Poriadok v zmätku Ako chápať dokument Fiducia supplicans

Je smutnou iróniou, že vyhlásenie, ktoré opakovane vyzýva, aby bolo implementované tak, aby zabránilo „pohoršeniu a zmätku“ (čl. 30 a 39), vyvolalo toľký zmätok a  ̶  podľa niektorých  ̶  aj pohoršenie.

Časť tohto zmätku spočíva v prirodzenej dvojznačnosti slov, ktoré majú rôzne konotácie. Keď si ľudia prečítajú titulok novinového článku, v ktorom sa vyhlasuje, že „pápež František schválil požehnanie párov rovnakého pohlavia“, je pomerne ľahké nadobudnúť falošný dojem o tom, čo sa vlastne stalo.

Slovo „požehnanie“ môže znamenať rôzne veci. To, čo dokument označuje ako „vzostupné“ (čl. 15, 17 – 18, 29 a 31) požehnanie, je, keď ľudia vzdávajú Bohu chválu. My však určite nepožehnávame Boha rovnakým spôsobom, akým on žehná nás.

Tým druhým je „zostupné“ (čl. 15, 17 – 18 a 30 – 31) požehnanie, pri ktorom nám Boh dáva svoju milosť. Okrem toho existuje hovorové používanie termínu požehnanie, ktoré znamená dať svoj súhlas. Tento význam sa používa, keď rodičia dávajú požehnanie svojmu dieťaťu pri vstupe do manželstva.

Druhý a tretí význam sa niekedy môže spájať. Napríklad pri sviatosti manželstva môže kňaz alebo diakon požehnať zväzok muža a ženy tak, že požiada Boha, aby na nich zoslal svoju milosť, ktorá im pomôže plniť dané záväzky, a cirkev zároveň tento manželský zväzok schváli.

Súčasný zmätok pramení z toho, že ľudia si myslia, že tretí význam požehnania (schválenie) je buď primárnym významom, alebo je aspoň súčasne implikovaný popri „zostupnom“ význame požehnania párov rovnakého pohlavia. To by znamenalo, že pápež František schvaľuje romantické vzťahy osôb rovnakého pohlavia a/alebo im ponúka zostupné požehnanie, pretože takéto vzťahy v súčasnosti nie sú podporované.

To by skutočne odporovalo katolíckej viere, a teda predstavovalo pohoršenie. Ako učí Katechizmus Katolíckej cirkvi, „pohoršenie je postoj alebo správanie, ktoré privádza druhého k páchaniu zla“ (§ 2284), a často zahŕňa vyvolanie dojmu, že niečo, čo je v skutočnosti hriešne, je v poriadku.

Požehnávanie neregulárnych párov Má trvať niekoľko sekúnd a nekonať sa pred oltárom, spresňuje Vatikán

Pavol Rábara Pavol Hudák

Prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Fernández označil dokument Fiducia supplicans za „jasnú odpoveď“ na nemecké plány.

Ako už bolo spomenuté, Dikastérium pre náuku viery si je vedomé, že svojím vyhlásením o pastoračnom význame požehnania Fiducia supplicans môže spôsobiť pohoršenie, ak by sa požehnania udeľovali párom rovnakého pohlavia nevhodným spôsobom, a výslovne hovorí, že k takémuto pohoršeniu nesmie dôjsť.

Zdôrazňuje sa v ňom napríklad, že „práve preto, aby sa predišlo akejkoľvek forme zmätku alebo pohoršenia, keď o modlitbu požehnania – hoci aj vyslovenú mimo obradov stanovených v liturgických knihách  ̶  požiada pár v iregulárnej situácii, toto požehnanie sa nikdy nesmie konať súčasne s civilnými obradmi uzatvorenia zväzku a ani v nijakej súvislosti s nimi. A nesmie sa konať dokonca ani s odevom, gestami alebo slovami, ktoré sú vlastné obradu uzavretia manželstva. To isté platí, keď o požehnanie žiada pár rovnakého pohlavia“ (čl. 39).

V súvislosti s tým je v dokumente jasne uvedené, že tretí vyššie uvedený význam požehnania  ̶  požehnanie schválenia  ̶  je vylúčený. Uvádza sa v ňom, že ak o „zostupné“ požehnanie žiadajú páry rovnakého pohlavia, scenárom, v ktorom by sa požehnanie mohlo udeliť, je situácia, v ktorej si žiadatelia „nenárokujú... legitimitu pre svoj vlastný stav (status)“ a „uznávajú, že sú úbohí a potrebujú jeho pomoc“ (čl. 31).

Takisto sa v ňom píše, že takéto požehnanie „si nenárokuje nič sankcionovať ani legitimizovať“ (čl. 34). O niečo ďalej dokument vyhlasuje, že „týmito požehnaniami... sa nechce nič legitimizovať“ (čl. 40). Dokument teda neschvaľuje romantické vzťahy osôb rovnakého pohlavia. Práve naopak, v dokumente sa hneď na začiatku uvádza, že „cirkev nemá právomoc udeľovať požehnanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia“ (čl. 5).

Myslím, že tu sa objavuje ďalší dôvod zmätku: rozdiel medzi požehnaním páru rovnakého pohlavia a požehnaním ich zväzku. Čo znamená požehnať páry rovnakého pohlavia, ale nepožehnať ich zväzky? Ak požehnávate pár, nepožehnávate zároveň aj ich zväzok? V tomto prípade nie! A práve toto je pre ľudí ťažké hneď pochopiť, a niet sa čo čudovať. Nie je intuitívne zrejmé, že môžete požehnať pár bez toho, aby ste požehnali alebo schválili ich zväzok.

Požehnanie homopárom Vatikánsky dokument, ktorý podkopáva sám seba

Philip F. Lawler

Ako sa dá pondelkový vatikánsky dokument svetu rozumne vysvetliť?

O akom požehnaní to teda vôbec hovoríme? Aký je jeho účel? Dokument opisuje druh požehnania, ktoré má na mysli: „Tieto formy požehnania vyjadrujú prosbu k Bohu, aby im udelil takú pomoc, ktorá pochádza z podnetov jeho Ducha  ̶  ktoré klasická teológia nazýva „aktuálne milosti“  ̶ , aby ľudské vzťahy mohli dozrievať a rásť vo vernosti evanjeliovému posolstvu, oslobodzovať sa od svojich nedokonalostí a slabostí a vyjadrovať sa v čoraz väčšom rozmere Božej lásky“ (čl. 31). 

Pojem aktuálna milosť je v katechizme definovaný: „Aktuálne milosti... čiže Božie zásahy tak na začiatku obrátenia, ako aj v priebehu diela posväcovania“ (čl. 2000).

Aktuálna milosť, na rozdiel od milosti posväcujúcej (ktorá je trvalá), je božská pomoc, ktorá človeku pomáha konať správne. Takéto požehnanie sa teda udeľuje tým, ktorí si uvedomujú, že sa im nedarí konať správne, a prosia Boha o milosť, aby tak mohli konať.

„Ak požehnávate pár, nepožehnávate zároveň aj ich zväzok? V tomto prípade nie! A práve toto je pre ľudí ťažké hneď pochopiť, a niet sa čo čudovať.“Zdieľať

Vo vyhlásení sa teda navrhuje, aby „v krátkej modlitbe, ktorá môže predchádzať tomuto spontánnemu požehnaniu, by im vysvätený služobník mohol vyprosiť... svetlo a silu od Boha, aby mohli naplno uskutočňovať jeho vôľu“ (čl. 38). Takýmto požehnaním sa môže vyprosovať pre človeka Božia „pomoc, aby žil lepšie, a tiež vzývať Ducha Svätého, aby mohol vernejšie prežívať hodnoty evanjelia“ (čl. 40).

Čo to teda všetko znamená? V podstate to znamená, že cirkev odpovedá na prosby ľudí, ktorí sa nachádzajú v objektívne hriešnych a neusporiadaných situáciách (či už ide o vzťahy osôb rovnakého pohlavia, alebo o iné neštandardné situácie, ako sú rozvedení a neplatne „znovu zosobášení“), modlitbou, aby im Boh pomohol prekonať hriech, žiť svätejší život a dokonca „dať sa viesť k lepšiemu pochopeniu jeho plánu lásky a pravdy“ (čl. 30). 

Ľudia v týchto situáciách často vedia, že ich vzťah je hriešny, ale majú problém to pochopiť a prijať alebo sa im nedarí nájsť silu na nápravu situácie. V dokumente sa opakovane spomína, že daná žiadosť je určená tým, ktorí pristupujú s pokorou a ktorí si uvedomujú potrebu Božej pomoci tvárou v tvár svojej hriešnosti, a nie je určená tým, ktorí hľadajú legitimizáciu svojho hriešneho správania.

Podobné požehnanie dostávajú aj tí, ktorí bojujú so závislosťou a hľadajú pomoc pri jej prekonávaní, a nie tí, ktorí sa ju snažia ospravedlniť. Skutočnosť, že daná osoba trpí závislosťou, sa v takýchto prípadoch nepožehnáva ani neoslavuje, ale je relevantným kritériom pre tento druh požehnania, ktorý sa závislému udelí.

Existujú však aj oficiálne požehnania pre osoby bojujúce so závislosťou, ktoré tento dokument zakazuje pre páry rovnakého pohlavia. Požehnania, ktorými sa tu zaoberáme, sú odpoveďou na spontánne žiadosti a ritualizované varianty sa preto nemajú udeľovať (čl. 38).

Nemecké sklamanie z Fiducia supplicans Vatikán povoľuje dýchanie, ale s podmienkou, že sa to nesmie zamieňať so spevom

Martin Leidenfrost

Katolícky výbor „LSBT + Komitee“ sa sťažuje, že požehnanie, ktoré bude odteraz možné, je „požehnanie light“, ktoré možno prirovnať k požehnaniu chorých alebo pútnikov.

Niektorí katolíci sa oprávnene obávajú, že tieto vysvetlenia plné nuáns nebudú v praxi dostatočne jasné. Panujú obavy, že páry budú žiadať o požehnanie bez náležitých dispozícií, ktoré sú v dokumente uvedené, a/alebo že duchovní budú poskytovať takéto požehnanie spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, čo dokument hovorí.

Inými slovami, ľudia sa obávajú, že dôjde k zneužitiu, ktoré vyvolá dojem, že sa schvaľujú homosexuálne aktivity alebo neregulárne (rovnakopohlavné alebo iné) vzťahy. Aby sa predišlo tomuto pohoršeniu, pastieri a ostatní duchovní sa budú musieť uistiť, že to, čo žiadajú od Boha, je božská pomoc pri pokání a vernosti evanjeliu.

Akákoľvek forma požehnania, ktorá vyvoláva pohoršujúci dojem, že zväzky osôb rovnakého pohlavia sú dovolené, je v priamom rozpore s vyhlásením dikastéria. Túto skutočnosť je potrebné objasniť, inak dôjde k pohoršeniu a zmätku v rozpore s výslovným želaním Svätej stolice.

Pôvodný text: Clarity in Confusion: An Approach to Fiducia Supplicans. Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložila Terézia Sedláková.

Richard G. DeClue, Jr., S.Th.D. je profesorom teológie na inštitúte Word on Fire. Okrem bakalárskeho titulu z teológie (Belmont Abbey College) získal tri cirkevné tituly z teológie na Americkej katolíckej univerzite. Špecializuje sa na systematickú teológiu s osobitným záujmom a odbornými znalosťami myslenia Josepha Ratzingera (emeritného pápeža Benedikta XVI). Vo svojej diplomovej práci sa zaoberal Ratzingerovou eucharistickou ekleziológiou v porovnaní s východným pravoslávnym teológom Johnom Zizioulasom. Vo svojej dizertačnej práci vyložil a zhodnotil Ratzingerovu teológiu Božieho zjavenia. Publikoval články o Ratzingerovej teológii v odborných časopisoch a viedol vysokoškolský kurz o myslení pápeža Benedikta XVI. Zaujíma sa aj o ekleziológiu Henriho de Lubaca, diskusiu o prirodzenosti a milosti a o rozvíjanie zbližovania teológie Communio (ressourcement  ̶  návrat k prameňom) a tomizmu.