Nové pravidlá pre skúmanie zázrakov Rím bude mať väčšie slovo, cirkev môže vyhlásiť šesť rôznych záverov

Rím bude mať väčšie slovo, cirkev môže vyhlásiť šesť rôznych záverov
Kardinál Fernández na tlačovej besede 17. mája 2024. Foto TASR/AP
Nové pravidlá majú do procesu skúmania priniesť viac opatrnosti, uviedol kardinál Fernández.
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
Nové pravidlá pre skúmanie zázrakov / Rím bude mať väčšie slovo, cirkev môže vyhlásiť šesť rôznych záverov
0:00
0:00
0:00 0:00
Pavol Rábara
Pavol Rábara
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Pracoval v SITA, v denníku Postoj je od roku 2015. Je ženatý.
Vatican News
Vatican News
Spravodajský portál Svätej stolice.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom 19. mája o 8.00 h.

Katolícka cirkev zaktualizovala po viac ako štyroch desaťročiach vnútorné pravidlá, podľa ktorých skúma údajné zjavenia a rôzne nadprirodzené javy. 

Vatikánske Dikastérium pre náuku viery vydalo v piatok nový dokument, ktorý nadobudol platnosť v nedeľu 19. mája 2024.

Ako ďalej informuje slovenská redakcia Vatican news, jednou z noviniek je jednoznačnejšia účasť Dikastéria pre náuku viery, ktoré bude musieť schváliť konečné rozhodnutie biskupa a bude mať právomoc kedykoľvek zasiahnuť prostredníctvom motu proprio. 

V mnohých prípadoch v posledných desaťročiach, ku ktorým jednotliví biskupi vyjadrili svoj názor, sa angažovalo bývalé Sväté ofícium (pôvodný názov dikastéria), ale takmer vždy tento zásah zostal v zákulisí a žiadalo sa, aby nebol zverejnený. 

Motiváciou pre výslovnú angažovanosť dikastéria je aj ťažkosť ohraničiť na miestnej úrovni javy, ktoré v niektorých prípadoch dosahujú celoštátny, ba dokonca celosvetový rozmer. 

Nový dokument vychádza z dlhodobej skúsenosti s prípadmi, keď miestny biskup veľmi rýchlo vyhlásil nadprirodzenosť, avšak potom Sväté ofícium vyjadrilo iný názor. Alebo išlo o prípady, keď sa biskup vyjadril k tomu istému javu jedným spôsobom, jeho nástupca opačne. 

Ďalším dôvodom reformy sú dlhé časové obdobia potrebné na vyhodnotenie materiálov, aby sa dospelo k rozhodnutiu o nadprirodzenosti alebo popretie nadprirodzenosti. Niekedy je naliehavé poskytnúť pastoračné odpovede pre dobro veriacich, uvedomil si Vatikán.

Šesť možných vyhlásení o údajnom fenoméne

Cirkev na konci skúmania javu môže dospieť k šiestim možným postojom:

Nihil Obstat: Nie je vyjadrená žiadna istota o nadprirodzenej pravosti, ale uznávajú sa znaky pôsobenia Ducha.

Prae oculis habeatur: Uznávajú sa pozitívne znaky, ale sú tu aj prvky zmätku alebo rizika, ktoré si vyžadujú rozlišovanie a dialóg s adresátmi.

Curatur: Sú prítomné kritické prvky, ale existuje široké rozšírenie javu s overiteľnými duchovnými plodmi. Zákaz, ktorý by mohol rozrušiť veriacich, sa neodporúča, ale od biskupa sa žiada, aby tento jav nepodporoval.

Sub mandát: Kritické otázky sa netýkajú samotného fenoménu, ale jeho zneužívania jednotlivcami alebo skupinami. Svätý stolec poveruje biskupa alebo delegáta pastoračným vedením tohto miesta.

Prohibetur et obstruatur: Napriek niektorým pozitívnym prvkom sú kritické miesta a riziká vážne. Dikastérium žiada biskupa, aby verejne vyhlásil, že účasť nie je povolená.

Declaratio de non supernaturalitate: Biskup je oprávnený vyhlásiť, že daný jav nie je nadprirodzený na základe konkrétnych dôkazov.

Kardinál Fernández: Normy prinesú viac obozretnosti

Nové usmernenia o zjaveniach prezentoval prefekt dikastéria kardinál Víctor Manuel Fernández v piatok na tlačovej konferencii. Podľa Catholic News Agency poznamenal, že nové pravidlá pomôžu zaviesť väčšiu opatrnosť do procesu rozlišovania. 

Šéf dikastéria pripomenul, že cirkev nikdy nenúti veriacich veriť v takéto javy. „Cirkev v podstate ponecháva veriacim slobodnú vôľu venovať sa tomuto fenoménu alebo nie,“ dodal s tým, že „Zjavenie, ktoré sa už stalo, je Božím slovom. Obsahuje všetko, čo potrebujeme pre náš kresťanský život“.

Podľa kardinála Fernándeza stanovujú nové normy súbor pragmatických usmernení, ktoré majú pomôcť miestnym ordinárom, ako aj dikastériu. 

Pred novinármi hovoril aj o úlohe biskupov v tomto procese, pričom poznamenal, že sa vyskytli prípady, keď niektorí biskupi vydali dekréty o zjaveniach, v ktorých sa hovorí, že tieto udalosti „treba považovať za pravdivé“ a že „veriaci v to musia veriť“.

„Pomerne často sa v dekrétoch biskupov používali tieto slová,“ povedal Fernández.

Nové normy majú do procesu priniesť viac obozretnosti, opatrnosti. 

Šesť možných záverov, ktoré uvádzajú normy, zodpovedajú podľa Fernándeza historickej skúsenosti aj situáciám, s ktorými sa cirkev stretáva. 

Nové normy určujú tri fázy procesu rozlišovania. Na konci hodnotiaceho procesu má miestny biskup a ním menovaný delegát, ktorý dohliada na prácu (skúmajúcej) komisie, pripraviť posudok, v ktorom biskup navrhne vatikánskemu dikastériu konečný úsudok. 

Toto rozhodnutie zvyčajne zvolí jednu zo spomínaných šiestich formulácií. 

Aktualizácia noriem v tejto oblasti prichádza po dlhom období. Naposledy vydal vatikánsky doktrinálny úrad všeobecný dokument o zjaveniach ešte v roku 1978, počas posledných mesiacov pontifikátu pápeža Pavla VI. Viac sme sa téme venovali aj v tomto texte. 

 

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Krátke správy

17. november 2025

O 18.00 h sa v Katedrále sv. Martina v Bratislave uskutoční omša za obete neslobody a pokoj v spoločnosti. Hlavným celebrantom bude bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. O 19.00 h bude na Rudnayovom námestí (pod katedrálou) nasledovať občianske zhromaždenie za slobodu a spravodlivú demokraciu. Vystúpia Beáta Katrebová Blehová, historička z ÚPN, Branislav Borovský, podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska, Ján Szőllős, podpredseda Ekumenickej rady cirkví v SR, Vladimír Palko, publicista a bývalý politik, a ďalšie osobnosti.

O 18.00 h sa v Katedrále sv. Martina v Bratislave uskutoční omša za obete neslobody a pokoj v spoločnosti
16. november 2025

„Ja som sa dokonca s vyšetrovateľom pri nejakej príležitosti stretol. No hnev by nebol cestou. Sme veriaci ľudia a tieto veci chápeme úplne ináč. Neočakávam, že sa tu bude niekto biť v prsia, čo zlé urobil, ale že reálne povie, mrzí ma to, musel som vtedy tak konať, bol som v takej pozícii. Ale nič také neprišlo,“ vraví bývalý politický väzeň Branislav Borovský, ktorý bol odsúdený s dvoma kamarátmi za pašovanie náboženskej literatúry.

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť