V prvej časti nášho rozsiahleho rozhovoru Gabriel Hunčaga hovoril o tom, čo ho fascinuje na stredoveku aj o problémoch, s ktorými sa boria dominikáni na Slovensku. V druhej časti sme hovorili o troch kauzách slovenskej cirkvi a kresťanstva, ale aj o jeho láske k sci-fi.

Slovenská cirkev, respektíve slovenské kresťanstvo mali za posledné štyri roky tri veľké kauzy: Bezák, referendum o rodine a Katolícku univerzitu. Pri Bezákovi sa vedie spor o zodpovednosti slovenskej cirkvi za to, akým spôsobom komunikovala, v akej fáze malo vedenie slovenskej cirkvi do tejto záležitosti vstúpiť a nejakým vhodným spôsobom zareagovať. Aký je váš pocit?

Mne sa to hodnotí veľmi ťažko. S takouto situáciou ani okolité národné, partikulárne cirkvi nemajú skúsenosť. Ide o ojedinelý prípad. Môžem urobiť analógiu trebárs z našej rehole: keď sa riešia na provinčnej alebo celorehoľnej úrovni nejaké kauzy, skôr alebo neskôr sa odohrá vždy niečo, čo je pre nás všetkých úplne nové.

A potom sami presne nevieme, ako na to máme zareagovať. Môžeme sa spoliehať len na to, že to spravíme podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Mám pocit, že kauza Bezák je jedna z tých káuz, kde ani jednotliví kompetentní ľudia presne nevedeli, ako majú zareagovať. A toto je výsledok.

Malo by podľa vás vedenie slovenskej cirkvi do toho prípadu opätovne vstúpiť alebo nie?

Hovorím zo svojej skúsenosti z pôsobenia v rehoľných štruktúrach: ak by nebol dôvod na odvolanie Róberta Bezáka, asi by nebol odvolaný.

Neprikláňam sa k názorom ľudí, ktorí prijímajú interpretácie živené médiami, že vlastne na to ani neexistoval relevantný dôvod. Takéto veci sa nedejú bez príčiny a keďže je to dosť ojedinelé, ale napriek tomu sa to udialo, asi tam musel byť dôvod, o ktorom sa nehovorí.

Hoci sa to občas ľudsky prijíma ťažko, ako rehoľník som videl za 20 rokov v reholi, že sú udalosti, ktoré spustia taký mechanizmus, ktorý sa končí nejakou formou sankcie.

Ak by nebol dôvod na odvolanie Róberta Bezáka, asi by nebol odvolaný. Zdieľať

Ale tie spúšťače sú také, že sa o nich inde ako vo veľmi úzkom fóre bezprostredne zainteresovaných orgánov a jednotlivcov nehovorí. Za žiadnu cenu. Dokonca ani za takú cenu, že človek na seba preberie riziko nejakých obvinení alebo projekcií niekoho iného.

Po ľudskej stránke si viem predstaviť náročnosť týchto okolností. Stanete sa biskupom, ešte k tomu veľmi populárnym – myslím si, že arcibiskup Bezák si popularitu užíval – a teraz ste konfrontovaný s niečím takým.

Naša provincia bola po redemptoristoch hneď druhá, čo sa oficiálne ku kauze vyjadrila. Po dohode na jednej provinčnej rade sme k tomu zverejnili na našej stránke stanovisko. A na tom sa nič nemení.

Aké to bolo stanovisko?

O ľudskej podpore Róbertovi Bezákovi. Myslím si, že aj jedna, aj druhá strana mohli po tejto stránke urobiť viac.

V celom procese odvolávania arcibiskupa Bezáka sú veci, o ktorých iní ako zainteresovaní nemajú právo všetko vedieť. Nezainteresovaní môžu vzniesť požiadavku, že to vedieť chcú, ale nech rátajú s tým, že im nemusí byť vyhovené.

Kto by podľa vás mohol ukončiť tento spor?

Vývoj ukázal, že samotná kauza je ukončená. Zostali rany a tie zahojí až čas. Nie tak, že sa všetko dianie zametie pod koberec a teraz sa budeme tváriť, že sa vlastne nič nestalo, to určite nie.

Lenže za daných okolností, a najmä po tom všetkom, čo sa už odohralo medzi jednotlivými aktérmi aj v médiách, nevidím v najbližšej budúcnosti žiadny priestor na nové postoje.

Referendum sme prehrali, ale aspoň sme spoznali realitu

Druhou veľkou témou spoločnosti aktívnych kresťanov bolo referendum. Čo referendum povedalo o Slovensku a o slovenskom kresťanstve?

Na jednej strane jeho výsledok v niečom pootvoril oči ľuďom, ktorí o kresťanstve ešte stále uvažujú ako o celkovej hodnotovej orientácii, ktorá je pre ich spôsob života dôležitá. Na druhej strane referendum odhalilo rezervy, ktoré máme my v cirkvi. Akoby sa oficiálne cirkevné kruhy v neľahkom predreferendovom zápase trochu viac spoliehali na ľudí, ktorí to celé rozbehli.

Možno sa nechceli otvorene angažovať, aby neboli s plebiscitom bezprostredne spájaní, lebo je pravda, že táto iniciatíva sa zrodila v radoch aktívnych laikov. Nehovoriac o tom, že vo verejnosti sa zakorenila čudná predstava, že trebárs napísanie pastierskeho listu, ktorý konkrétne pomenúva nejaký spoločenský problém, je nepatričným miešaním sa do politiky.

To zväčša hovoria ľudia, ktorí komunikácii v cirkvi nerozumejú. Pritom sa stačí pozrieť povedzme na nemeckých biskupov, ktorých kritici slovenského episkopátu často považujú za niečo ako „tých dobrých“. Niektoré ich pastierske listy majú takú ostrú spoločenskú a politickú rétoriku, že ak by niekto z našich ordinárov použil čo i len odvar takéhoto jazyka, tak by si na ňom médiá zgustli.

Referendum odhalilo rezervy, ktoré máme my v cirkvi. Zdieľať

Výsledok referenda vyzerá ako porážka toho náboženského konceptu, ktorý na Slovensku reprezentuje súčasný katolicizmus. No jeho nepriaznivý výsledok poslúžiť aj na to, aby sme sa lepšie zorientovali v realite.

Treba s pokorou prijať skutočnosť, že na Slovensku v otázkach referenda ani zďaleka nepanuje také názorové presvedčenie, ako si to niektorí mysleli. Kto očakával jasné víťazstvo, musel byť sklamaný.

Mimochodom, aký bol váš odhad, prognóza?

Odhadoval som, že účasť bude okolo 30 percent, čiže som výsledok nadhodnotil. Vzhľadom na okolnosti agresívnej mediálnej a politickej antikampane, nedodržania prezidentského sľubu o spojení referenda s voľbami a realitou slovenského katolicizmu som si bol takmer istý, že referendum platné nebude.

Ako spätne hodnotíte spoločenskú diskusiu, ktorá prebiehala v médiách?

Osobne sa mi predreferendová kampaň zdala trochu rozpačitá. Nie preto, že by som sa nestotožňoval s myšlienkami referenda, ale preto, že sa podľa mňa nemalo začínať takto zostra.

Možno sa mala najprv rozprúdiť diskusia, kde by sa zámer plebiscitu dôkladne vysvetľoval oveľa dlhšie ako len niekoľko týždňov. Nie tak, že treba ísť okamžite k urnám s tým, že sa uvidí, ako to dopadne a od toho sa bude odvíjať diskusia. To sa mi zdalo príliš sebavedomé. Z bežnej komunikácie s ľuďmi viem, že aj tí, ktorí by na referendum šli a za otázky by zahlasovali, celkom dobre nerozumeli kontextu a mali pocit, že im jeho obsah nebol dostatočne odkomunikovaný.

Zároveň diskusia poodhalila aj naše limity v uvažovaní o spôsobe, akým sa prednášajú argumenty, ktorými sa usilujeme spoločnosť presvedčiť o tom, že naša požiadavka je legitímna. Tu vidím obrovskú rezervu.

Poniektorí zástancovia referenda používali argumenty typu „vo Svätom písme je napísané“. To je z kresťanského a teologického hľadiska objektívny a pádny argument, ale v realite len pre tú menšinu na Slovensku, ktorá chodí aspoň každú nedeľu na bohoslužby, žije sviatostný život a takmer bezvýhradne sa stotožňuje s biblickým konceptom kresťanstva.

Poniektorí zástancovia referenda používali argumenty typu „vo Svätom písme je napísané“. Zdieľať

Lenže ako vysvetlíme tej zvyšnej, väčšej časti populácie, ktorá je často nábožensky negramotná, prečo si myslíme, že požiadavka na referendum je spoločensky oprávnená, keď tejto skupine autorita Písma a kresťanskej tradície nič nehovorí?

A samotná kampaň?

Ukázala, že sme preskočili istú etapu vnútorného spoločenského vývoja a hneď vstúpili do polarizačných extrémov. Ak by na Slovensku platila povedzme súčasná anglická legislatíva „hate crime“, tak mám pocit, že na strane odporcov referenda by bol v tomto určite väčší problém ako na strane jeho priaznivcov.

Nehovoriac o tom, že mnohí ľudia na rôznych pracoviskách a v školách boli vystavení neakceptovateľnému nátlaku, pohaneniu a posmechu za to, že sa nahlas stotožnili s otázkami referenda.

Jeden z protiargumentov by mohol znieť, že spoločensko-politický diskurz je dnes taký, že menšina si presadí svoj zámer, cieľ a príliš neberie do úvahy názor početnej skupiny, ktorá s tým nesúhlasí. Aký iný nástroj mali však katolíci použiť proti týmto praktikám, zvlášť keď je mediálny mainstream do značnej miery jednostranný?

Referendum chápem ako jeden z krajných prostriedkov, ako si po predošlej diskusii povedať: Sme zahnaní do kúta, vyčerpali sme všetky možnosti, teraz už nemáme inú alternatívu, tak poďme zorganizovať referendum.

Lenže takto to podľa vás nebolo.

Nie, v čase referenda mi to tak nepripadalo. No patrí uznanie tým, ktorí v súvislosti s prípravou referenda ustáli masívne mediálne hejterstvo.

Zaslúžia si rešpekt a sú dobrým signálom, že na Slovensku je niekoľko tisíc angažovaných katolíkov schopných zorganizovať a podržať takú náročnú akciu ako referendum. To isté platí o 900 tisíc voličoch, s ktorými sa v krajine musí počítať.

Čo by sa zmenilo v spoločnosti, keby boli presadené manželstvá osôb rovnakého pohlavia s adopciami – najkrajnejšia podoba tohto návrhu? Čo by to znamenalo pre vás ako kňaza?

Určite by to bol veľký mentálny a ideový medzník. Dokonca si myslím, že dosť podstatný aj pre nemalú skupinu ľudí, ktorí sú nábožensky ľahostajní. No objektívne by sa pre kresťanstvo, pre katolicizmus nič nezmenilo. V tomto smere je len jedna jediná voľba – manželstvo jedného muža a jednej ženy.

Na druhej strane, LGBTI a gender iniciatívy so sebou pre nás prinášajú potrebu istej formy adaptácie, lebo ako jeden z dôsledkov tejto politiky už v niektorých krajinách vidíme zámerné vytláčanie katolíkov, ktorí zastávajú tradičné uvažovanie o rodine a vyhraňujú sa v tejto veci voči rôznym formám alternatív. Často sú ostrakizovaní ako nepriatelia súčasnej koncepcie ľudských práv, ako skupina, ktorá údajne vykazuje najvyššie známky netolerancie.

Vedieť sa s takouto zásadnou zmenou v priebehu jednej generácie vyrovnať, respektíve prijať to ako realitu, v ktorej si chceme zachovať svoju katolícku identitu, je náročné. Pre kresťana katolíka sa však nič zásadné nemení. Už v minulosti sme v dejinách veľakrát zažili iné analogické situácie, krajne nepriaznivé inštitucionálnemu aj individuálnemu katolicizmu.

Kresťania sú často ostrakizovaní ako nepriatelia súčasnej koncepcie ľudských práv, ako skupina, ktorá údajne vykazuje najvyššie známky netolerancie. Zdieľať

Keď niekto administratívnym legislatívnym zásahom rozhodne o tom, že umelý konštrukt, napríklad vzťah dvoch mužov alebo žien, je manželstvo, tak dobre. Ale pre kresťana to neplatí a nemení to nič ani na novozákonnom koncepte manželstva, ktorý je axiómou a pre nás explicitným Božím zámerom posväteným jeho autoritou.

Viac by som sa však obával toho, ako zareagujeme, keď precitneme z vedomia, že sa skončí to, čomu s trochou nadnesenia hovorím katolícke eldorádo.

To je čo?

To je porevolučné obdobie, ktoré sme prežívali v 90. rokoch. Boli plné kostoly, stavali sa nové, väčšina detí chodila na náboženstvo, krajinu trikrát navštívil slovanský pápež zo susednej krajiny, s úplnou samozrejmosťou sme očakávali, že hlava štátu sa bude automaticky zúčastňovať na významných verejných sláveniach cirkevných sviatkov, že pri veľkých štátnických udalostiach nesmie chýbať katolícky biskup, že verejnoprávne médiá nebudú propagovať antikresťanskú agendu a tak ďalej.

Takto chápané katolícke eldorádo sa na Slovensku už dávno skončilo a my celkom dobre nevieme, ako sa adaptovať na súčasné náboženské a spoločenské pomery. Skôr by som mal teda obavy z tohto, než z toho, že nás národný či európsky establišment bude zákonmi nútiť akceptovať niečo, čo je proti nášmu svedomiu, hoci obidve východiská sú vzájomne úzko prepojené a navzájom sa podmieňujú.

Nezaložili sme ju dobre, ale potrebujeme ju

Tretím spomínaným problémom na Slovensku je Katolícka univerzita. Zvonku to vyzerá tak, že sú tam obrovské problémy, finančné, korupčné a katolíci to riešia tak, že všetko zametajú pod koberec. Čo je problém Katolíckej univerzity, na ktorej učíte?

Z môjho pôsobenia ako externistu, ktorý príde do Ružomberka zhruba raz za dva týždne, by som sa mohol opýtať: aký problém má Katolícka univerzita? Veď sú tam dobre zásobené bufety s lacnou a výbornou kávou s croissantmi. Každá učebňa má perfektné vybavenie, asi najlepšie na Slovensku, má všetko audio, video. (Smiech.)

Problém nastal asi už na začiatku: vznik Katolíckej univerzity sa mi totiž javí ako zle nastavený. Začalo sa veľkou inštitúciou a až potom sa do nej hľadali ľudia. Malo to byť naopak. Inštitúcia mala vzniknúť z malej skupiny zanietencov. Z okruhu kvalitných ľudí, lebo tí sú najdôležitejší.

Legislatívne možno univerzitu predsa kreovať kedykoľvek. U nás prebehol tento proces do značnej miery v opačnom garde. Najprv prišla veľká inštitúcia a do nej sa neraz ako figúrky dosadzovali aj ľudia, v prípade ktorých je dosť diskutabilné, aké boli ich odborné aj ľudské kvality.

Dnes už ide o veľkú entitu, ktorej súčasťou je niekoľko tisíc ľudí, čo tvorí obrovský balvan starostí. To však nezbavuje kompetentných zodpovednosti, že nekonali skôr. Veď objektívne problémy vykazovali niektoré fakulty alebo pracoviská univerzity už dávno.

Najprv prišla veľká inštitúcia a do nej sa neraz ako figúrky dosadzovali aj ľudia, v prípade ktorých je dosť diskutabilné, aké boli ich odborné aj ľudské kvality. Zdieľať

Prečo napríklad hĺbkový audit externej renomovanej audítorskej spoločnosti neprebehol skôr? Osobne na to nedokážem odpovedať, ale mrzí ma to, keďže tam mám kolegov a priateľov. Okrem toho je Katolícka univerzita miesto, kde sa mi zo všetkých doterajších akademických pôsobísk momentálne učí úplne najlepšie.

Takýto spôsob zakladania inštitúcií je objektívny problém. Ale niekedy sa časom môžu vyprofilovať na celkom slušné inštitúcie.

Áno. Viem, že niektoré pracoviská na tejto univerzite sú kvalitné a pôsobia na nich odborníci. Ale, žiaľ, občas i veľmi poctivá mravčia práca určitých jednotlivcov a podinštitúcií zanikne pri veľkých kauzách riadiacich pracovníkov. Viem od študentov, že atmosféra tam svojho času bola dosť hustá. Aj ich to deprimovalo. Niektorí mi hovorili, že medzi rovesníkmi sa hanbili povedať, že študujú na Katolíckej univerzite.

Problém je, že zväčša, keď sa odohráva nejaká korupcia alebo iný škandál, v danej inštitúcii vznikne akoby zápas tých lepších proti tým horším. Lenže na Katolíckej univerzite boli akoby pošpinené, reálnymi alebo domnelými podozreniami, všetky strany konfliktu.

Ako je to možné v katolíckom prostredí?

No asi tak, že sa včas nepodarilo vyriešiť kľúčové personálne problémy.

Vy tam učíte. Nie je čas na nejaké povstanie zvnútra?

Úprimná snaha o zmenu k lepšiemu tam je. Som svedkom toho, že ľudia sa ozývali a ozývajú, no v rámci svojich možností. Logicky je niečo iné, keď nejakí radoví pracovníci, povedzme v rámci katedry, sa ozvú na akademickom senáte fakulty, a je niečo iné, keď sa niečo robí v samotnom vedení univerzity s patričnými kompetenciami.

Mne samému je káuz ľúto, lebo si myslím, že katolícka univerzita má miesto v akademickom prostredí Slovenska. V prípade ideálnych podmienok by bola výbornou alternatívou k iným vzdelávacím inštitúciám pri zachovaní si všetkých potrebných atribútov, ktoré sú dôležité pre inštitúciu, akou univerzita je.

Hrozí, že zľahostajnieme

Dlhé roky ste pôsobili v Bratislave, teraz pôsobíte v Žiline ako predstavený komunity. V čom je rozdiel medzi situáciou veriacich v Bratislave a v Žiline?

V základných veciach veľký rozdiel nie je. Ľudia v prvom rade riešia bežné veci, ako sú vzťahy, rodinné ťažkosti a životné problémy. Tu v Žiline, samozrejme, v porovnaní s Bratislavou viac aj ekonomické problémy.

No pravdou je, že veriaci v Bratislave, ktorí boli ochotní sa angažovať a pristupovali pravidelne ku sviatostiam, boli nábožensky o niečo zrelší. Motiváciou k takémuto spôsobu života bolo ich vnútorné stotožnenie sa s náboženským konceptom kresťanstva, s ktorým sa chceli nielen navonok, ale aj vnútorne identifikovať.

V Žiline mám niekedy pocit, že identifikácia s kresťanstvom ako hodnotovou orientáciou je v niektorých prípadoch len tradičná, zvyková. Málo vychádza z vnútorných pohnútok človeka.

Aká je vaša skúsenosť ako spovedníka? V čom sme iní v Bratislave a v čom v Žiline? V čom sú iné naše drámy?

Keby som to mal zovšeobecniť, tak veriaci v Bratislave si viac uvedomujú, že v kresťanstve je veľmi dôležitá ich osobná spolupráca s Božou milosťou a že každý je zodpovedný za to, ako žije.

Občas sa mi zdá, akoby sa náboženský život nemalého množstva miestnych ľudí odohrával iba medzi ich zlyhaniami a spoveďou. Medzi tým nie je žiadny vnútorný zápas, snaha o dodržiavanie toho, čo nás učí Ježiš, že sa máme usilovať byť rezistentní, bojovať a čeliť hriechu, odolávať zlu.

Ľudia nerozumejú povinnosti rozvíjať čnosti, dary Ducha Svätého, či konať skutky pokánia. Mnohí nie sú schopní prijať zodpovednosť za svoje hriechy a vinníka chronicky hľadajú mimo seba. Áno, máme k dispozícii takú skvelú vec ako je sviatosť zmierenia, pretože nie vždy sa nám odpor k hriechu náležite darí.

Občas sa mi zdá, akoby sa náboženský život nemalého množstva miestnych ľudí odohrával iba medzi ich zlyhaniami a spoveďou. Zdieľať

To však neznamená, že zredukujeme prax viery iba na zlyhania a na to, že hneď po nich bežíme na spoveď, po ktorej nasleduje návrat do starých koľají. Medzitým úplne absentuje aktívna zaangažovanosť na zápase so zlom a s tým spojené vyvodenie osobnej zodpovednosti.

Toto je pokrivené chápanie a súčasne negatívne zjednodušené prežívanie kresťanstva, ktorému chýba prenesenie evanjeliovej agendy do každodennej morálky a etiky ľudského správania.

Neznamená to potom, že nás možno v najbližších rokoch čaká nová vlna sekularizácie? Teda že takíto ľudia si vieru neudržia a nedokážu ju odovzdať ďalším generáciám?

Často sa o tom s niektorými spolubratmi rozprávame. Obávam sa, že časom aj na Slovensku dôjde k tomu, čoho sme svedkami v iných vyspelých krajinách, že k postupnému vytláčaniu aktívnych kresťanov zo spoločnosti sa pridajú legislatívne normy, ktoré už niekde prijaté sú a sťažujú slobodné verejné vyznávanie alebo hlásenie sa k náboženským hodnotám v rámci katolicizmu.

Ak by sa to udialo v pomerne krátkom čase a ešte by došlo aj k odluke cirkvi od štátu, tak si myslím, že by to mohol byť jeden z negatívnych efektov. Podobne ako za totality.

Mnohí ľudia by pod tlakom vonkajších okolností na vieru a cirkev rezignovali, lebo nie sú zvyknutí v duchovnom živote o náboženské hodnoty zápasiť. Odtiaľ je potom už len krôčik k faktickému náboženskému indiferentizmu.

Ste človek, ktorý profesionálne hľadá Boha a nachádza ho. Ale zároveň vaším veľkým hobby sú filmy a teda aj také ako Star Wars, kde Boha niet. Čo je v nich také krásne?

Odpoveď je veľmi detinská: sci-fi príbeh. Odmalička som mal rád sci-fi, komiksy a fantasy v literárnej i filmovej podobe. Považoval som ich za výborný relax a vyvažovanie všetkého v živote skutočne podstatného, vážneho a seriózneho. Star Wars vo mne vytvorili akúsi projekciu, stotožnenie sa s určitým sci-fi ideálom, aký táto sága v mojich očiach reprezentuje.

A s ktorým hrdinom sa stotožňujete? Ktoré sú vaše najobľúbenejšie filmy?

Stotožňujem je silné slovo, skôr sympatizujem so Skywalkerom, Obi-wanom, Yodom ale i ďalšími. Je ich viac, ale zväčša spadajú do schémy komiks, fantasy a sci-fi.

Konkrétne?

V roku 1962 natočila dvojica sovietskych režisérov Gennadij Kazanskij, Vladimir Čebotarjov skvelý sci-fi film Človek obojživelník. Bol to jeden z prvých filmov sovietskej éry zobrazujúci podmorský svet vo farebnom formáte. Videl som ho ako chlapec začiatkom osemdesiatych rokov.

Je to vynikajúci filmový počin so skvelou kamerou, výpravou a silným emotívnym príbehom. V podstate je to dráma, ktorá sa nekončí happyendom, ale prinesením veľkej obety. Tento film ma veľmi zasiahol a často sa pristihnem, že keď pozerám iný sci-fi film a je v ňom nejaká dejová alebo triková podobnosť s Človekom obojživelníkom, tak si naň spomeniem.

No a tiež sa mi páči ešte Pán prsteňov, hoci sa filmový príbeh v mnohých veciach odkláňa od knižného. Napriek tomu sa mi Jacksonove filmové spracovanie celkom pozdávalo. Ešte si občas pozriem niektoré seriály, ktoré s mojou obľúbenou tematikou súvisia.

Čiže rehoľník súčasnosti trávi pomerne veľa času pred televízorom? A televízor teda v kláštore máte?

(Smiech.) Môže to tak vyzerať, ale realita je iná. Dnes na sledovanie filmov a seriálov televízor nepotrebujete. Okrem toho televízor ani nemám. To v reholi dovolené nie je. V komunite jeden máme, ale prakticky vôbec ho nepozerám. Aby to však teraz nevyzeralo, že som dáky veľký askéta, priznám sa, že si na dobré filmy rád zájdem na veľké plátno do kina. (Úsmev.)

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo