Cirkev a peniaze Tri veci, ktoré ukázala finančná kauza zo Spiša

V posledných dňoch sme priniesli v denníku Postoj tri texty (tu, tu a tu), ktoré sa venovali hospodáreniu s financiami v Katolíckej cirkvi, pričom ústredným príbehom boli skutočnosti, ktoré sa udiali v Spišskej diecéze. 

Pripomeňme, že tri entity pod kontrolou Spišského biskupstva (Združenie kňazov Spišského biskupstva Unitas, samotná diecéza a Nadácia Kňazského seminára Jána Vojtaššáka) poskytli pred rokmi pôžičky nebankovej spoločnosti Ritro Invest, spol. s r. o., v hodnote okolo jedného milióna eur.

V prípade združenia kňazov a nadácie seminára išlo o takmer všetky prostriedky, ktoré mali v tom čase na svojich účtoch. Firma Ritro Invest prešla pred dvoma rokmi reštrukturalizáciou, no pri pohľade na účtovné závierky to nevyzerá, že by bola v dobrej kondícii. Návratnosť peňazí cirkevných organizácií je teda otázna.

V prípade „investície“ nadácie kňazského seminára zostáva jemne poľahčujúcou okolnosťou fakt, že suma približne na úrovni vloženej istiny (600-tisíc eur) sa počas rokov vrátila na úrokoch. 

Prípad zo Spiša ukázal niekoľko skutočností.

Biskup Trstenský našiel aj takéhoto kostlivca

Hoci nový spišský biskup František Trstenský pôsobí na základe svojej intenzívnej aktivity na sociálnych sieťach ako ten, kto sa teší z pastoračného pôsobenia naprieč diecézou, príbeh nevydarenej investície ukazuje, že v skrini našiel aj kostlivca tohto typu. 

Politické vyjadrenia a angažovanie farára Mariána Kuffu či iné známe problémy diecézy teda nie sú jedinými starosťami biskupa, ktorý bude čoskoro v úrade jeden rok. 

Pokiaľ ide o tému investovania do Ritro Investu, biskup Trstenský cez hovorcu pre náš denník odkázal, že sa od svojho nástupu zaoberá aj týmto prípadom. Keďže podľa jeho vyjadrenia tému nepovažuje ešte za uzavretú, bude zaujímavé sledovať, aké dôsledky z nej vyvodí a, samozrejme, aj to, či budú mať verejný charakter.

Reakcie a naša motivácia

Keďže sme sa počas písania spomínaných článkov, ako aj po ich zverejnení stretli s rôznymi reakciami na to, prečo sa téme venujeme, a takisto aj so spochybňovaním, či to má zmysel, nasleduje pár slov k našej motivácii. 

Zo všetkého, čo sme k téme zistili, sa javí ako najviac pravdepodobné, že cirkevní „financmajstri“ jednoducho naleteli lákavej ponuke veľkých výnosov. Náš mediálny záujem však nespočíval v túžbe tešiť sa z neúspechu iného alebo neúčelne vyťahovať staré kauzy. Naopak, chceli sme poukázať na to, že narábanie s cirkevnými financiami si zaslúži zodpovedné a kompetentné prístupy. Inak to môže dopadnúť tak, ako sme opísali.

Právnik Igor AugustiničCirkev nemôže fungovať spôsobom, že „náš človek“ je dobrý veriaci, a tak s ním urobí biznis za státisíce

Pavol Rábara

V tejto súvislosti znie ako zaujímavá zhoda okolností, že pár dní po publikovaní našich článkov o spišskej investícii sa k hospodáreniu v cirkvi vyjadril pápež František.

V liste adresovanom kardinálom vyzval, aby sa usilovali o dosiahnutie „nulového deficitu“ v hospodárení Katolíckej cirkvi prostredníctvom znižovania nákladov a hľadania externých zdrojov a evanjeliovej štedrosti.

Pápež zároveň dodal, že „ekonomické zdroje v službách misie sú obmedzené a treba s nimi hospodáriť svedomito a zodpovedne, aby úsilie tých, ktorí prispeli k majetku Svätej stolice, nevyšlo nazmar“.

Tento princíp možno preniesť aj na tú najmenšiu hospodársku jednotku cirkvi, farnosť a diecézu.

Keď však pošlete takmer celý obsah svojho účtu eseročke, ktorá vznikla len pár mesiacov predtým, asi to nebude úplne to, na čo apeluje Svätý Otec.

Štát supluje cirkev

Kauza zo Spišskej diecézy ukázala ešte jednu dôležitú vec – štát v otázke transparentnosti v istom zmysle supluje cirkev.

Vďaka novele účinnej od roku 2022 platí aj pre cirkevné organizácie povinnosť zverejňovať účtovné závierky vo verejnom registri. Iste, neznamená to, že sa tak dozvieme detaily o hospodárení našich farností a diecéz, je to však podstatný krok, ktorý aj nám novinárom umožnil napísať o spišskom prípade podstatne viac faktov, ako keby sme boli odkázaní len na farské oznamy.

Apropo, farské oznamy. Cirkevné právo nariaďuje v oblasti transparentnosti len jednu povinnosť, a to oznámiť veriacim, koľko sa vyzbieralo v danej zbierke. Zrejme sme si na to zvykli, no otázne je, dokedy budú najmä mladšie generácie tolerovať doterajší prístup.

Možno sa však raz dočkáme aj toho, že farnosti či diecézy budú zverejňovať uzavreté zmluvy.

Veď prečo by veriaci nemohli vedieť, kto a za akých podmienok napríklad zateplí faru, vymení v kostole ozvučenie alebo koľko dala diecézna kúria do svojej réžie. Ak robíme všetko tak, ako sa má, v duchu pápežových slov, niet sa čoho báť. Finančnú podporu a dôveru to môže len posilniť.

Veď cirkevné financie sú svojím spôsobom verejné peniaze a veriaci majú právo pýtať sa na ich použitie, lebo nejde o peniaze biskupského úradu, ale Božieho ľudu.

Keď však budú veriaci vnímať neefektivitu a netransparentnosť, nemôže sa cirkev čudovať, že zvončeky budú prázdne. Potom to nebude vina tých, ktorí na to poukazujú, ale tých, ktorí s majetkom neefektívne a netransparentne narábajú.