Zo sveta pravoslávia Arménsky pravoslávny biskup chce kandidovať za premiéra

Protestné hnutie Tavuš za vlasť zorganizovalo 26. mája na Námestí republiky v Jerevane ďalšie masové zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 23 000 ľudí. Jeho vodca arcibiskup Bagrat Galstanjan tam oznámil, že má v úmysle kandidovať na post predsedu vlády, hoci nedávno takéto ambície poprel. 

Vyhlásil, že požiadal Arménsku apoštolskú cirkev, aby „pozastavila jeho duchovnú službu, ktorá trvá už 30 rokov“. V rozhovoroch s hlavou cirkvi Karekinom II. a ďalšími duchovnými dospel k záveru, že ako kňaz nemôže kandidovať na post predsedu vlády, a preto mu bolo pozastavené kňazstvo.

Cirkev vo svojom vyhlásení z 27. mája potvrdila, že arcibiskup Bagrat požiadal o pozastavenie svojej duchovnej služby. Vedenie cirkvi potom rozhodlo, že zostane biskupom, ale jeho cirkevná a administratívna služba bola pozastavená. 

Jeho arménsko-kanadské dvojité občianstvo však stále stojí v ceste jeho kandidatúre na post predsedu vlády. Galstanjan vo svojom prejave oznámil, že má v úmysle postupovať v súlade s požiadavkami zákona a využitím všetkých možných právnych prostriedkov.

Arcibiskup Bagrat získal vzdelanie v Spojenom kráľovstve a Kanade a pôsobil ako hlava kanadskej eparchie Arménskej apoštolskej cirkvi. V Arménsku je už dlhší čas verejne viditeľný, keďže bol prvým vedúcim mediálneho oddelenia cirkvi. Potom prevzal vedenie severnej eparchie Tavuš, kde sa stal známym svojou sociálnou angažovanosťou na miestnej úrovni. 

Spočiatku sa zdalo, že podporuje súčasného arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. Od roku 2020, keď sa opäť začali boje o Náhorný Karabach, sa to zmenilo a arcibiskup v roku 2022 vystúpil na opozičnom zhromaždení. V roku 2023 v jednom interview kritizoval neexistujúci vzťah medzi cirkvou a štátom.

Súčasné protesty, najväčšie od zamatovej revolúcie v roku 2018, boli vyvolané začiatkom procesu urovnania hraníc medzi Arménskom a Azerbajdžanom. V Tavuši sa malo Azerbajdžanu vrátiť niekoľko neobývaných dedín, ktoré boli pod arménskou kontrolou od vojny v 90. rokoch.

Náhorný KarabachTichý konflikt pretrváva. Azerbajdžan chce vymazať arménske kultúrne dedičstvo

Ján Krupa

Miestne obyvateľstvo sa obáva o svoju bezpečnosť a v apríli začalo proti odovzdaniu protestovať vrátane blokád ciest. Hnutie Tavuš za vlasť bolo založené 20. apríla 2024 a začalo pochod do hlavného mesta, aby presadilo svoje požiadavky. 

Presné požiadavky Galstanjana a protestného hnutia – okrem požiadavky na Pašinjanovo odstúpenie – však zostávajú nejasné. Zdá sa, že neexistuje ani žiadny plán alebo stratégia pre najbližšiu budúcnosť.

Moskovský synod odsúdil koncelebráciu biskupov v Istanbule

Piati biskupi Bulharskej pravoslávnej cirkvi spolu s dvoma biskupmi Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny koncelebrovali pod vedením ekumenického patriarchu Bartolomeja archijerejskú liturgiu v Istanbule.

Božská liturgia pri príležitosti Nedele myronosičiek podľa novojuliánskeho kalendára sa uskutočnila 19. mája v monastierskom Chráme Bohorodičky od životodarného prameňa.

Spoločná Eucharistia je pozoruhodná tým, že ju možno vykladať ako uznanie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny zo strany Bulharskej pravoslávnej cirkvi.

Pravoslávna cirkev Ukrajiny bola založená koncom roka 2018. Už v januári nasledujúceho roka jej Ekumenický patriarchát udelil autokefáliu. Doteraz ju však popri Konštantínopolskom patriarcháte uznal len Alexandrijský patriarchát a Grécka a Cyperská pravoslávna cirkev.

Posvätný synod Bulharskej pravoslávnej cirkvi ešte v roku 2018 ustanovil komisiu na prešetrenie tejto otázky. Avšak toto grémium zatiaľ neprijalo nijakú uznesenie o Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a cirkevnej situácii na Ukrajine.

Diskusie vyvolala už prítomnosť kyjevského metropolitu Epifanija (Dumenka), hlavy Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, na pohrebe bulharského patriarchu Neofita 16. marca 2024. Jeden predstaviteľ Bulharskej pravoslávnej cirkvi vtedy vyhlásil, že to nič neznamená, lebo Epifanij sa nezúčastnil na liturgických obradoch. No Epifanijova prítomnosť a skutočnosť, že pohrebu predsedal ekumenický patriarcha Bartolomej, sa vykladali ako znaky možného prozápadnejšieho kurzu Bulharskej pravoslávnej cirkvi.

Patriarcha Bartolomej vo svojom príhovore po svätej liturgii v Istanbule vyjadril radosť z účasti oboch cirkví. Koncelebrácia s biskupmi z „dvoch milovaných dcérskych cirkví Konštantínopolskej cirkvi“ je znakom Božej prítomnosti. Ich prítomnosť pri materskej cirkvi je „dôvodom na oslavu, lebo dokazuje, že naše úsilie o stabilitu a blaho našich duchovných detí prináša ovocie“.

Ekumenický patriarcha zároveň vyjadril presvedčenie, že pre obe cirkvi je „táto púť“ do Istanbulu „duchovným návratom ku krstiteľnici“. Je to „obnova, ktorá regeneruje a osvecuje vaše národy a označuje rozhodujúci a priaznivý obrat v ich dejinách a kultúre“, pokračoval konštantínopolský patriarcha.

Posvätný synod Ruskej pravoslávnej cirkvi 30. mája rozhodol o prerušení eucharistického spoločenstva s niektorými biskupmi Bulharskej pravoslávnej cirkvi.

Spoločná liturgia piatich bulharských biskupov s dvoma biskupmi Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorú Moskva považuje za schizmatickú, je vážnym úderom pre vzťahy, konštatoval Moskovský patriarchát. Nie je možné spájať sa s biskupmi, ktorí „vstúpili do cirkevného spoločenstva so schizmatikmi“. Moskva obviňuje Ekumenický patriarchát, že „pokračuje v opatreniach, ktoré sú zamerané na prehlbovanie rozkolu v pravosláví“.

Začiatkom roka 2019 získala Pravoslávna cirkev Ukrajiny cirkevnú nezávislosť (autokefáliu) od Konštantínopolu, ktorý má čestné predsedníctvo v celosvetovom pravosláví. Existuje aj Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá sa v máji 2022 jednostranne oddelila od Moskovského patriarchátu.

V celosvetovom pravosláví je sporný kánonický status oboch spomenutých ukrajinských pravoslávnych cirkví. Po uznaní Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny za autokefálnu nasledovalo prerušenie eucharistického spoločenstva medzi Moskovským a Konštantínopolským patriarchátom.

Estónska pravoslávna cirkev pripravuje zmeny vo svojom štatúte

Estónska pravoslávna cirkev – Moskovský patriarchát, ktorá je pod tlakom estónskych štátnych orgánov, plánuje zmeny a doplnenia vo svojom štatúte. Na otázku rozhlasovej stanice ERR to vyhlásil tartský biskup Daniil (Lepisk), ktorý je zároveň tallinnským vikárnym biskupom.

Navrhované zmeny a doplnenia sa majú predložiť cirkevnému zhromaždeniu pravdepodobne koncom júna alebo začiatkom júla. Podľa vladyku Daniila cieľom je prijať uznesenie, ako by Estónska pravoslávna cirkev – Moskovský patriarchát mala fungovať v budúcnosti. Jednou z možností je rozšíriť svoj súčasný autonómny status v rámci Moskovského patriarchátu tak, aby zostalo len „modlitbové spojenie“ s ruským patriarchom.

Estónsky minister vnútra Lauri Läänemets očakáva, že Estónska pravoslávna cirkev –  Moskovský patriarchát uzná za herézu konanie ruského patriarchu Kirilla a preruší vzťahy s Ruskou pravoslávnou cirkvou.

Začiatkom mája estónsky parlament oficiálne vyhlásil Ruskú pravoslávnu cirkev za podporovateľa ruskej útočnej vojny. Zároveň sa traja biskupi Estónskej pravoslávnej cirkvi – Moskovský patriarchát zúčastnili na stretnutí na ministerstve vnútra, na ktorom sa zúčastnil ako sprostredkovateľ aj Urmas Viilma, arcibiskup Estónskej evanjelicko-luteránskej cirkvi a predseda estónskej Rady kresťanských cirkví.

Minister Läänemets pre rozhlasovú stanicu ERR uviedol, že ministerstvo vnútra opäť vysvetlilo zástupcom Estónskej pravoslávnej cirkvi – Moskovský patriarchát bezpečnostné problémy, ktoré trápia krajinu. Ministerstvo zároveň vysvetlilo, čo očakáva od Estónskej pravoslávnej cirkvi – Moskovský patriarchát.

Diskutovalo sa aj o riešeniach. V prípade herézy by cirkevné obce mohli podniknúť samostatné kroky, pričom ministerstvo vnútra považuje konanie patriarchu Kirilla za heretické. Läänemets poukázal na to, že predstavitelia Estónskej pravoslávnej cirkvi – Moskovský patriarchát predtým neoznačili Kirillovo konanie za herézu a že je to pre nich zrejme novinka. Podľa Läänemetsa ministerstvo vnútra teraz požiadalo túto cirkev, aby ministerstvu písomne vysvetlila, aké kroky zamýšľa podniknúť. To by umožnilo ministerstvu vnútra rozhodnúť o ďalšom postupe.

Minister vnútra opäť zdôraznil, že cieľom nie je násilné zatváranie cirkevných obcí, ktoré dosiaľ podliehajú Moskve. Cieľom je ukončiť ich právnu i náboženskú podriadenosť Moskovskému patriarchátu.

Pokračuje diskusia o statuse severomacedónskej cirkvi

Ochridský arcibiskup Stefan (Veljanovski), hlava Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Arcibiskupstvo Ochrid, v televíznom rozhovore pre jednu severomacedónsku televíziu odmietol požiadavky Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pre udelenie tomosu o autokefálii. Vladyka Stefan hovoril o „neprijateľných podmienkach“.

Konštantínopol požaduje, aby Macedónci nemohli svoju cirkev nazývať „Macedónska pravoslávna cirkev“, ale aby mala názov „Ochridské arcibiskupstvo“. Konštantínopol obmedzil kánonické územie spomenutej cirkvi na oblasť Republiky Severné Macedónsko a požaduje, aby uznala Pravoslávnu cirkev Ukrajiny.

Predovšetkým otázka diaspóry a vlastného mena je neprijateľná, povedal arcibiskup Stefan: „Máme svoje vlastné meno a to nepatrí nikomu inému. Nikto by nemal žiadať od nás, aby sme sa ho vzdali. Názov našej cirkvi je Macedónska pravoslávna cirkev – Arcibiskupstvo Ochrid.“ Oba názvy sú podľa slov arcibiskupa neoddeliteľnou súčasťou identity cirkvi. A tak zostáva nejasné, či a prípadne kedy Konštantínopolský ekumenický patriarchát udelí autokefáliu pravoslávnej cirkvi v Severnom Macedónsku.

Zo sveta pravosláviaEkumenický patriarchát odmieta srbský tomos o autokefálii pre severomacedónsku cirkev

Ján KrupaNOEK

Uznanie úplnej nezávislosti severomacedónskej cirkvi Srbskou pravoslávnou cirkvou v roku 2022 ukončilo viac ako 50 rokov trvajúci konflikt a zároveň privodilo nový spor. Historickým pozadím je to, že táto cirkev sa v roku 1967 jednostranne oddelila od Srbskej pravoslávnej cirkvi, ale následne ju neuznala žiadna iná pravoslávna cirkev a v celom pravosláví bola považovaná za „schizmatickú“.

Začiatkom mája 2022 Konštantínopolský ekumenický patriarchát obnovil eucharistické spoločenstvo so severomacedónskou cirkvou. Zároveň udelil Srbskej pravoslávnej cirkvi právo upravovať administratívne záležitosti medzi ňou a cirkvou v Severnom Macedónsku. Srbské cirkevné vedenie jednomyseľne schválilo cirkevnú nezávislosť Severného Macedónska a v máji 2022 srbský patriarcha Porfirije udelil Pravoslávnej cirkvi Severného Macedónska autokefáliu tzv. tomosom – k veľkej nevôli Konštantínopolu. Podľa Konštantínopolu je tento posledný krok vyhradený výlučne ekumenickému patriarchovi.

Avšak tomos od Srbskej pravoslávnej cirkvi odvtedy uznali pravoslávne cirkvi Ruska, Rumunska, Bulharska, Poľska, Antiochie a na Ukrajine (Ukrajinská pravoslávna cirkev), ako aj Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku.

Ekumenický patriarchát naďalej považuje tieto uznania za porušenie cirkevného poriadku. Aj Grécka pravoslávna cirkev odmieta autokefáliu severomacedónskeho pravoslávia. Avšak v súlade s rozhodnutím ekumenického patriarchu Bartolomeja nadviazala cirkevné spoločenstvo so severomacedónskou cirkvou. Aj Gruzínska pravoslávna cirkev už obnovila eucharistické spoločenstvo, hoci autokefáliu zatiaľ neuznala, takisto aj Albánska pravoslávna cirkev.