Nový veľvyslanec vo Vatikáne Juraj Priputen Pôsobil v Rusku a Chorvátsku, radil Dankovi, Kollárovi i Pellegrinimu, jeho brata možno vyšlú do Moskvy

Slovenskú republiku zastupuje pri Svätej stolici nový veľvyslanec Juraj Priputen. Od 1. júla vystriedal v tejto funkcii Mareka Lisánskeho, ktorý tento post zastával od roku 2018. 

Lisánsky má za sebou obdobie bohaté na udalosti, tou hlavnou bola návšteva pápeža Františka na Slovensku v septembri 2021, ako aj samostatná cesta vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, ktorý bol na Slovensku vlani v septembri. 

Bolo to prvý raz za posledných 23 rokov, čo prišiel do našej krajiny vatikánsky štátny sekretár, poznamenal pre taliansku ACI Stampa Lisánsky, ktorý mohol 26. júna spolu so svojou rodinou pozdraviť aj pápeža Františka na rozlúčkovej audiencii.

Slovenská ambasáda pri Svätej stolici zažila počas Lisánskeho vedenia aj štyri prezidentské návštevy vo Vatikáne, z toho trikrát prišla za pápežom Zuzana Čaputová. 

Chorvátsko, Moskva aj slovenský parlament

Podľa životopisu zverejneného na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí (MZV) študoval Juraj Priputen na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Na rezorte pracuje od roku 1997.

Od roku 2006 do roku 2010 pôsobil na slovenskej ambasáde v Moskve, kde bol zástupcom veľvyslanca.

V období rokov 2013 až 2018 vykonával funkciu veľvyslanca v Chorvátsku. Do Záhrebu bol vyslaný v čase, keď jeho brat Peter Priputen pracoval ako vedúci odboru protokolu v kancelárii prezidenta Ivana Gašparoviča. 

Práve o Petrovi Priputenovi je verejne dostupných viac informácií. Denník Pravda sa mu venoval na konci júna. Podľa informácií Pravdy vyšle vláda práve Petra Priputena do Moskvy ako slovenského veľvyslanca, túto pozíciu pritom už zastával v rokoch 2014 – 2020. 

Obsadenie funkcie veľvyslanca v tom istom štáte rovnakým človekom býva podľa denníka nezvyčajné. Pred prvým pôsobením v Moskve pracoval Peter Priputen dlhý čas pre prezidenta Gašparoviča, prišiel k nemu z ministerstva zahraničných vecí.

Späť však k Jurajovi Priputenovi. Do roku 2018 bol veľvyslancom v Záhrebe, po návrate z Chorvátska pôsobil rok ako riaditeľ odboru ľudských práv na ministerstve zahraničných vecí. 

Následne od roku 2019 do roku 2024 zastával post poradcu predsedu Národnej rady SR pre oblasť zahraničnej politiky.

Jeho prácu pre šéfa parlamentu zachytávajú aj fotografie TASR z marca 2019 a februára 2020, kde Juraj Priputen figuruje vedľa Andreja Danka. 

Na snímke zľava predseda Snemovne reprezentantov Belgického kráľovstva Siegried Bracke, predseda Národnej rady SR Andrej Danko a poradca predsedu NR SR pre zahraničné vzťahy Juraj Priputen na začiatku stretnutia predsedov parlamentov Vyšehradskej štvorky (V4) a štátov Beneluxu v Piešťanoch 25. marca 2019. Foto: TASR/Martin Palkovič

Juraj Priputen zostal zahraničnopolitickým poradcom predsedu parlamentu aj po nástupe vlády Igora Matoviča, keď sa šéfom Národnej rady stal Boris Kollár. 

„Kollárov poradca Priputen radí v oblasti zahraničnopolitickej agendy,“ písala agentúra SITA v júni 2020. 

Z oficiálneho životopisu Juraja Priputena vyplýva, že v rovnakej pozícii pracoval aj pre Petra Pellegriniho, ktorý ho 25. júna už ako prezident vymenoval na návrh vlády do funkcie veľvyslanca pri Svätej stolici.

K pápežovi zrejme až na konci leta

Nový veľvyslanec ozrejmil, že zastupiteľský úrad Slovenska sa pod jeho vedením zameria na pokračovanie aktívneho bilaterálneho dialógu na všetkých úrovniach.

„Rovnako na zintenzívnenie dialógu k aktuálnym témam medzinárodného diania či realizáciu aktivít a podujatí podporujúcich slovensko-vatikánske vzťahy,“ dodal.

Veľvyslanec SR vo Vatikáne je súčasne veľvyslancom pri Zvrchovanom vojenskom špitálskom ráde svätého Jána Jeruzalemského z Rodosu a Malty. 

Nového veľvyslanca čaká odovzdanie poverovacích listín vo Vatikáne. 

Zvykom je, že zhruba do dvoch týždňov od nástupu do funkcie predloží nový veľvyslanec kópiu poverovacích listín na Štátnom sekretariáte, po čom už môže fungovať. Formálne sa stane veľvyslancom až s odovzdaním poverovacích listín pápežovi, no vzhľadom na letné obdobie sa tak môže stať až v auguste alebo septembri.

Pápeža Františka však čaká na začiatku septembra dvojtýždňová cesta do juhovýchodnej Ázie, takže prijatie nového slovenského veľvyslanca sa môže teoreticky oddialiť. Nový veľvyslanec označil pápeža Františka za jednu z najväčších autorít v oblasti presadzovania mierových riešení na Ukrajine a Blízkom východe.

Siedmy v poradí 

Slovensko od vzniku samostatnej republiky zastupovali doteraz vo Vatikáne šiesti veľvyslanci. Medzi nimi jedna žena, Dagmar Babčanová, ktorá pôsobila v tejto funkcii medzi rokmi 2002 až 2007. 

Podľa Babčanovej by diplomat pri Svätej stolici mal sledovať predovšetkým postoje hlavy Katolíckej cirkvi k aktuálnym svetovým udalostiam a zároveň monitorovať reakcie svetového spoločenstva na výzvy a diplomatické aktivity Svätej stolice. 

„Diplomat pri Svätej stolici musí byť citlivý voči postojom vatikánskej diplomacie, musí podávať pravdivý a neskreslený obraz o vyjadreniach pápeža, aby sa nestalo, že môžu byť zneužité vďaka zlej interpretácie, prípadne vytrhnuté z kontextu,“ ozrejmuje bývalá veľvyslankyňa. 

Podľa jej slov by veľvyslanec pri Svätej stolici mal mať aj vycibrený zmysel pre pravdu a spravodlivosť a mal by dosahovať patričnú duchovnú úroveň. „Je dôležité, aby rozumel Katolíckej cirkvi, poznal jej historické danosti a vedel odhaliť i symbolické gestá jej predstaviteľov,“ doplnila Babčanová. 

Bývalí veľvyslanci SR pri Svätej stolici: 

Anton Neuwirth (1994 – 1998)

Marián Servátka (1998 – 2002)

Dagmar Babčanová (2002 – 2007)

Jozef Dravecký (2007 – 2013) 

Peter Sopko (2013 – 2018)

Marek Lisánsky (2018 – 6/2024)

Juraj Priputen (2024 – )

Z krátkej samostatnej diplomatickej skúsenosti Slovenska vo Vatikáne vyzdvihla prvého veľvyslanca pri Svätej stolici Antona Neuwirtha. 

„Bol to človek, ktorý napriek dočasnej internácii na Slovensku nepretržite pracoval na začiatku budovania vzťahov medzi Slovenskom a Svätou stolicou. Bol dobrým začiatkom a majákom na ceste po mnohoročnej pauze diplomatického zastúpenia pri Svätej stolici,“ povedala.

Vo vyjadreniach pre denník Postoj poukázala Babčanová aj na jeden rozmer, ktorý odlišuje vatikánsku diplomaciu od tých ostatných. 

„Keď zostávajú mierové výzvy Svätej stolice nevypočuté, vatikánska diplomacia si pomáha aj prostriedkami, ktoré málo využívajú iné diplomacie. Svätá stolica posiela priamo na miesto konfliktu svojho legáta, ktorý začína ,ofenzívu modlitieb‘,“ pokračuje Babčanová. 

Sila modlitieb sa podľa nej možno v iných diplomatických misiách nepovažuje za efektívnu, ale Svätá stolica modlitbu na podporu rokovaní nikdy nevylučuje. „Tým vatikánska diplomacia dostáva určitý transcendentálny charakter a odlišuje sa od diplomacie bežne praktizovanej v iných krajinách,“ uzavrela.