Storočnica kardinála Korca Žil striedmo, miloval hory a oživoval cirkev v čase najväčšieho prenasledovania

Dejiny, aj tie slovenské, sú spletené z množstva príbehov. Každý z nich – zaujímavých i menej zaujímavých alebo úplne všedných – vytvára ten veľký príbeh našich dejín. Nie je dôležité, či boli známe alebo neznáme, ale to, či dokázali žiť svoj život autenticky, v naplnení. Práve toto naplnenie života je dôležité pre pochopenie osobnosti a jej poslania.

Dnes si pripomíname neuveriteľných 100 rokov od narodenia kardinála Jána Chryzostoma Korca. Jeho životný príbeh možno považovať za autentický, vlastný a neopakovateľný práve tým, že ho žil naplno, v krajne nepriaznivých podmienkach. Tým vyrástol na charakteristickú osobnosť, ktorá symbolizuje dôležitý úsek dejín cirkvi a národa.

Ján Chryzostom Korec bol jezuita, v roku 1950 tajne vysvätený za kňaza a o rok neskôr za biskupa. Stál pri zrode skrytej cirkvi, cirkvi katakomb, ktorá unikala stálemu prenasledovaniu a smrtonosnému objatiu komunistickej moci. Súd ho v roku 1960 poslal za údajnú velezradu na dvanásť rokov do väzenia. Po prepustení v roku 1968 sa stal najväčšou autoritou skrytej cirkvi na Slovensku.

Stál pri zrode skrytej cirkvi, cirkvi katakomb, ktorá unikala stálemu prenasledovaniu a smrtonosnému objatiu komunistickej moci.Zdieľať

Svätil tajných kňazov, vydával samizdaty, venoval sa mládeži, koordinoval tajné náboženské aktivity. V roku 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa Nitrianskej diecézy a v roku 1991 na znak osobnej úcty a ocenenia jeho aktivít za kardinála.

Táto stručná charakteristika Korcovho života dáva niečo tušiť o jeho osobnosti. Pokúsme sa však o jeho bližšiu charakteristiku, sondu, ktorá by viac ozrejmila, aký bol.

Na pleciach Chestertona či Newmana

Jeho typická vlastnosť bola zbožnosť. Náboženstvo a jeho pravdy považoval za prirodzenú súčasť svojho života. Rád od siedmich rokov miništroval a doma si na provizórnom oltáriku slúžil vlastné omše. Táto nevinná detská hra naznačovala jeho budúce povolanie.

Chlapec skutočne hlboko túžil po kňazstve, no keď sa odhodlal so svojou túžbou zveriť miestnemu kaplánovi, nenašiel očakávanú podporu. Bol to náznak toho, že cesta k autentickému kňazstvu nie je jednoduchá, že kňazstvo je spojené s obetou.

Najvyšší režisér však zasiahol a Korec dostal list od priateľa, ktorý ho pozýval k jezuitom do Ružomberka. Pätnásťročný chlapec teda nasadol na vlak a vydal sa na cestu jezuitskej formácie, ktorá ho priviedla k náboženskej a intelektuálnej zrelosti, hĺbke a vyjasneniu, prebudila v ňom horlivosť a misijný zápal.

Korec objavil svet náboženskej literatúry, svet kníh, múdrosti a vzdelania, ktorému ostal verný celý život. Jeho obľúbenými autoritami sa stali anglický spisovateľ Gilbert Keith Chesterton, anglický kardinál John Henry Newman, francúzsky esejista Ernest Hello, neskôr mladý nemecký jezuitský teológ Karl Rahner.

Korec mal literárny talent. Výborne vládol perom a hovoreným slovom. Počas štúdia filozofie v Brne a v Trnave pomáhal s redigovaním katolíckych časopisov a zostavovaním kníh. Sám začal písať náboženské články. Licenciátnu prácu z roku 1947 venoval téme Filozofické základy dialektického materializmu. Bolo to nanajvýš aktuálne, pretože sa ukázala potreba nielen odmietať túto filozofiu, ale mať pádne argumenty, prečo je pre kresťana neprijateľná.

Aj v kratšej rozprave Dráma ateistického humanizmu upozorňoval na to, že ateizmus neprináša človeku vnútorné uspokojenie a naplnenie, skôr vedie k jeho odcudzeniu od ideálu ľudskosti.

100 rokov od narodenia kardinála Jána Chryzostoma Korca Jedinečný príbeh muža, ktorý sa v montérkach vzoprel komunizmu

František Mikloško

Hoci počas normalizácie pracoval ako robotník, navyše pod stálym tlakom ŠtB, jeho autorita na Slovensku i vo svete bola už nespochybniteľná. Aj keď nevolil HZDS ani SNS, chcel samostatné Slovensko.

Korec začal po úplnom prevzatí moci komunistickou stranou v roku 1948 písať pre mládež samizdatové práce O pôvode človeka, Zápas o vieru. Zákaz vydávania náboženskej literatúry a slobodných verejných náboženských podujatí ho viedol k zvýšenej aktivite. Ďalšie samizdaty v 50. rokoch venoval duchovným cvičeniam.

Vyrástol na skúseného duchovného vodcu mladých i dospelých, ktorý v duchovnom živote vie poradiť a usmerniť, má živú vieru a odovzdáva ju ďalej. To robil aj osem rokov vo väzení medzi kriminálnikmi a neprispôsobivou mládežou.

Tajné stretnutia boli obmedzené, no počet ľudí, ktorí sa na nich zúčastňovali, rástol. Z prednášok a meditácií nakoniec od začiatku 70. rokov vznikla impozantná Knižnica viery, ktorá do roku 1989 obsahovala až 64 samizdatových titulov.Zdieľať

Jeho aktivity nemali politický, ale náboženský význam. To často prízvukoval. Tajné stretnutia boli obmedzené, no počet ľudí, ktorí sa na nich zúčastňovali, rástol. Z prednášok a meditácií nakoniec od začiatku 70. rokov vznikla impozantná Knižnica viery, ktorá do roku 1989 obsahovala až 64 samizdatových titulov na témy Boh, Kristus, cirkev, evanjeliá, človek, manželstvo, rodina, dejiny.

Nešlo o vytvorenie nových teologických a filozofických systémov, ale o prístupné a zrozumiteľné spracovanie zásadných tém na orientáciu najmä mladých ľudí a všetkých tých, ktorí úprimne hľadajú pravdu.

Korec vo svojej náboženskej tvorbe ukázal, že toľko znevažované náboženstvo a cirkev predstavujú dôležitý kultúrny fundament v živote jednotlivca, národa a celého ľudstva. Bez neho vedie cesta do tmy násilia a zvrátenosti.

Snímka Jána Ch. Korca z panela na výstave o jeho samizdatovom diele, ktorej vernisáž sa konala v sobotu 20. januára 2024 v Košiciach. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Asketická autorita tajnej cirkvi

Korec bol na Slovensku najvyššou autoritou skrytej cirkvi. Podieľal sa na náboženskej revitalizácii Slovenska v čase najväčšieho prenasledovania a ponižovania katolíkov a vôbec kresťanov. Dokázal to vďaka dôvere v Božiu pomoc a ochranu. Keď sa rozhodol prijať tajnú biskupskú vysviacku, prežíval to ako skok do tmy, ale s vedomím a dôverou, že bez Božieho dopustenia nestratí ani vlas na hlave.

Práve táto dôvera ho niesla cez najťažšie roky. Keď mu robili domové prehliadky, keď ho vyšetrovali, súdili a preháňali, nestrácal vnútorný pokoj. Zobral si k srdcu Kristom tak často zdôrazňované Nebojte sa!

Usporiadateľ výstavy o biskupovi Korcovi Pavol Hric Neviem, či je na Slovensku ešte nejaký autor, ktorý by napísal toľko kníh

Jana Vinterová

„Bol to charizmatický človek. Jeho požehnanie malo v sebe silu. Akurát si bolo treba zvyknúť na všetky tie bezpečnostné opatrenia,“ spomína Pavol Hric na svoje návštevy u biskupa Korca.

Korcovu autoritu vyjadril pred svojou smrťou v máji 1989 spisovateľ, búrlivák Dominik Tatarka, ktorý vystúpil z cirkvi: „Otec biskup, ďakujem Vám a zjavne i Božej milosti, ktorá sa nám Vami dostala. V hlbokosti srdca svojho uznávam, že všetky vrchnosti, ktoré sa rúhali zjaveniu božstva, nás pokorili. Som šťastný, že hovoríte a pôsobíte na svet v mene môjho malého zaznávaného národa.“

V Korcovom živote sa prejavil dôležitý fenomén, fenomén slovenských matiek. Korcova matka Mária, zbožná žena, sprevádzala svojho syna od narodenia. Tešila sa z neho, odovzdala mu živú vieru a stála s ním aj na jeho osobnej kalvárii. Cestovala za ním do sústreďovacieho strediska pre rehoľníkov v Jasove. Prišla na jeho súd a posmeľovala ho, aby vydržal. Cestovala za ním, aby ho navštívila vo väzení. Koľko bolo a koľko je takýchto matiek? Nie nadarmo je Sedembolestná Panna Mária našou patrónkou.

Korcova hlboká zbožnosť sa spájala s jeho asketickým spôsobom života. Na chudobu bol zvyknutý z domu v rodných Bošanoch. Vyrastal v rodine robotníka. Jeho otec Ján, invalid z prvej svetovej vojny, pracoval v Baťovej továrni na spracovanie kože.

Ako kresťan neskrýval svoju vieru, no ani ju navonok nepretŕčal. Pri citlivom prístupe sa zatvrdnuté srdcia otvárali a ukázalo sa to dobré, čo je v koreni človeka.Zdieľať

Korec žil jednoducho a striedmo. Vykonával robotnícke povolania spojené často s fyzickou námahou a nepriaznivým prostredím. Dvíhal sudy a debny s chemikáliami, ako nočný strážnik strážil materiál na Zlatých pieskoch, dýchal výpary v pradiarni Dimitrovky alebo pomáhal pri montáži výťahov v Peržalke.

Nemal nároky na pohodlie, naopak, rád chodil na bicykli, mopede, miloval hory a turistiku. Korcov asketizmus sa spájal s jeho flexibilitou. Bol stále pripravený na to, že zajtra môže byť niekde úplne inde, najskôr vo väzení.

Mal rád ľudí a vedel s nimi vychádzať. Bol praktický psychológ života a výborný pozorovateľ. Stretával sa s robotníkmi, vysokoškolákmi, ľuďmi rôznych zamestnaní. Ako kresťan neskrýval svoju vieru, no ani ju navonok nepretŕčal. Nekarhal, neodsudzoval, ale motivoval. Pri citlivom prístupe sa zatvrdnuté srdcia otvárali a ukázalo sa to dobré, čo je v koreni človeka.

Odhalenie Pamätníka obetiam komunizmu 16. novembra 2005 pred Mestským úradom v Nitre, zľava primátor Nitry Ferdinand Vítek a kardinál Ján Chryzostom Korec. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Nahmatával logiku kontinuity slovenských dejín

Po páde komunistického režimu sa život „robotníckeho biskupa“ Korca zásadne zmenil. Stal sa sídelným biskupom a kardinálom. Bol živou legendou. Slovensko sa rýchlo menilo a často zmietalo, hľadalo si svoje miesto.

Korec sa vžil do roly autority, tentoraz už oficiálnocirkevnej. Chcel akoby nahmatať vnútornú logiku kontinuity slovenských dejín a byť jej súčasťou. Netajil sa tým, že súhlasí s vyhlásením zvrchovanosti Slovenska v roku 1992 a neskôr aj samostatného Slovenska.

Podľa jeho vyjadrenia z knihy rozhovorov Dni a noci po barbarskej noci: „Ja som si nevedel predstaviť, že by som bol mal byť spolu s niektorými proti zvrchovanosti a proti Slovenskej republike. A to ako biskup tisícročnej Nitrianskej diecézy! Pred celou slovenskou históriou!“ Tento postoj Korca vzdialil od jeho niektorých predchádzajúcich spolupracovníkov. Politika rozbila veľa z toho, čo sa predtým zdalo pevné.

Hlas kardinála Korca na Slovensku zaznieval až do jeho smrti v roku 2015. Poukazoval na stálu, ba zvýšenú aktuálnosť kresťanských hodnôt. Pomenoval nové problémy, vyzdvihoval význam skutočnej slobody zakotvenej v Bohu, slobody ako hodnoty a daru oproti lákavej ilúzii slobody, ktorá človeka ničí.

Postrehol problém nového, konzumného materializmu, ktorý sa rýchlo šíril, ale aj problém nezamestnanosti, egoizmu a závislosti od drog. Upozorňoval, že z takéhoto prostredia môže vyrásť nové nešťastie a nová totalita.

Titulná fotografia: TASR/Henrich Mišovič