Slovo kňaza Reči sa hovoria

Občas sa stane, že na faru zavíta človek, ktorý v cirkevnom prostredí nie je príliš aktívny, ale zároveň by rád o niečo požiadal. Niektorí sú sebavedomí a mindráky z ľahostajnosti vo viere nemajú. 

Tí aj v komunikácii s farárom pristupujú ako pri objednávke akejkoľvek služby, kde úradníka či robotníka váš osobný život nemá čo zaujímať a nemá vplyv na objednanú službu, čo v prípade cirkevných úkonov vždy neplatí. 

V druhej skupine sú ľudia, ktorí si svoje resty uvedomujú, aj ich hryzie svedomie, a tak dávajú niekedy až príliš okato najavo, že sa zmenia. 

Skrátka, snažia sa predstaviť ako polepšení hriešnici, aby získali nejaké to „očko“. Ani toto však nefunguje. Okázalosť v duchovných záležitostiach sa nedá prehliadnuť a väčšinou pôsobí nedôveryhodne. Takýto človek je ochotný nasľubovať hory-doly. Však kiež by sa tie sľuby naplnili, ale väčšinou to tak nie je. Len dotyčný si myslí, že keď zahrá divadielko, viac ulahodí duši duchovného pastiera a skôr mu bude vyhovené. 

Samozrejme, táto schéma neplatí len pri dohováraní sa na fare, ale stretli sa s ňou všetci, ktorí pracujú na úradoch alebo poskytujú nejakú službu. Skrátka, ako ľudia sme nedočkaví, netrpezliví, radi sa predvádzame a každý chce vyzerať v očiach tých druhých lepší, než je. Hlavne aby bolo po mojom.

Vo vzťahu k ľuďom sa to naozaj niekedy takto podarí uhrať. Do duše nikomu nevidíme a musíme jednoducho dôverovať tomu, čo ten človek hovorí. Až s odstupom času a po viacerých skúsenostiach je možné prehodnotiť správanie a utvrdiť sa buď v presvedčení, že dotyčná osoba je dôveryhodná, alebo k nej pristupovať oveľa opatrnejšie. 

Zahmlievať a klamať sa dá celé roky. Sú ľudia, na ktorých klamstvo hneď odhalíte, lebo sa nevedia pretvarovať. Sú nepokojní, nervózni, zvláštne gestikulujú a to ich prezradí. Čím niekoho lepšie poznáte, tým skôr odhalíte, že niečo skrýva. 

Máme aj profesionálnych klamárov a pokrytcov. Psychológovia o tom píšu celé traktáty, veľa sa dnes hovorí o narcizme a toxických vzťahoch, možno až príliš, takže hodnota tých slov stráca na váhe. Profesionálneho klamára, čiže farizeja, môžete mať aj vedľa seba vo svojej rodine či v manželstve. 

Profesionálneho manipulátora stretnete na pracovisku a, žiaľ, máme ich hojne vo verejnom živote. Farizeji, klamári či manipulátori sú vždy nebezpeční, lebo sú ako rozptýlený nepriateľ, o ktorom nikdy neviete, kde sa nachádza a odkiaľ vás ohrozí. Keď viete, kto je nepriateľom a kde ho nájdete, môžete sa naňho pripraviť. 

Problém farizejov a manipulátorov je ten, že hrajú pred vami divadlo. Niekedy až do takej miery, že uveria v dôležitosť hry samotnej. Nakoniec už ani oni nevedia, kedy klamú a hovoria pravdu, a tak sa jednoducho vo svojich rečiach zamotajú.

Ježiš pritom hovoril a hovorí niečo iné: dôležité je srdce, nie všetky tie tančeky, ktoré hráme navonok niekedy s väčším, niekedy s menším úspechom.

„Kedysi som čítal vetu, že nie je to svet, ktorý ohrozuje našu vieru, ale naša slabá viera ohrozuje svet.“  

Pre dôraz na čistotu srdca, ktoré je priame, úprimné, nie falošné a podlé, prichádzal často do konfliktu so svojimi súkmeňovcami, najmä s tými, ktorí cítili, že ich prekukol. Tých jeho slová dráždili najviac. 

Tie jeho nekonečné výčitky voči tým, ktorí navonok hrajú divadlo, aby si uchovali vážnosť a spoločenské postavenie, a v skutočnosti nemajú takmer nijaké zábrany; to muselo náboženskému establišmentu liezť pekne na nervy. 

Takéto výčitky sú vždy nepríjemné a zvlášť zle na to reagujú náboženskí profesionáli: dnes najmä klérus, ale aj laici s formálnou zodpovednosťou v cirkevných štruktúrach.

Darmo je, všetci nesieme na sebe následky dedičného hriechu a všetci sme náchylní konať zlo. Všetci zápasíme vo svojich srdciach a robíme rozhodnutia, ktoré sú niekedy dobré a niekedy zlé. Neraz ide o vnútorné rozhodnutie s ďalekosiahlymi dôsledkami pre život, ktoré však tí okolo dokážu vnímať až oveľa neskôr, ak vôbec. 

Tam kdesi je ukryté tajomstvo správania, ktoré sa navonok javí ako nezrozumiteľné, podivínske, pričom ide o dôsledok premyslených rozhodnutí, zmýšľania a postojov, ktoré boli v srdci dotyčného človeka už dávno, akurát teraz sa stali verejne známymi.

Kedysi som čítal vetu, že nie je to svet, ktorý ohrozuje našu vieru, ale naša slabá viera ohrozuje svet. Vtedy sa mi javila ako fráza, ale v kontexte Ježišových slov o dôležitosti čistého srdca, z ktorého plynie každé dobro, sa javí ako hlboká, vekmi overená pravda. 

Pre nás kresťanov totiž platí, že zlé rozhodnutia sú nielen dôsledkom slabej vôle, ale aj slabej viery vychádzajúcej z povrchného vzťahu s Najvyšším. Kde niet hĺbky, niet sa čoho chytiť a niet sily, ako obstáť v skúškach.

Všetci si želajme, aby o nás neplatilo to slovenské o nekonečných rečiach, ktoré sú divadlom pre svet a dymovou clonou na zakrytie skutočného stavu vlastnej duše. Nech nie sme farizejmi ani manipulátormi s nečestnými úmyslami, ktorým záleží iba na sebe. Takých ľudí máme v rodinách, v komunitách i na najvyšších poschodiach spoločenského života viac ako dosť. 

Strážme si svoje srdce, lebo ono je svätyňou, kde sa rodia s Božou pomocou (alebo bez nej) dobré i zlé rozhodnutia. Pred ľuďmi sa dá všeličo utajiť, niekedy celý život. Pred Bohom sa však divadlo hrať nedá. Tak to skúšajme znova a znova: zabojujme o svoje čisté srdce. Pán v tomto zápase bude stáť vždy na našej strane.