Nový dokument Rímsky biskup Vatikán prišiel s materiálom, ktorý má priblížiť Katolícku cirkev s pravoslávnymi

Vatikán dnes predstavil dokument Rímsky biskup z dielne Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, ktorý bilancuje ekumenický dialóg o úlohe pápeža a výkone petrovského primátu.

Zároveň spoločná katolícko-pravoslávna teologická komisia začala riešiť dve kľúčové otázky, ktoré rozdeľujú cirkvi – spor o Trojici, tzv. filioque, a pápežskú neomylnosť vyhlásenú na Prvom vatikánskom koncile. 

Ekumenický dialóg sa pohol, znie z Vatikánu

Cieľom dnes vydaného vatikánskeho dokumentu Rímsky biskup je hľadať takú formu vykonávania petrovského primátu, ktorá by bola spoločná aj pre ostatné cirkvi, približuje Vatican News. 

Dokument Rímsky biskup zhromažďuje plody ekumenického dialógu o službe pápeža ako odpoveď na výzvu, ktorú pred takmer tridsiatimi rokmi sformuloval Ján Pavol II. v nadväznosti na kroky, ktoré sa uskutočnili po Druhom vatikánskom koncile.

Jedným z plodov teologických dialógov je podľa Vatikánu obnovené čítanie „petrovských textov“, ktoré sa v minulosti stali prekážkou jednoty medzi kresťanmi. „Partneri v dialógu boli vyzvaní, aby sa vyhli anachronickým projekciám neskoršieho doktrinálneho vývoja a aby nanovo zvážili Petrovu úlohu medzi apoštolmi.“

Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli v komentári k vydaniu dokumentu uviedol, že ide o spoločnú cestu, stáročia jednoty, ale aj históriu schiziem, vzájomných exkomunikácií, rozdelení a bojov, ktoré určovala viac politika než teologické rozdiely. 

„Po takmer dvoch tisícročiach kresťanských dejín, napriek starým a novým krízam v rámci rôznych konfesií, ekumenická cesta podniká významné kroky,“ píše Tornielli. Podľa neho práve zverejnený dokument svedčí o ochote a otvorenosti diskutovať o formách vykonávania petrovského primátu, ktorú v roku 1995 prejavil svätý Ján Pavol II. 

Dialóg sa podľa Tornielliho pohol dopredu a synodálna cesta, ktorú Katolícka cirkev prežíva na všetkých úrovniach, je jeho súčasťou.

Úlohu rímskeho biskupa a jeho primát už ostatní kresťania nepovažujú len za prekážku alebo problém na ekumenickej ceste: synodalita v skutočnosti vždy uvažuje o prítomnosti „protos“, o primáte, pokračuje Tornielli. 

Pre ostatné cirkvi však zostáva neprijateľný petrovský primát v takej podobe, ako ho vykonávali pápeži v druhom tisícročí a najmä ako ho sankcionoval Prvý vatikánsky koncil. 

Avšak podľa Tornielliho aj v tejto otázke dokument Dikastéria na podporu jednoty kresťanov vykazuje významné kroky.

Práca v ekumenických dialógoch v skutočnosti navrhla rozlišovať pápežský primát vykonávajúci jurisdikciu nad latinskou cirkvou (alebo západnou cirkvou) od primátu v charite rímskej cirkvi, „prvého stolca“. Primát „diakonie“, teda služby, a nie moci. Prvenstvo jednoty, ktoré sa uplatňuje v synodalite s cieľom dosiahnuť konsenzus všetkých biskupov.

„Existuje teda, alebo by aspoň mohla existovať, forma petrovského primátu prijateľná pre ostatné cirkvi,“ konštatuje Tornielli s tým, že ide o to, čo pred niekoľkými rokmi ekumenický konštantínopolský patriarcha Bartolomej nazval primátom „vykonávaným v pokore a súcite, a nie ako akési vnucovanie ostatným členom biskupského kolégia“, ako „skutočný odraz ukrižovanej lásky Pána, a nie v zmysle pozemskej moci“.

Začali riešiť otázku pápežskej neomylnosti aj spor o Trojici

Okrem dnes publikovaného dokumentu Rímsky biskup sa pracuje aj na spoločnom katolícko-pravoslávnom materiáli, ktorý má niesť názov K jednote vo viere: teologické a kánonické otázky. 

Ako píše ACI Stampa, návrh textu už prerokoval koordinačný výbor zmiešanej teologickej komisie pre dialóg medzi Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou na svojom poslednom zasadnutí. To sa konalo v juhotalianskom Bari od 3. do 7. júna. 

Koordinačný výbor vedie kardinál Kurt Koch, prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, a metropolita Pisidský Job z Ekumenického patriarchátu. 

V minulosti bol súčasťou tohto výboru aj zástupca Moskovského patriarchátu. Od roku 2018 sa však Moskovský patriarchát na protest proti rozhodnutiu Ekumenického patriarchátu udeliť autokefáliu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi rozhodol pozastaviť všetky multilaterálne ekumenické dialógy, ktorým predsedal alebo spolupredsedal Ekumenický konštantínopolský patriarchát.

Koordinačný výbor začal podľa posledného stanoviska diskutovať najmä o teologických a historických otázkach týkajúcich sa filioque (spor o Trojici, zámienka na schizmu), ako aj dogme o neomylnosti pápeža, ktorá bola vyhlásená až na Prvom vatikánskom koncile (1869 – 1870). 

V tejto súvislosti vznikli dva podvýbory, pričom každý z nich dostal za úlohu vypracovať návrh k jednej z týchto otázok. O rok by sa mal výbor stretnúť a prerokovať návrhy.

ACI Stampa pripomína, že otázky pápežskej neomylnosti a filioque sú v ekumenickom dialógu kľúčové, pričom práve dogma o pápežskej neomylnosti sa zdá byť prekážkou definovania pápeža ako prvého medzi patriarchami.

Podľa vatikanistu Andreu Gagliarducciho je zaujímavé, že katolícko-pravoslávne stretnutie v Bari sa konalo len niekoľko dní pred zverejnením vatikánskeho dokumentu Rímsky biskup, ktorý po prvýkrát sumarizuje reakcie na encykliku Jána Pavla II. Ut unum sint a v závere obsahuje návrh na vykonávanie služby jednoty rímskeho biskupa tak, aby bola uznávaná všetkými.

Sporné otázky aj možnosti 

Ako ďalej vysvetľuje Vatican News, spornou otázkou je katolícke chápanie primátu rímskeho biskupa ako inštitúcie s božským právom, zatiaľ čo väčšina ostatných kresťanov ho chápe len ako inštitúciu s ľudským právom. 

„Hermeneutické objasnenia,“ píše sa v dnes publikovanom dokumente Rímsky biskup, „pomohli postaviť túto tradičnú dichotómiu do novej perspektívy,“ pričom sa primát považuje tak za božské právo, ako aj za ľudské právo, teda „za súčasť Božej vôle pre Cirkev a sprostredkovanú ľudskými dejinami“.

Znovuzavedenie titulu patriarcha ZápaduPápežovo rozhodnutie je opatrením na budovanie dôvery smerom k východným cirkvám

Felix Neumann

Významnou prekážkou sú dogmatické definície Prvého vatikánskeho koncilu. Niektoré ekumenické dialógy dosiahli „sľubný pokrok“ pri uskutočňovaní „nového čítania“ tohto koncilu, a to aj vo svetle historických súvislostí a učenia Druhého vatikánskeho koncilu. 

Takto sa odlišne čítala dogmatická definícia univerzálnej jurisdikcie pápeža, pričom sa „určilo jej rozšírenie a hranice“. Podobne bolo možné objasniť „formuláciu dogmy o neomylnosti a dokonca sa zhodnúť na niektorých aspektoch jej účelu, pričom sa uznala potreba za určitých okolností osobne vykonávať službu učenia vzhľadom na to, že jednota kresťanov je jednotou v pravde a láske“. 

Napriek týmto objasneniam dokument uznáva, že „dialógy stále vyjadrujú obavy o vzťahu neomylnosti k prvenstvu evanjelia, o neomylnosti celej Cirkvi, o vykonávaní biskupskej kolegiality a o potrebe akceptovania“.

Mnohé teologické dialógy uznali „potrebu primátu na univerzálnej úrovni. S odvolaním sa na apoštolskú tradíciu niektoré dialógy tvrdia, že od samého počiatku Cirkvi bolo kresťanstvo založené na hlavných apoštolských stolcoch, ktoré zaujímali špecifické poradie, z ktorých Rímsky stolec bol prvý“. 

Niektoré dialógy poukázali na to, že medzi primátom a synodalitou existuje vzájomná závislosť na každej úrovni života cirkvi. Ďalší argument v prospech, ktorý má pragmatickejší charakter, sa týka súčasného kontextu globalizácie a misijných potrieb.

Boli stanovené niektoré zásady, pokiaľ ide o vykonávanie primátu v 21. storočí: „Prvou všeobecnou zhodou je vzájomná závislosť medzi primátom a synodalitou na každej úrovni Cirkvi a z toho vyplývajúca potreba synodálneho vykonávania primátu“. 

Ďalšia zhoda sa týka skĺbenia „komunitného“ rozmeru založeného na sensus fidei všetkých pokrstených; „kolegiálneho“ rozmeru, ktorý sa prejavuje predovšetkým v biskupskej kolegialite, a „osobného“ rozmeru vyjadreného funkciou primátu. 

V mnohých dialógoch sa zdôrazňovala potreba rovnováhy medzi vykonávaním primátu na regionálnej a univerzálnej úrovni, pričom sa konštatovalo, že vo väčšine kresťanských spoločenstiev je regionálna úroveň najvhodnejšia na vykonávanie primátu, ako aj na ich misijnú činnosť. 

Vyzýva sa na decentralizáciu inšpirovanú modelom starovekých patriarchálnych cirkví. Ďalej sa zdôrazňuje dôležitosť princípu subsidiarity: „každá záležitosť, ktorá sa nedá primerane riešiť na nižšej úrovni, sa musí preniesť na vyššiu úroveň“. Niektoré dialógy uplatňujú túto zásadu na definovanie prijateľného modelu „jednoty v rozmanitosti“ s Katolíckou cirkvou.

Praktické pracovné návrhy

Prvým návrhom je nový výklad učenia Prvého vatikánskeho koncilu zo strany Katolíckej cirkvi. 

Navrhuje sa tiež jasnejšie rozlišovať medzi rôznymi zodpovednosťami rímskeho biskupa, „najmä medzi jeho patriarchálnou službou v západnej cirkvi a jeho prvoradou službou jednoty v spoločenstve cirkví“. 

Takisto sa žiada väčší dôraz na vykonávanie služby pápeža v jeho konkrétnej cirkvi, v Rímskej diecéze. 

Tretie odporúčanie sa týka rozvoja synodality v rámci Katolíckej cirkvi. Konkrétne sa navrhovalo „ďalšie uvažovanie o autorite národných a regionálnych katolíckych biskupských konferencií, ich vzťahu k Synode biskupov a Rímskej kúrii. Na univerzálnej úrovni zdôrazňujú potrebu lepšieho zapojenia celého Božieho ľudu do synodálnych procesov“. 

A napokon posledný návrh sa týka „podpory ‚koncilového spoločenstva‘ prostredníctvom pravidelných stretnutí cirkevných predstaviteľov na celom svete“.

Hovorili o synodalite

Na dnešnej tlačovej konferencii vo Vatikáne sa generálny sekretár synody kardinál Mario Grech vyjadril, že tento študijný dokument vychádza vo veľmi „vhodnom čase“, keď sa Katolícka cirkev pripravuje na druhé zasadanie synody o synodalite na jeseň. 

Zástupca Arménskej apoštolskej cirkvi arcibiskup Khajag Barsamian, ktorý sa k tlačovej konferencii pripojil cez video, podľa CNA zdôraznil, že „synodalita Katolíckej cirkvi je dôležitým kritériom pre východné pravoslávne cirkvi na našej ceste k plnému spoločenstvu“.

V odpovedi na novinárske otázky kardinál Grech priznal, že rôzne kresťanské cirkvi majú rôzne spôsoby chápania synodality. Poznamenal tiež, že súhrnná správa zo zhromaždenia synody z roku 2023 požiadala teológov, aby preskúmali „spôsob, akým obnovené chápanie episkopátu v rámci synodálnej cirkvi ovplyvňuje službu rímskeho biskupa a úlohu Rímskej kúrie“.

Podľa Grecha je „diskusia stále otvorená“, keďže cirkev pokračuje v synodálnom procese druhým zhromaždením na jeseň tohto roku.