Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. október 2023

Slovo kňaza

Mýtnici, neviestky, don Camillo a my

K triezvemu odstupu od politických vášní nám môže dopomôcť humor aj myšlienka na osobný súd.

Mýtnici, neviestky, don Camillo a my

Záber z filmu Don Camillo: Monsignor. Foto: wikipedia.org

V čase, keď píšem text tohto pravidelného nedeľného stĺpčeka na témy kresťanského života v dnešnom svete, nie sú ešte známe výsledky našich parlamentných volieb. Som zvedavý na to, aký obraz ponúknu o našej krajine.

Odhliadnuc od konečných volebných výsledkov a s nimi spojených príjemných či nepríjemných prekvapení, pravdou určite zostane fakt, že sa nezmení obraz o Slovensku ako hlboko polarizovanej krajine.

Jestvuje dostatok analýz, ktoré hľadajú príčiny tohto stavu. Spomína sa medzi nimi hodnotový zápas v spoločnosti, vplyv médií a sociálnych sietí, zahraničnej propagandy alebo konšpiračných teórií.

Prepolitizovaná spoločnosť

Z pohľadu veriaceho človeka sa dá zreteľne spozorovať jav, ktorý sa v zozname príčin polarizácie pomenúva len zriedka. Nazval by som to prepolitizovanie.

Zdá sa mi, že sekularizáciou spoločnosti sa ľudia vôbec nestávajú priateľskejšími a tolerantnými a už vôbec nie menej dogmatickými a menej zaujatými vlastnou spravodlivosťou, teda menej pyšnými. V skutočnosti je to práve naopak.

Stratu zmyslu pre Božiu milosť si ľudia v spoločnosti bez viery začnú nahrádzať tým, že si zakladajú na svojom zaručene správnom presvedčení. Túto spravodlivosť vyvolených potom premietajú do svojho politického vierovyznania, pretože politika sa javí ako jediný účinný prostriedok na dosiahnutie blaženosti v pozemskom kráľovstve.

Z politiky sa následne stáva bludný kruh nerealistických očakávaní, sľubov, kolísavej vlády verejnej mienky a zákonitej frustrácie. Tí, ktorí sú presvedčení, že správne politické názory z nich robia lepších ľudí, vylievajú svoj pocit frustrácie na dezolátov, ktorí sa nestotožňujú s ich takým alebo onakým návodom na sekulárnu spásu.

Jedna ideológia sa strieda s druhou a spoločnosť ako jed otravuje neustála polemika, kritickosť, podráždenosť a strata humoru.

Prepolitizovanie sa určite netýka len politickej ľavice. Nejeden konzervatívny kresťan sa necháva tak strhnúť zápasom o morálne hodnoty s progresívcami, že podvedome preberá ich ideologické východisko a rovnako redukuje cieľ svojho angažovania sa za dobro v spoločnosti iba čisto do politickej roviny.

Don Camillo a jeho zápas o lepší svet

Giovannino Guareschi, šéfredaktor talianskeho satirického týždenníka Candido, začal v rokoch po druhej svetovej vojne uverejňovať krátke poviedky, ktorých ústrednou postavou bol don Camillo, farár v malom talianskom mestečku Brescello.

Inzercia

Don Camillo viedol urputný zápas o politickú príslušnosť mestečka so starostom Giuseppem Botazzim, prezývaným Peponne. Obaja títo muži boli siláci a v snahe presadzovať záujmy ľudí v mestečku – každý podľa vlastného svetonázoru – sa z nich stali nezmieriteľní rivali.

Z ich vzájomných stretov sa stávajú úsmevné príhody o dvoch tvrdohlavých chlapoch, ktorí sa vzájomne neznášajú a zároveň tajne rešpektujú. Pritom sa obaja nevdojak učia prekonávať svoju názorovú vyhranenosť a v konečnom dôsledku prijímať jeden druhého.

„Stratu zmyslu pre Božiu milosť si ľudia v spoločnosti bez viery začnú nahrádzať tým, že si zakladajú na svojom zaručene správnom presvedčení.“ Zdieľať

Guareschiho historky o donovi Camillovi a starostovi Peponnem sa v Taliansku stali veľmi populárnym čítaním, vyšli vo viacerých knižných vydaniach a dočkali sa aj niekoľkých filmových spracovaní. V období vypätého politického zápasu medzi tradičnými katolíkmi a komunistami mali bezpochyby svoj dôležitý podiel na upokojení politických vášní v talianskej spoločnosti.

„Toto sa kedysi stalo niekde v Taliansku niekedy po vojne,“ konštatuje autor v závere jednej z poviedok. „Každý sa tu po svojom snažil zmeniť svet k lepšiemu. A to trvá až dodnes. Ľudia chcú meniť svet, ale sami sa príliš nemenia.“

Zmyslom pre humor, ktorý bol pridanou hodnotou jeho kresťanskej viery, Guareschi pomohol ľuďom nájsť si zdravý odstup od politického diania. Vykonal tým pre taliansku spoločnosť veľkú službu, za ktorú by si podľa môjho názoru zaslúžil štátne vyznamenanie.

Ak nebudete ako deti

Ak pozorne prelistujeme stránky evanjelia, zistíme, že aj Ježiš si zachovával odstup od politického diania. Na druhej strane stojí za povšimnutie, že veľkňaz jeruzalemského chrámu, ktorý si osvojil úlohu zachraňovať izraelský národ „jedinou správnou“ cestou politických hier s Rimanmi, sa stal Ježišovým hlavným protivníkom.

K triezvemu odstupu od politických vášní môže napomôcť aj myšlienka na osobný súd, keď každý jeden z nás bude stáť pred Božou tvárou a zodpovedať sa za svoj vlastný život. Skutky milosrdenstva tam budú znamenať oveľa viac ako správnosť našich politických názorov nepodporená činmi lásky.

Bezpečnou cestou je usilovať sa viac o vlastnú zmenu ako zmenu sveta. V tom spočíva naša odpoveď na evanjeliovú výzvu na každodenné osobné obrátenie. Inak aj pre nás bude platiť to, čo povedal Ježiš: „Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“

Mimochodom, čo sa týka pána Guareschiho, verím, že prijal najvyššie vyznamenanie – večnú odmenu od Boha v nebi.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.