Prenasledovanie v Náhornom Karabachu Toto nie je svet, o ktorom sme sa učili

Žijeme v dobe, keď neustále dochádza k vojnám a konfliktom. Či už sme uprostred vojny fyzicky, alebo psychicky, v každom prípade sme poškodení.

Rôzne štáty a médiá môžu udalosti, ku ktorým dochádza, prezentovať pod rôznymi názvami a kategóriami, jadrom konfliktov je však násilie na ľudskom živote. Hovoríme, obhajujeme, protestujeme, zverejňujeme príspevky na platformách sociálnych médií a hovoríme z rôznych mediálnych kanálov.

Napriek tomu je svet na tom istom mieste. Nemôžem uveriť, že v 21. storočí sme svedkami genocíd, etnických čistiek, vojen a konfliktov, ktorých hlavnými obeťami sú zväčša deti a ženy.

Znepokojivé otázky

Pred dvoma mesiacmi som s ťažkým srdcom napísal článok o tom, ako sa Arméni v Arcachu (Náhornom Karabachu) ocitli pod dlhodobou blokádou – vo väzení pod holým nebom bez potravín, liekov a dodávok plynu – vo vlastnej vlasti.

Dnes píšem nový článok o Arcachu, ktorý je už etnicky vyčistený a v ktorom 120 000 Arménov bolo násilne vysťahovaných zo svojich domovov. A okrem toho rusko-ukrajinská vojna ešte nie je uhasená, útoky proti Sýrii sa nezastavili a na Blízkom východe, v Gaze, prebieha ďalšia vojna pod názvom „boj proti terorizmu“.

Bombardujú sa nemocnice a chrámy a zabíjajú sa tisíce nevinných ľudí vrátane detí a žien, zadržiavajú sa rukojemníci a poškodzuje sa náš ekosystém. Je neuveriteľné, že svetoví lídri otvorene podporujú vojnu všetkými spôsobmi, finančne aj morálne.

Premýšľam, čo sa stalo s heslami „Žiadna vojna“, „Povedz nie nenávisti“, „Nie rasizmu“ a s mnohými ďalšími podobnými heslami, ktoré pokrývali športové a koncertné štadióny, boli zobrazované na bilbordoch a dokonca aj v televíziách.

Žijeme v storočí, v ktorom sú útoky a násilie prijateľné? Ako to môžeme akceptovať? Ako môžeme hovoriť o Black Lives Matter, právach pôvodných obyvateľov, právach žien a mnohých ďalších sociálnych nespravodlivostiach, keď nie sme schopní zastaviť zločiny proti ľudskosti?

Prenasledovanie v Náhornom Karabachu Tvárou v tvár prebiehajúcim genocídnym činom svet opustil Arménov

Barouyr Shernezian

Cieľom tohto článku nie je opísať prebiehajúcu genocídu v Náhornom Karabachu, ale obhajovať význam jednoty prostredníctvom súcitu.

Bohužiaľ, demokracia je vedúcim systémom v mnohých krajinách, ale opäť sa riadime mocou svetových lídrov alebo politických strán, ktoré nám strpčujú život. Je načase uvedomiť si, koho sme volili alebo komu sme odovzdali moc. Robia títo ľudia naše životy lepšími a budujú lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie, alebo sa riadia programami založenými na peniazoch?

Ako budeme učiť svoje deti a študentov, že násilie nie je riešením konfliktov? Ako ich naučíme, aby boli vyslancami a zástancami mieru a spravodlivosti? Kedy budeme zaobchádzať so všetkými ľuďmi, najmä s deťmi (ktoré sú najzraniteľnejšími ľuďmi v spoločnosti), so všetkými rasami a národmi rovnako, brániť ich právo na život a zabezpečovať uspokojenie ich základných potrieb?

Toto nie je svet, o ktorom nás učili. Toto nie je svet, v ktorom chceme žiť v súčasnosti a v budúcnosti.

Je najvyšší čas

Je čas, aby vedúci cirkevní predstavitelia určili pravú cestu, ktorou sa ľudia musia vydať. Pod menom sekularizácie je cirkev vylúčená zo zasahovania do politických otázok, ale ľudské životy sú ohrozené.

Cirkevní predstavitelia by mali slúžiť ako nositelia pochodní v ťažkých časoch a riešiť stigmy, ktoré spôsobujú ľudské utrpenie. Aj keď sa ich postoje môžu líšiť vzhľadom na konkrétne okolnosti, keď ide o kolektívne dobro ľudstva, nemali by mať alternatívu.

Nemôžeme dôverovať politike, ktorá niekedy uprednostňuje politické výhody pred ľudským životom. A okrem toho cirkev ako jednota v Kristovi nemôže mlčať alebo nezaujímať žiadne stanovisko, keď trpí nevinné ľudstvo stvorené na Boží obraz a podobu.

Ak sa cirkevní predstavitelia rozhodnú zostať neutrálni, tak v tom prípade sa ľudia musia stať hlasmi nepočúvaných a trpiacich. Ľudia tvoria cirkev, a preto je povinnosťou ľudí prosiť svojich cirkevných predstaviteľov, aby nemlčali, ale aby stelesňovali milosť uzdravenia rán, ktoré postihujú Kristovo telo.

Kristovo stelesnené posolstvo lásky a pokoja je dnes uprostred chaotického sveta tým najpotrebnejším liekom.Zdieľať

Musíme si uvedomiť a veriť, že ak sa spojíme, aby sme vyliečili stigmy tohto sveta, budeme hlasom zraniteľných a tých, ktorých negatívne ovplyvňujú konflikty a útoky. Nemôžeme dovoliť, aby nám svetoví lídri diktovali naše životy svojou vojnovou rétorikou za podpory našich hlasov a daní.

Kristovo stelesnené posolstvo lásky a pokoja je dnes uprostred chaotického sveta tým najpotrebnejším liekom. Ak kdekoľvek dovolíme akúkoľvek nespravodlivosť a budeme o nej mlčať, určite sa hmla dostane až k našim dverám a bude neskoro.

Ak naozaj nosíme meno Krista, Pána pokoja, potom je v našom ľudskom povolaní byť vyslancami pokoja a lásky. A navyše milosť lásky je najmocnejšou zbraňou, ktorá môže vyliečiť akúkoľvek ľudskú stigmu, ktorá krváca zo zla, pretože Božie kráľovstvo je jednota lásky a pokoja v tieni svätého kríža.

Je najvyšší čas, aby sme to, čo hlásame, uviedli do praxe. Je nevyhnutné, aby sme spojili svoje úsilie a šírili cnosti pokoja a lásky, v ktorých sme boli vychovaní a ktoré sme sľúbili chrániť vo svojom osobnom i kolektívnom živote.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.