Boom krstov dospelých vo Francúzsku Mladých v dobrom zmysle provokuje islam, ako prvé siahnu po Biblii, tvrdí jeden z prvých výskumov

Tak ako v posledné roky, pred Veľkou nocou z Francúzska opäť prichádzajú správy o počte tých, ktorí sa rozhodli na veľkonočné sviatky vstúpiť do Katolíckej cirkvi. A znovu to vyzerá na prekonanie minuloročných počtov. 

Ako ďalej uvádza Vatican News, obrad vyvolenia, ktorým sa začína posledná fáza katechumenátu (prípravy na krst), sa v jednotlivých diecézach koná v rôznych termínoch. Preto ešte nie je konečný počet katechumenov známy. 

Predbežné údaje hovoria o 20 tisícoch dospelých a dospievajúcich pre tento rok, čo by znamenalo prekonanie vlaňajšieho čísla. 

V roku 2025 bolo vo Francúzsku pokrstených 10 384 dospelých a 7 404 dospievajúcich, teda mladých vo veku 11 až 17 rokov. Z týchto 10 384 novopokrstených dospelých tvorí najväčší podiel (42 percent) veková skupina od 18 do 25 rokov.

Medzi rokmi 2023 a 2025 sa počet pokrstených dospelých takmer zdvojnásobil. 

Podobný trend kopíruje aj susedné Belgicko. 

Počet očakávaných krstov dospelých v roku 2026 je trikrát vyšší (689) ako v roku 2016, keď ich bolo 229. Ako píše The Pillar, po rokoch stabilného rastu začal tento počet v roku 2024 prudko stúpať, čím odzrkadľuje trend v susednom Francúzsku.

Spravodajský web flámsky hovoriacich belgických katolíkov tvrdí, že príchod konvertitov a kandidátov na krst maskuje pokles krstu detí. V niektorých regiónoch Flámska je pokrstených iba desať percent novorodencov.

„Jedno nenahrádza druhé, a tak v skutočnosti vytvára úplne iný druh cirkevnej inštitúcie. Ide o prechod od kultúrneho kresťanstva ku kresťanstvu presvedčenia,“ uvádza belgický web.

V prípade Belgicka sa ukazuje, že francúzsky hovoriace diecézy evidujú vyšší počet katechumenov než flámske, no aj tie zaznamenávajú rast. Rozdiel môže spočívať aj v tom, že na vidieku je predsa len väčší počet krstov detí, takže ak sa v dospelosti obrátia, neocitnú sa v štatistikách dospelých krstov. 

Biblia predbieha sociálne siete, islam pomáha

Hoci výrazný nárast pokrstených dospelých sledujeme niekoľko rokov, zatiaľ tento fenomén nie je hĺbkovo preskúmaný. 

O analýzu dôvodov, pre ktoré sa dospelí a mladí rozhodujú vo Francúzsku pokrstiť, sa pokúsil Antoine Pasquier, novinár katolíckeho týždenníka Famille chrétienne.

Štúdia s názvom Enquête sur ces jeunes qui veulent devenir chrétiens (Skúmanie dôvodov, prečo sa mladí ľudia chcú stať kresťanmi) vyšla na jeseň minulého roku a americký portál The Pillar ju označil za najpodrobnejší výskum „krstného boomu“. S autorom priniesol aj rozhovor.

Dlhoročný novinár Pasquier žije v parížskom regióne, má štyri deti a od roku 2020 vo svojej farnosti pripravuje dospelých na krst. Najprv si všimol rastúci počet mladých ľudí, ktorí hľadajú Boha a túžia sa stať kresťanmi. 

Podľa neho prichádzali v skupinách, zvyčajne s priateľmi. „Začali sme si ich všímať častejšie a vo väčšom počte aj na nedeľných omšiach, kde sa počas prijímania s prekríženými rukami približovali, aby prijali kňazovo požehnanie,“ opisuje Pasquier.

Vlastné pozorovanie mu potvrdili aj iní katechéti v rôznych mestách. Uvedomil si, že pôjde o celonárodný a bezprecedentný fenomén, ktorý začal skúmať už pred tromi rokmi.

Pre The Pillar vysvetlil, že vo svojom výskume sa zámerne zameral na vekovú skupinu 15- až 25-ročných, najmä preto, že ide o najpočetnejšiu demografickú skupinu (tvoria 45 percent francúzskych katechumenov), a po druhé preto, že ich cesta viery sa líši od cesty starších dospelých.

Rekordné počty krstov dospelýchZažíva Francúzsko návrat k viere? Novorodenci sa stále krstia čoraz menej

Ján Cipár

Pasquierove zistenia sú v mnohom prekvapivé. 

Generácia Z podľa neho síce vyrastá na sociálnych sieťach a konzumuje kvalitný obsah kresťanských influencerov, ale sociálne siete nie sú miestom obrátenia týchto mladých. „Obrátenie sa deje ešte skôr, povedal by som prirodzeným spôsobom. Sociálne médiá a internet dopĺňajú a podporujú ich obrátenie,“ tvrdí novinár.

Oveľa skôr ako internet zohráva na ich ceste viery podstatnú úlohu Biblia. „Takmer všetci mladí ľudia, ktorých sprevádzam alebo som s nimi robil rozhovor, mi hovoria, že si kúpili, otvorili a prečítali Bibliu skôr, ako podnikli akékoľvek oficiálne kroky v cirkvi,“ vyjadril sa Pasquier a poukázal na nárast predaja Biblie vo Francúzsku aj v zahraničí.

Okrem kostola a omše je pre týchto mladých Biblia spoľahlivým a ľahko identifikovateľným referenčným bodom. Uvažujú spôsobom, že ak chcú byť kresťanmi, musia čítať Bibliu a chodiť na omšu. 

Pozoruhodná je tiež rola islamu, ktorá vyplýva z Pasquierovho výskumu. 

Podľa zistení francúzskeho novinára verejné prejavovanie islamu provokuje generáciu Z. Keď ich moslimskí priatelia otvorene vyznávajú svoju vieru, podnecuje ich to, aby aj oni dali najavo svoju rastúcu kresťanskú vieru. 

„Prejavuje sa to nosením krížika na krku, niekedy aj závojom pre mladé ženy alebo dodržiavaním zvykov rôznych liturgických období, najmä pôstu,“ hovorí Pasquier.

Upriamuje pozornosť najmä na pôst, ktorý týchto mladých priťahuje svojou radikálnosťou. Niekedy majú tendenciu vnímať toto obdobie ako „kresťanský ramadán“, takže podľa neho musia katechéti dobre vysvetliť rozdiely medzi kresťanským a islamským obdobím a tiež ozrejmiť, že kresťanstvo nie je primárne o dodržiavaní pravidiel, ale o vnútornej premene.

Od komunity, ktorá sa už zmierila s úpadkom, ku „katechumenátnej cirkvi“

Rastúci počet dospelých pokrstených sa premieta do nových úvah o charaktere cirkvi. Biskup Benoît Bertrand z diecézy Pontoise v parížskom regióne predpovedá, že ak tento vývoj bude pokračovať, do piatich rokov dôjde ku skutočnej transformácii miestnych kresťanských spoločenstiev. 

Podľa jeho názoru sa katechumenát, ktorý bol donedávna druhoradou farskou službou, stane ústredným bodom pastoračného života. „Mnoho iniciatív sa bude sústreďovať na novopokrstených. To oni nás budú evanjelizovať,“ povedal biskup Bertrand pre diecézny týždenník Paris Notre-Dame.

Aj novinár a autor štúdie Antoine Pasquier volá po hlbokej transformácii francúzskeho katolicizmu, od komunity, ktorá sa už zmierila s úpadkom, ku „katechumenátnej cirkvi“.

„Tento úplne neočakávaný prílev zaskočil farnosti a prinútil ich rýchlo sa prispôsobiť,“ konštatuje Pasquier a opisuje, aké sú vlastnosti „katechumenátnej cirkvi“ – je pozorná voči ohlasovaniu kerygmy (posolstvo o Božom vykúpení), spáse každého človeka a načúvaniu Duchu Svätému. „Tieto dispozície pomôžu našej cirkvi byť dnes čoraz príťažlivejšou a otvorenejšou pre tých, ktorí hľadajú Boha,“ nazdáva sa Pasquier.

Podľa neho si cirkev musí dávať pozor, aby nezostala uväznená v starých vzorcoch na štýl „vždy sme to robili takto“. Bez toho, aby stratila svoju podstatu, sa musí prispôsobiť novým kresťanom a odpovedať na ich otázky, očakávania a smäd.

Katedrála Notre-Dame v Chartres na snímke z augusta 2024. Foto: wikimedia.org (CC)

Tradicionalisti aj charizmatici zároveň? 

Pozoruhodné sú aj niektoré prvé opisy toho, k akej forme katolicizmu sa novopokrstení upínajú. 

Týždenník Famille chrétienne začiatkom roka písal o tom, že nová generácia katolíkov spája dva v niečom protichodné prúdy katolicizmu: tradicionalistický a charizmatický. Priťahuje ich predkoncilová liturgia aj charizmatické uctievanie a pouličná evanjelizácia, pričom tento jav v posledných rokoch narastá, písal týždenník, na ktorý sa odvoláva poľský Vatican News a TK KBS. 

„Nedávne štúdie ukázali, že 25 percent praktizujúcich katolíkov si váži predkoncilové aj pokoncilové formy rímskeho obradu. Najmladšie generácie veriacich však plynule prechádzajú z jednej do druhej. Možno ich nájsť na tradicionalistickej púti do Chartres alebo na stretnutí mládeže komunity Emmanuel v Paray-le-Monial. Súčasne čerpajú z rôznych zdrojov,“ uvádza Famille chrétienne. 

Ako príklad citujú noviny 22-ročného Médérica, ktorý vyrastal v tradičnej rodine v Burgundsku a potom objavil komunitu Emmanuel. „Berieme to najlepšie z rôznych zdrojov,“ hovorí mladík a zdôrazňuje, že jeho skupina kladie veľký dôraz na priamu evanjelizáciu a zároveň na zachovanie slávnostnej liturgickej atmosféry a doktrinálnej pevnosti.

Slovenka žijúca vo FrancúzskuMoslimka sa ma po veľkonočných obradoch pýtala, či sa môže aj ona dať pokrstiť

Pavol Rábara

Hoci posledné roky sa v súvislosti s týmto fenoménom najväčšia pozornosť upriamuje na počet krstov dospelých, vo Francúzsku nie sú krsty jediným dôkazom, že sa niečo deje. Fenoménov, ktoré dokresľujú obnovu záujmu o kresťanstvo, je viacero. 

Jedným z nich je návštevnosť katedrál. Podľa údajov Centra pre národné pamiatky, ktoré sleduje viac ako sto štátnych pamiatok po celom Francúzsku, bol rok 2025 v tomto smere mimoriadny: počet návštevníkov týchto objektov prvýkrát v histórii prekročil hranicu 12 miliónov za rok.

Významnú úlohu zohralo znovuotvorenie parížskej katedrály Notre-Dame po niekoľkých rokoch rekonštrukcie po požiari z roku 2019. Jej návrat k životu sa stal impulzom aj pre ďalšie významné chrámy. Katedrály v Remeši, Chartres a Amiens zaznamenali výrazný nárast návštevníkov, čo odborníci označujú ako „efekt Notre-Dame“.

Mimochodom, keď sme spomenuli Chartres, vlani sa na tradicionalistickú púť z hlavného mesta k najstaršej francúzskej katedrále, ktorá sa koná začiatkom júna, zaregistrovalo viac než 19-tisíc ľudí. 

Padol tak rekord z roku 2024, keď do Chartres putovalo 18-tisíc účastníkov. Podľa EWTN News bol pritom priemerný vek pútnikov 20 rokov. 

Ďalšie javy si ešte vyžadujú opatrnosť v posúdení, či ide o trend. Napríklad duchovné povolania – vlani vo Francúzsku vstúpilo do prípravného programu pred seminárom 145 mladých mužov, čo je o štvrtinu viac ako v predchádzajúcom roku.

Podobne je opatrnosť na mieste pri spovedaní. Prieskum pre katolícky denník La Croix zverejnený na konci minulého roku ukázal, že 50 percent týždenných účastníkov bohoslužieb v krajine sa spovedá.

Podľa tohto prieskumu 36 percent z tých, ktorí sa zúčastňujú na omši aspoň raz mesačne, pristupuje k sviatosti zmierenia. Slabinou je, že nie sú k dispozícii porovnania za minulé roky, napriek tomu cirkev vo Francúzsku tieto údaje považuje za dôkaz, že záujem o spoveď sa vracia.