Uhol pohľadu Jula Slováka Láska sa pozerá vpred

Raz som sa tak prechádzal Sliačom a modlil som sa za mesto, ako to mám vo zvyku. Vtedy mi Boh pripomenul slovo z Listu Hebrejom tretej kapitoly, že Ježiš je v niečom nový Mojžiš, ktorý vyviedol ľud zo zajatia Egypta.

Ježiš nás vyviedol spod nadvlády hriechu a prinieslo to jedno radikálne odpustenie, ktoré znamenalo najväčšiu milosť v dejinách sveta. Ježiš vystrel ruky na kríži – podobne ako Mojžiš vystieral ruky nad Jozuem, keď zápasil –, aby vďaka nemu boli všetci „odsúdení k víťazstvu“.

Je pre mňa veľmi silné uvedomiť si, že Ježiš síce bol na kríži, vstal z mŕtvych a práve týmto zmŕtvychvstaním porazil peklo, no symbolom jeho víťazstva bude pre nás navždy kríž.

„Pri pohľade na kríž si pripomíname, že Kristove ruky sú neustále rozpäté ako symbol víťazstva.“Zdieľať

Je zvláštne, že tým symbolom sa nestal napríklad kameň, ktorý sa odvalil od hrobu. Tým symbolom sa nestalo nič iné, ale stal sa ním kríž, lebo ten symbolizuje utrpenie, ktoré za nás Ježiš podstúpil. A na tomto kríži rozprestrel ruky, aby sme my mohli víťaziť v zápasoch, v ktorých sa nachádzame. Je totiž dokonané.

Pri pohľade na kríž si pripomíname, že Kristove ruky sú neustále rozpäté ako symbol víťazstva. Dôležité je, aby sme neprestali upierať pohľad na Ježiša a nezabúdali na to, že skrze neho žijeme víťazný život.

Boh proti tebe nič nemá

Víťazstvo je teda naše, ale potrebujeme urobiť niekoľko veľmi dôležitých krokov v oblasti odpustenia, pretože medzi Starým a Novým zákonom bolo práve ono absolútne kľúčové a len vďaka nemu sa mohlo začať niečo nové. Potrebujeme si uvedomiť, že Boh nám odpúšťa, a potrebujeme prijať jeho odpustenie.

To je začiatok toho celého. Aby si bol schopný odpúšťať ľuďom, potrebuješ si uvedomiť, že Boh proti tebe nič nemá.

Na jednom z víkendov Godzone školy sme sa raz modlili a vnímali sme slovo, ktoré hovorilo, že Boh proti tebe nič nemá, Boh s tebou nemá problém. Stretávali sme sa s množstvom ľudí, ktorí sa ráno budili s tým, že Boh je na nich nahnevaný.

Možno sa ti stáva niečo podobné – ešte ti len zazvoní budík, ty ho vypneš a zaspíš desať minút. Keď sa potom zobudíš, povieš si: Dnes ráno som už nestihol moju modlitbu. Toto bude zlý deň, lebo Boh sa bude na mňa hnevať.

Aký je tvoj postoj a prístup k Bohu, keď spáchaš hriech? Aký je tvoj postoj k Bohu, keď niečo pokazíš, spadneš do blata?

Čítajte tiež

Uhol pohľadu Jula Slováka Ak neprežívaš synovstvo, každý otec ťa sklame

Július Slovák

Nemôžeme si dovoliť ostať žiť v sirotskom duchu, je to pod našu úroveň, sme Božie deti.

Nechcem tým povedať, že je v poriadku spáchať hriech. Hovorím o tom, že keď môj syn spraví chybu, tak v plači príde za mnou do mojej náruče a vie, že je to bezpečné miesto. On vie, že spadol. Vie, že niečo prepískol. Povie prepáč alebo niečo iné, ale v konečnom dôsledku ten akt pokánia a jeho plaču a mojej otcovskej lásky – ktorá oproti Božej láske zďaleka nie je dokonalá – je najkrajší moment. Môj syn, už keď bol malý chlapček, si totiž uvedomil, že neposlúchol alebo spadol a ublížil si, a automaticky bežal k otcovi.

Boh nám dáva novú šancu

Presne toto potrebujeme prijať aj do svojho života – Ježiš neprišiel na zem, aby ťa karhal, naháňal alebo uštval. Prišiel zachraňovať a milovať, prišiel liečiť, prišiel zvestovať spásu a vydobyť ju pre nás. A vôbec nevadí, ak sa nám niekedy pred Bohom niečo nepodarilo.

Boh nám milosrdne dáva vždy novú šancu tým, že môžeme v pokání prísť, vyznať mu svoje hriechy vo sviatosti zmierenia a navrátiť sa tak k stavu obnoveného priateľstva s ním.

„Láska sa nepozerá späť. Láska hľadí vpred a povzbudzuje nás, aby sme sa stali lepšími, než sme boli včera.“Zdieľať

Niekto raz povedal: „Žiť s vedomím milosti, že mi niekto odpustil dlh napriek tomu, že som si to nezaslúžil, si vyžaduje veľkú dávku pokory. Oveľa menej náročné na pokoru je kráčať životom s nastavením, že som natrvalo hriešny a budem si pripomínať všetky svoje chyby, aby to vo mne spôsobovalo pokoru.

Budem si pripomínať chvíle, keď som niečo pokazil alebo nezvládol, a budem sa považovať za pokorného človeka, pretože si neustále pripomínam tie chyby. To však nie je pravá pokora.“

Nemáme sa pozerať na to, čo sme pokazili, ale upriamiť svoj zrak na Ježiša, prijať jeho odpustenie a hľadieť vpred. Boh vidí náš potenciál. Boh vidí, akí sme dnes, ale vidí aj to, akými sa môžeme stať zajtra.

Láska sa nepozerá späť. Láska hľadí vpred a povzbudzuje nás, aby sme sa stali lepšími, než sme boli včera! Áno, samozrejme sme pozvaní na cestu pokánia, ale táto možnosť je tu vďaka krížu vždy k dispozícii a je to cesta, keď sa skrze toto pokánie obnovuje naše srdce a znovu a znovu prijímame odpustenie.

Ak teda chceme žiť v životnom štýle odpustenia, prvé, čo potrebujeme urobiť, je prijať ho od nášho Boha a budiť sa s tým, že dnes proti mne Boh nič nemá.