List sestry Hermany Čo nás naučia letné rodinné stretnutia?

Drahá Emília,

včera sme mali sviatok dvoch svätých bratov – Cyrila a Metoda. Asi ani jedna z nás neoceňuje, že tento sviatok je počas prázdnin. Keď som sedela na svätej omši a počúvala kázeň, len som si tak pre seba hovorila, že je to pekné, keď sa o tejto dvojici hovorí ako o misionároch, nositeľoch Písma, zvestovateľoch dobrej noviny na našom území. Ale čo ma najviac na nich zaujalo, bolo to, že boli bratia. Svätí bratia. A tak sa moje myšlienky rozbehli po tejto linke.

Keď boli Metod a Konštantín (tak sa volal Cyril krstným menom, Cyril bolo jeho rehoľné) malí chlapci, pohádali sa? Pobili sa medzi sebou? Brali si veci? Aký mali vzťah nie ako vzdelanci, právnici, kňazi, ale aký mali vzťah medzi sebou ako bratia? Aká bola ich mama, otec? Ako ich vychovávali, keď najstarší a najmladší syn sa rozhodli odkráčať do cudziny a tam sa venovať cudzím ľuďom?

Vždy ma medzi svätými zaujímali súrodenecké dvojice – Bazil Veľký a jeho brat Gregor z Nyssy, Benedikt a Školastika, štyri sestry sv. Terézie z Lisieux. U Terézie sú teda oficiálne vyhlásení za svätých aj jej rodičia Zélia a Louis. Potom tu máme iné rodinné vzťahy, napríklad syn Augustín a mama Monika.

A tak si hovorím, že je v lete čas, aby sa stretávala rodina. Aj tá širšia rodina. Aby sa nekonali len oslavy, ale aj rôzne stretnutia, kde sa širšia rodina stretne, aby sa spoznali, priblížili svoj život i svoju prácu. Kto čo robí, aký je jeho svetonázor. Lebo v rodine sa utvárajú akoby pupočníkové bunky pre svätosť.

Sama si z veľkej rodiny, vidíš, koľko rôznych ľudí s rôznym zamestnaním, s rôznym spôsobom života žije v rodine. A tu je miesto na učenie sa tolerancii. Keď môj brat, sestra sú iní v niečom, čo mi nejako nepasuje, ale dokážem ich tolerovať, dokážem spracovať ich inakosť a rôznosť, tak je to dobrý základ do života naučiť sa tolerovať a uznávať iných, ktorí dostali inú výchovu, iný životný základ.

V najbližšej rodine sa učíš spracovať odlišnosti, naučíš sa tolerancii. V rámci svojich príbuzných pochopíš, že ľudí nemôžeš meniť na svoj obraz, ale treba dovoliť Bohu, aby on si viedol každého na svoj originálny obraz. A to je veľká vec. Naučiť sa to v rodine. Ale to aj znamená udržiavať rodinné vzťahy, navštevovať sa, chodiť po chodníku vzťahov. Práve tam môže pomáhať také letné stretávanie sa.

Poznám jednu rodinu, ktorá žije takmer po polovičke Európy, ale aj napriek tomu majú vždy na prelome júla a augusta rodinné stretnutie, kde sa ich stretne do 150 ľudí, aby sa mohli porozprávať a byť spolu. Viem, že sa to nedá každému. Ale je dobré, ak sa táto tradícia udrží.

Svätosť a rodina akoby spolu súviseli. Mnoho vecí sa naučíme v rodine – byť žičlivý, tolerantný, zaujímať sa o druhých, obdarovať niekoho len preto, že je. Ak sa toto všetko naučíme v rodine, tak nebudeme stavať hrádze a robiť rozbroje ani v širšom meradle medzi ľuďmi. A to je základ do života. Toho ľudského i toho Božieho.

Drahá Emília, prajem Ti krásne leto plné stretnutí a obohatení.

Tvoja krstná mama