Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
06. február 2024

Ratzingerova vedecká kariéra

Dopustil sa Joseph Ratzinger „hanobenia“ mníchovského profesora dogmatiky?

Tvrdenie časopisu Publik-Forum, že Ratzinger hanobil profesora dogmatiky Michaela Schmausa, neobstojí pred faktmi.

Dopustil sa Joseph Ratzinger „hanobenia“ mníchovského profesora dogmatiky?

Kňaz Joseph Ratzinger sa modlí počas omše v južnom Nemecku v roku 1952. Foto: TASR/AP

Dopustil sa kardinál Ratzinger „hanobenia“ mníchovského profesora dogmatiky Michaela Schmausa (1897 – 1993)?

V časopise Publik-Forum (1/2024) Richard Heinzmann (nar. 1933), emeritný profesor filozofie na Katolíckej teologickej fakulte Mníchovskej univerzity, predkladá dokumenty, ktoré to majú dokazovať.

Vraj „fakty“ hovoria samy za seba a „vymykajú sa akejkoľvek relativizácii“. Ide o opis, ktorý Ratzinger podal o priebehu svojej habilitácie v Mníchove v rokoch 1956/57 vo svojej autobiografii Z môjho života. Spomienky 1927 – 1977 (1998).

Z pozostalosti po Schmausovi pochádzajú kópie vtedajších dvoch odborných posudkov, ktoré Heinzmann teraz prvý raz zverejnil a ktoré ho podnecujú k tomu, aby tvrdil, že Ratzinger tieto udalosti prinajmenšom „okrášlil, ak nie dokonca skreslil“.

Vedecké kritériá alebo osobné predsudky viedli k odmietnutiu?

Pomocou odborných posudkov by totiž Heinzmann chcel dokázať, že ide o „falošné tvrdenie“, keď Ratzinger tvrdí, že „Schmausa pri posudzovaní neviedli vedecké kritériá, ale osobné predsudky a animozity“; a vraj prinajmenšom počítal s tým, že ohrozí habilitáciu a tým Ratzingerovu vedecká kariéru.

Podľa Heinzmanna to tak nebolo: „Napriek oprávnenej kritike pre vážne vedecké nedostatky sa Schmaus úspešne zasadzoval za čo najrýchlejšie ukončenie konania, aby sa nepoškodil kandidát, o ktorého mimoriadnom vedeckom talente nebolo pochýb.“

Podľa vtedajšieho poriadku habilitácie bola práca sprevádzaná jedným profesorom, ktorý ju nakoniec posúdil ako prvý recenzent. Druhého recenzenta vymenovala fakulta. Habilitačná práca bola buď prijatá, alebo odmietnutá. Ak bola odmietnutá, habilitácia sa nesmela opakovať. Ak bola práca vrátená s nariadením, aby sa vykonali vylepšenia, mohla byť opätovne predložená.

Ako Ratzinger opísal túto situáciu? Po predložení práce Bonaventúrovo chápanie Zjavenia a historická teológia sa prvý recenzent, ktorým bol fundamentálny teológ a Ratzingerov školiteľ na doktorandskom štúdiu Gottlieb Söhngen, vyjadril veľmi uznanlivo.

Druhý recenzent, ktorým bol profesor dogmatiky Schmaus, sa s Ratzingerom stretol na jednej konferencii na Veľkú noc roku 1956. Schmaus tam Ratzingerovi „vecne a bez emócií“ oznámil, že musí jeho prácu odmietnuť, „pretože nedostačuje platným akademickým normám“.

Samotný Ratzinger ako dôvody na odmietnutie uvádza nepoznanie nedávnych francúzskych prác na mníchovskej fakulte, svoje vlastné prísne hodnotenia iných bádateľov a skutočnosť, že Schmausa neurobil svojím habilitačným školiteľom. A boli tu aj formálne nedostatky. Ratzinger konštatuje: „Nepáčil sa mu výsledok mojich analýz.“

Zasadnutie fakulty nakoniec rozhodlo: „Práca nebola odmietnutá, ale vrátená na dopracovanie.“ Kandidát na habilitáciu mal na tento účel použiť Schmausove marginálne poznámky: ten zaplnil svoj exemplár „marginálnymi glosami všetkých farieb, ktoré zo svojej strany nenechali nič na náhodu, čo sa týka ostrosti“.

Ratzinger nepíše nič o tom, že mu bol predložený Schmausov odborný posudok. Heinzmann k tejto otázke uvádza: To, či Ratzinger mal Schmausov odborný posudok, „je pravdepodobné na základe rôznych narážok, ale nedá sa to jednoznačne dokázať“.

Inzercia

Heinzmannovo dokazovanie sa zrútilo

Už tým sa vlastne rúca Heinzmannovo dokazovanie. To, že Schmaus chcel Ratzingerovi umožniť habilitáciu, ako tvrdí Heinzmann, videl Ratzinger vtedy inak: Söhngen ho informoval, že Schmaus povedal, že „rozsah potrebného prepracovania je taký veľký, že to bude trvať roky. Potom by sa vrátenie rovnalo odmietnutiu a ja by som nepochybne musel ukončiť svoju prácu na vysokej škole“.

Presne toto potvrdzuje aj pohľad do Schmausovho posudku: žiada, aby Ratzinger preskúmal všetky pasáže, v ktorých Bonaventúra používa pojem zjavenie. Schmaus vlastne chce túto prácu odmietnuť. Otvorene píše: „Vonkajšie ohľady mi však bránia urobiť takýto návrh. Cítim sa v ťažkej situácii. Ako je známe, Ratzinger vyučuje dogmatiku vo Freisingu a teší sa vysokej reputácii medzi kolegami a študentmi. Pravdepodobne by to vyvolalo mimoriadny rozruch, keby mníchovská katolícka fakulta vrátila prácu človeku s takýmto postavením.“

Len „s vedou nesúvisiace“ dôvody vhodnosti zadržali Schmausa od odmietnutia: Ratzinger má byť pripustený k habilitácii pod podmienkou, „že nedá túto prácu do tlače, ani ako celok, ani v žiadnej z jej častí, skôr ako dá svoj súhlas prvý a druhý recenzent alebo fakulta“.

„Rušivá paľba od zainteresovanej strany“

To ďalšie je známe: Ratzinger vidí, že časť o Bonaventúrovej teológii dejín „zostala úplne bez výhrad“, a predložil ju ako samostatnú prácu. V druhom odbornom posudku z 2. januára 1957 Schmaus označil Ratzingerovo konanie za zákonné, „pretože teraz predložené dielo je formálne úplne odlišné od predchádzajúceho diela. Zaoberá sa inou témou“.

Zatiaľ čo predchádzajúci posudok mal osemnásť strán, Schmaus sa teraz uspokojí s dva a pol stranami. Jeho záver: „Celkovo vzaté, jeho práca je vyzretým výskumom (...), veľmi si želáme, aby jeho výsledky (...) boli čoskoro k dispozícii v tlačenej podobe.“

Vzdal sa tým Schmaus snahy zabrániť Ratzingerovej akademickej kariére? Po habilitácii sa Ratzinger stal v januári 1958 riadnym profesorom vo Freisingu, a to „nie bez predchádzajúcej rušivej paľby od zainteresovanej strany“.

Kardinál Wendel chcel Ratzingera odsunúť do programu odbornej prípravy učiteľov do Mníchova-Pasingu. Teologickým poradcom sa pravdepodobne podarilo presvedčiť kardinála o nebezpečnom vplyve mladého profesora na budúcich kňazov.

Odborné posudky sú dôležité vo viacerých aspektoch

V lete 1958 Ratzingera povolali na katedru fundamentálnej teológie v Bonne. Manuel Schlögl, profesor dogmatiky a autor štúdie o Ratzingerovom pôsobení v Bonne, našiel list fundamentálneho teológa Alberta Langa z 23. júla 1958 vtedajšiemu dekanovi bonnskej fakulty. Lang v ňom uvádza, že „Schmaus ho v liste výslovne varoval pred povolaním Josepha Ratzingera, pretože (...) v jednom článku predložil tézy, ktoré kedysi zastával Adolf von Harnack, vedúca osobnosť liberálnej protestantskej teológie“.

Peter Neuner, emeritný mníchovský fundamentálny teológ a žiak Heinricha Friesa v Mníchove, vo veľmi vyváženom článku o svojom učiteľovi Schmausovi píše: „V každom prípade si Schmaus nebol veľmi istý ortodoxnosťou mladého Ratzingera a neskôr sa mu podarilo zabrániť aj tomu, aby bol povolaný za jeho nástupcu na katedre dogmatiky (...).“ V tom čase Heinrich Fries predložil ministerstvu „osobitný hlas v prospech Ratzingera“. Toto „viedlo k odcudzeniu medzi Schmausom a Friesom na niekoľko rokov“.

Okrem nespôsobilého pokusu uspokojiť staré resentimenty voči Ratzingerovi sú odborné posudky dôležité vo viacerých aspektoch: tu sa pripravuje diskusia na koncile, ktorú podstatne spoluurčoval Ratzinger: Čo je Zjavenie, čo je Tradícia, čo je inšpirácia? Prečo by sa mala náuka o Cirkvi preformulovať v duchu cirkevných otcov?

Pôvodne publikované v nemeckých katolíckych novinách Die Tagespost. Preložil o. Ján Krupa.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.