Minizamyslenie Čas vrátenia úrokov

O Bohu toho nevieme veľa povedať. Je úplne iný ako akákoľvek naša predstava. Ježiš povedal Filipovi: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Vďaka tomuto „prístupovému heslu“ však vieme, že nás nekonečne miluje a želá si, aby sme prežili naplnený život.

Ježiš pridal ešte podobenstvo (...): „Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘“ (Lk 19, 11 – 28)

Neraz máme v živote pocit, že Boh nekoná správne. Máme poruke celé litánie výčitiek, ktoré mu môžeme a niekedy aj chceme adresovať. Prečo trpia nevinní? Prečo umierajú malé deti? Prečo práve ja? Za tieto pocity sa nemusíme obviňovať. Podobné prežíval aj starozákonný Jób, hádal sa pre ne s Bohom a Boh jeho výčitky prijal (Jób 42, 7).

Náš obraz Boha je pod ťarchou našich vlastných bolestí často skreslený a je skôr výsledkom našej fantázie ako reality. To je čas, keď ani nie sme schopní naplno využiť všetky talenty, ktoré sme od neho dostali. Nemusíme to hneď skúšať nasilu meniť. Niekedy príde obdobie, keď potrebujeme Boha zakúsiť ako neprístupného, mlčiaceho, nefér alebo ako „strašiaka“ (Mt 14, 26).

Vtedy máme dať svoje talenty na chvíľu do zmenárne, kde sa už o ne postarajú. Je to výzva, aby sme prosili: „Pane, ukáž nám svoju pravú tvár.“ Je to čas trpezlivosti, čas pre vlastné vnútro, ktoré zrejme potrebuje prejsť premenou. Boh je ten istý včera, dnes a naveky (Hebr 13, 8). To, čo sa mení a potrebuje meniť, je náš pohľad a vnímanie Boha. Tento zdanlivo stratený čas nám všetko vráti aj s úrokmi. V dobrom. A Dobrom Bohu! (Jozef Husovský)