Slovo kňaza Pomazaný za kráľa

Záverečná nedeľa v kalendári liturgického roka pred začiatkom Adventného obdobia nesie v Katolíckej cirkvi titul slávnosti Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme.

Ako isto vieme, slovo Kristus znamená „pomazaný“. Ide o grécky ekvivalent hebrejského slova „mesiáš“. V Starom zákone dostávali pomazanie iba králi, kňazi a proroci. Náplň ich poslania poukazuje na význam Kristovej osoby. A keďže pomazaný je aj každý kresťan, kňazské prorocké a kráľovské poslanie sa týka všetkých pokrstených.

Súčasťou obradu krstu je pomazanie sprevádzané slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou (olejom) spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“

Čo to presnejšie znamená? Ako vysvetľuje katechizmus, „celý Boží ľud má účasť na týchto troch Kristových funkciách a nesie zodpovednosť za poslanie a službu, ktoré z nich vyplývajú“. 

Kňazské poslanie znamená pre kresťana zodpovednosť vstúpiť do Kristovho diela oslavy Boha, ktoré sa uskutočňuje účasťou na liturgii i každodenným sebaobetovaním z lásky.

Poslanie proroka znamená ukazovať svetu naokolo pravdu evanjelia svedectvom svojho života.

Čo to však značí, mať účasť na Kristovom kráľovskom poslaní? Odpoveď si v dnešný sviatok Krista – Kráľa môžeme rozviesť trochu obšírnejšie v troch bodoch.

Vládnuť s Kristom v prvom rade znamená byť slobodným od každej formy otroctva.

„Veď ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zase báť,“ píše apoštol Pavol v jednom zo svojich listov. „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate? Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych,“ vysvetľuje Pavol a dodáva: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“

„Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom?“ pýta sa svätý pápež Lev Veľký. Dôležité je ešte dodať, že duchovná sloboda prameniaca z účasti na Kristovom kráľovskom úrade dáva kresťanom slobodný odstup aj od politického mesiášstva v jeho akomkoľvek vydaní.

Po druhé, „v teologickom zmysle“, píše biskup Robert Barron, „je kráľ niekto, kto riadi schopnosti a dary v rámci spoločenstva, aby ho nasmeroval k Bohu. Je to niečo ako byť generálom v armáde alebo dirigentom v orchestri: viesť znamená koordinovať úsilie a talenty komunity ľudí, aby mohli dosiahnuť spoločný cieľ.

Katolícky rodič teda smeruje svoje deti k naplneniu poslania, ktoré im dal Boh, vzdeláva ich, formuje ich správanie, usmerňuje ich túžby atď. Katolícky politik chápe morálny rozmer svojej práce, a podľa toho vydáva zákony a usmernenia. Katolícky developer môže pomôcť tým, že komunite poskytne potrebné pracovné miesta v upadajúcej štvrti atď.“.

„Predpokladom vlády s Kristom je slúžiť mu z lásky v našich blížnych, zvlášť trpiacich a marginalizovaných.“Zdieľať

„Ako človek rastie v schopnosti vykonávať kráľovské vodcovstvo?“ kladie si otázku biskup Barron a odpovedá: „Dá sa to urobiť prekonaním kultúrnych predsudkov, ktoré vnímajú náboženstvo ako čisto súkromnú záležitosť, niečo v zmysle koníčka. Takáto oslabená viera nemá nič spoločné s kresťanským poslaním. Podľa katolíckej viery majú pokrstení zodpovednosť vystupovať odvážne a verejne a byť ochotní viesť svojím osobným príkladom.“

Napokon po tretie, pochopiť našu účasť na Kristovom kráľovskom úrade nám môže pomôcť stať z Matúšovho evanjelia, ktorú čítame v dnešnej liturgii.

Ježiš v nej vystupuje ako kráľ, ktorý pri svojom druhom príchode zasadne na trón svojej slávy ako sudca živých i mŕtvych. Účasť na jeho vláde je tu vyjadrená takto: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“

Z týchto slov je zjavné, že predpokladom vlády s Kristom je slúžiť mu z lásky v našich blížnych, zvlášť trpiacich a marginalizovaných.

Znovu sa pozrime, čo hovorí katechizmus: „Cirkev spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa najmä v chudobných a trpiacich. Boží ľud uskutočňuje svoju ,kráľovskú hodnosť‘ tak, že žije podľa povolania slúžiť s Kristom, ktorý ,neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých‘. Pre kresťana jemu slúžiť znamená kraľovať.“