Pravoslávni veriaci začínajú sláviť Vianoce

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.

Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v sobotu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie.

Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak.

V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia.

Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.

Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom, podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Špecifiká vianočných sviatkov podľa juliánskeho kalendára

Štedrý, nazývaný aj Svätý večer bol v minulosti spojený s mnohými úkonmi.

„Gazdiná, keď piekla chlieb – kračún, tak vodu, v ktorej si umývala ruky, vylievala k ovocným stromom, aby počas roka rodili. Dievčatá si išli česať vlasy pod vŕbu, aby ich mali také dlhé ako konáre vŕby. Slamu, ktorú mali ľudia pod stolom počas večere, dávali k sliepkam, aby dobre znášali vajíčka alebo ňou kŕmili zvieratá. Rovnako sa z nej robili vrkoče, ktorými sa obväzovali ovocné stromy, aby rodili,“ priblížila kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry (SNM – MUK) vo Svidníku Ľudmila Ražina.

Obdobie vianočných sviatkov bolo zaujímavé pre dievčatá, ktoré sa chceli vydať a mať rodinu. „Počas varenia tradičných jedál brali lyžicu s jedlom a utekali do chlieva, kde klopali na ohradu. Keď ošípaná odpovedala krochkaním, znamenalo to, že sa dievča vydá v tom roku. Ak nie, klopala druhýkrát, a tak zistila, o koľko rokov sa vydá,“ povedala Ražina a doplnila, že sviatočné obdobie bolo obdobím ticha, keď sa ľudia nehádali a snažili sa žiť v pokoji a pokore.

Pred večerou sa celá rodina umývala v potoku, brali si so sebou drobné mince, aby počas celého roka mali peniaze. Po zotmení gazda zapálil na stole sviečku. Pomodlil sa Otčenáš, postojačky. V niektorých obciach pri stole kľačali.

„Väčšinou mali ľudia na stole deväť jedál, v niektorých obciach ich bolo aj 12. Hlavným symbolom bol spomenutý chlieb – kračún, ktorý bol na stole, ale jedli ho až na Nový rok. Mali však i ďalšie chleby. Ďalej to bol cesnak, med, soľ, opekance s makom, pirohy s kapustou, hubová máčanka, hrach, fazuľa, zemiaky s kapustou, slivková polievka – slivčanka, sušené ovocie a orechy,“ vymenovala Ražina a doplnila, že v mnohých rodinách na východe Slovenska sa tieto jedlá pripravujú dodnes.

Vo sviatočné dni sa nemalo nikam chodiť, zvlášť ženy a dievčatá mali byť doma, lebo to nebolo dobrým zvykom. „Napríklad aj koledníci boli väčšinou chlapci alebo malé deti. Najlepšie bolo, keď išli z nižného konca dediny na vyšný, nie opačne. Hovorilo sa, že vtedy bude nárast gazdovstva,“ dodala Ražina.