Minizamyslenie Správne miesto

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave a stáž v Katolíckom týždenníku v Prahe. V minulosti pracoval ako bratislavský redaktor Rádia Lumen. Venuje sa témam zo života cirkvi, ktoré spracúva aj vo forme podcastov.

Ďalšie autorove články:

Ondrej Kandráč Na koncerty nevnášam politiku a satiru, považujem to za nefér, ľudia prišli za niečím iným

Arcibiskup Bober o kňazovi Barlašovi Vymenovanie Slováka za sekretára dikastéria je vyznamenanie

Formátor v seminári Marek Kunder Ak si kňaz neudrží správne motivácie, príde znechutenie, ktoré rieši cez deštruktívne náhrady

Ježiš mal farizejov a zákonníkov dokonale prečítaných. Jeho diagnóza je trefná: „majú radi popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach, a keď ich ľudia oslovujú Rabbi“ (Mt 23, 16 – 17).

V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto.“ (Lk 14, 1. 7 – 11)

Tieto jeho inštrukcie o zasadacom poriadku boli evidentne šité na nich. Lenže vieme, že keď bolo treba, farizeji a zákonníci dokázali stáť aj v pozadí. Ako vtedy, keď k Ježišovi priviedli ženu prichytenú in flagranti. Tušili nejaký háčik, a tak zostali obďaleč, aby sa mohli z miesta ďalšej prehry vytratiť prví (Jn 8, 9).

Aj sadnutie si na posledné miesto môže byť divadlom pokory práve preto, aby človek s ešte väčšou pompou postúpil vyššie. Ježišovi nejde ani tak o prvé, ani o posledné miesto, ale o správne miesto. Keď horí, správne miesto je pri hasení ohňa. Keď sa človek modlí, správne miesto je tam, kde najlepšie započuje Boha.

Ježiš jednoducho naznačuje, že vždy si môžeme prefíkane nájsť miesto, ktoré bude výhodné len pre nás. Na výslní alebo stratení v dave. Ale správne miesto je tam, kde práve môžeme a máme byť, aby sme mohli hneď, keď treba, priložiť ruku k dielu. Je to omnoho nebezpečnejšie ako sa nenápadne prepliesť všetkými problémami bez ušpinenia svadobného saka. Ale svet posunuli tí, ktorí sa „ukazovali, aby dostali prihrávku“, ako hovoria futbaloví tréneri. (Jozef Husovský)