále krstia čoraz menej

Ján Cipár

Ešte zaujímavejší je však pohľad na vekové zloženie katechumenov. Počet dospelých, ktorí sa dajú pokrstiť, je 13 234 (nárast o 28 percent oproti roku 2025) a počet dospievajúcich je 8152 (desaťpercentné zvýšenie). Až 82 percent katechumenov má menej ako 40 rokov a hlavným „ťahúňom“ je generácia Z. Ľudia vo veku 18 až 25 rokov totiž tvoria až 42 percent všetkých novopokrstených.

Aké sú dôvody príchodu nových ľudí do cirkvi? Ako uvádza analýza biskupskej konferencie, až 55 percent tohtoročných katechumenov nepochádza z kresťanského prostredia, nemali teda v minulosti možnosť bližšie spoznať kresťanstvo.

Hlavným faktorom túžby po krste, ktorý uvádza 40 percent katechumenov, je prežitie životnej skúšky (choroby, úmrtia), ktorá ich priviedla k hľadaniu zmyslu, 34 percent uvádza uvažovanie o náboženstve, 32 percent prežitie silného duchovného zážitku.

K významným faktorom však patrí aj dotyk krásou katedrál či iných duchovných miest (23 percent), čítanie Biblie (22 percent), svedectvo blízkej osoby (19 percent) či napríklad aj obsah niektorého z početných francúzskych katolíckych influencerov (11 percent).

Prečo teraz?

Prečo však dochádza k tomuto prebudeniu práve teraz? Na túto otázku neexistuje ľahká odpoveď, je však pravdepodobne súhrou viacerých faktorov, ktorým sa autor tohto článku venoval aj v analýze v časopise Verbum.

Kľúčovým faktorom je pandémia covidu-19. Ako ukazujú mnohé svedectvá predovšetkým mladých ľudí, dlhá osamelosť a neistota priviedla mnohých k hľadaniu hlbšieho zmyslu života. Zároveň viacerí autori uvádzajú ako dôvod aj fakt, že nárast islamu vo francúzskej spoločnosti, ktorý sa správa asertívne, prebúdza aj mladých kresťanov, aby žili svoju vieru odvážnejšie. Keďže mnohí ich spolužiaci odvážne držia ramadán, dodržiavanie kresťanského pôstu tiež prestáva byť „hanbou“.

Okrem týchto duchovných a spoločenských faktorov však francúzska cirkev naplno prijala úlohu misionárov, efektívne sa zorganizovala a pripravila potrebnú „infraštruktúru“. Francúzska biskupská konferencia prijala štandardizovanú prípravu pre katechumenov, ktorá trvá dva až tri roky, a počas nej sa katechumeni nielen učia o cirkevných pravdách, ale aj čítajú veľkých autorov a zúčastňujú sa na živote farnosti.

Prieskum biskupskej konferencie ukázal, že až 40 percent katechumenov alebo veriacich sa jeden rok po krste pravidelne zúčastňuje na živote farnosti, 28 percent dokonca nejakým spôsobom pomáha (upratovanie, farská rada a podobne).

Boom krstov dospelých vo FrancúzskuMladých v dobrom zmysle provokuje islam, ako prvé siahnu po Biblii, tvrdí jeden z prvých výskumov

Pavol Rábara

Okrem toho vo farnosti zorganizovali pre katechumenov sprievodcov, ktorí sú pre nich k dispozícii na diskusiu či povzbudenie. Týchto sprievodcov, ktorými sú zväčša dlhšie veriaci a vyškolení ľudia, je dnes vo Francúzsku niečo nad 11-tisíc, v roku 2023 ich pritom bolo o tretinu menej. Okrem toho sa čoraz viac organizujú aktívne spoločenstvá vo farnostiach, nové formy omší zamerané na mladých či veľmi populárne púte.

Okrem tradičných pútí do Lúrd či Chartres rastú na popularite tzv. nočné púte, počas ktorých veriaci – a čoraz viac aj neveriaci – kráčajú s fakľami či so sviečkami v tichu na niektorý kopec v okolí a majú tak možnosť naplno prežiť duchovno.

Cirkev povzbudzuje k príchodu hľadajúcich aj malými gestami. Vo Francúzsku je napríklad zvykom, že kňaz po nedeľnej omši vyjde pred kostol a každému podá ruku alebo sa aj prihovorí, čo posilňuje pocit prijatia.

Samozrejme, významným faktorom nárastu záujmu o vieru je aj veľký vplyv tradicionalistickej komunity, ktorá láka predovšetkým mladých ľudí. Vo Francúzsku je dokonca nový fenomén tradismatique. Hovorí o mladých, ktorí nemajú problém prechádzať medzi tradicionalistickou a charizmatickou spiritualitou a berú si to najlepšie z oboch. Tradicionalistická spiritualita je vo Francúzsku veľmi prístupná, vo väčšine miest je aspoň jedna takáto komunita.

V neposlednom rade sa zvyšuje počet francúzskych katolíckych influencerov, ktorí predovšetkým na Instagrame hovoria svojmu státisícovému publiku o viere. Zaujímavé je, že títo influenceri nemajú problém ísť aj do ťažkých morálnych tém a zostávajú v drvivej väčšine prípadov v súlade s oficiálnym učením cirkvi. K najpopulárnejším patrí tradicionalistický kňaz Matthieu Raffray, mladý hrdina Henri d’Anselme či účet unhommecatholique.

Neočakávaná návšteva Leva XIV. v Monaku

Okrem výrazného nárastu počtu katechumenov bola cirkev vo Francúzsku pred Veľkou nocou výrazne povzbudená aj neočakávaným príchodom pápeža do Monaka. Aj keď Monako je samostatným mikroštátom, táto návšteva mala veľký odkaz aj pre súčasnú situáciu vo Francúzsku.

To, prečo si pápež vybral pre svoju jednodňovú návštevu práve tento štát s menej ako 40-tisíc obyvateľmi, zostáva stále záhadou. Monacký knieža princ Albert II. dokonca na stránkach katolíckeho denníka La Croix sám vyjadril prekvapenie, že sa pápež rozhodol veľmi rýchlo prijať jeho oficiálne pozvanie, ktoré sformuloval počas audiencie pred necelými tromi mesiacmi 17. januára tohto roku. Navyše ide o prvú návštevu Monaka zo strany pápeža v moderných časoch.

Slovenka žijúca vo FrancúzskuMoslimka sa ma po veľkonočných obradoch pýtala, či sa môže aj ona dať pokrstiť

Pavol Rábara

Samozrejme, Monako patrí spolu s niekoľkými ďalšími malými štátmi ako Andorra či Lichtenštajnsko k hlboko veriacim krajinám, ku katolicizmu sa tu hlási viac ako 82 percent obyvateľov. Napriek tomu pápeži tieto mikroštáty navštívili len zriedkakedy.

Na základe výrokov a programu pápeža Leva XIV. však môžeme dôvody aspoň tušiť. Pápež sa vo svojej homílii zameral na dôstojnosť človeka od počatia až po prirodzenú smrť. Zdôraznil, že človeka a jeho dôstojnosť je potrebné brániť za každých okolností a je potrebné vzdorovať sekularizmu. Tieto jeho slová rezonovali vo Francúzsku, kde je momentálne veľkou témou prerokovanie zákona o asistovanej samovražde.

Tieto slová pápeža však boli aj pochvalou a povzbudením pre monacké knieža. Na rozdiel od Francúzska, kde bolo právo na potrat vložené v roku 2024 do ústavy, monacký knieža pred pár mesiacmi vetoval zákon o liberalizácii potratov v kniežatstve. Tento krok bol zo strany Vatikánu veľmi ocenený.

Pápež sa počas svojej návštevy zároveň osobne stretol s desiatimi katechumenmi a viacerými neofytmi kniežatstva a povzbudil ich na ceste viery. Ani tieto jeho slová nesmerovali iba k Monaku, ale aj do Francúzska.

Lev XIV. tak od začiatku svojho pontifikátu venuje mimoriadnu pozornosť Francúzsku a jemu blízkym krajinám. O tom svedčí aj nedávny list francúzskej biskupskej konferencii, v ktorom pápež volá po „veľkorysom prijatí“ tradicionalistických veriacich, riešení zneužívania v cirkvi a podpore katolíckeho školstva.

Ešte v roku 2025 pri príležitosti 100 rokov od kanonizácie troch veľkých francúzskych svätých napísal Lev XIV. ďalší list, v ktorom vyzval na posilnenie misionárskej práce a obnovy. Francúzsko je teda súčasnému pápežovi veľmi blízke.