Volodymyr Zelenskyj vo Vatikáne Ukrajinský prezident daroval pápežovi obraz s námetom masakry v Buči

Pápež František dnes prijal na osobnej audiencii ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Prezident Zelenskyj po stretnutí daroval pápežovi olejomaľbu inšpirovanú vraždením civilistov na kyjevskom predmestí v Buči. Olejomaľba nazvaná Masaker v Buči. Príbeh Maričky reflektuje hrôzy očami imaginárneho dieťaťa, pred ktorým ruskí vojaci mučili a zabili jeho otca, matku a babičku.

Stretnutie pápeža s ukrajinským prezidentom trvalo podľa agentúry ANSA 35 minút. Po predstavení ukrajinskej delegácie František odovzdal Zelenskému bronzovú plaketu s rozkvitnutým kvetom s nápisom Mier je krehký kvet.

Ukrajinskému prezidentovi Svätý Otec podaroval aj svoje posolstvo k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru, zväzky pápežských dokumentov, prejav Statio Orbis z 27. marca 2020 a zborník s názvom Prenasledovaní pre pravdu: ukrajinskí gréckokatolíci za železnou oponou.

Dnešné stretnutie Zelenského s pápežom Františkom je celkovo štvrté a tretie vo Vatikáne.

S pápežom sa Zelenskyj naposledy stretol na júnovom summite skupiny G7 v južnom Taliansku. Prvú súkromnú audienciu vo Vatikáne Zelenskyj absolvoval ešte vo februári 2020, potom ďalšia bola už po vypuknutí vojny, a to v máji 2023, pripomína Vatican News.

Prezident Zelenskyj a pápež František 11. októbra 2024. Foto: TASR/Vatican Media via AP

Zelenskyj dorazil dnes do Apoštolského paláca s malým meškaním o 9.40 h. Na vozidle ukrajinského prezidenta, ktoré sprevádzala veľká kolóna policajtov a karabinierov, neboli žiadne znaky, ako napríklad erby alebo vlajky.

Ako dodáva talianska sekcia Vatican News, bezpečnostné zložky vykonali dnes ráno v okolí Vatikánu protiteroristickú prehliadku.

Po audiencii sa prezident Zelenskyj vydal na Štátny sekretariát, kde rokoval s kardinálom Pietrom Parolinom. 

Komuniké Svätej stolice uvádza, že „rozhovory na pôde Štátneho sekretariátu sa venovali stavu vojny a humanitárnej situácii na Ukrajine, ako aj spôsobom, ktoré by ju mohli ukončiť a viesť k spravodlivému a stabilnému mieru v krajine. Okrem toho sa preskúmali aj viaceré otázky týkajúce sa náboženského života v krajine“.

Podľa slov prezidenta Zelenského, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach, vo Vatikáne prosil o pomoc v dosiahnutí návratu ukrajinských väzňov z Ruska. „Počítame s pomocou Svätej stolice, pokiaľ ide o návrat domov Ukrajincov zajatých Ruskom,“ napísal ukrajinský líder.

Zelenského turné

Návšteva Vatikánu je súčasťou Zelenského turné po európskych krajinách v snahe získať podporu od spojencov pre Ukrajinu pred prichádzajúcou zimou. 

Ukrajinský prezident počas posledných dvoch dní navštívil Britániu, Francúzsko, Taliansko a chystá sa aj do Nemecka. Od lídrov týchto krajín sa snaží zabezpečiť finančnú a vojenskú podporu pre Kyjev.

Do enklávy v strede Ríma sa Zelenskyj presunul v piatok ráno. Večer predtým sa stretol s talianskou premiérkou Georgiou Meloniovou, ktorá zopakovala svoj sľub podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako bude potrebné“. Zároveň oznámila, že ďalšia medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny sa uskutoční v júli v Ríme.

Krátko predtým viedol ukrajinský prezident rokovania v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Po stretnutí poprel medializované správy, že s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom.

„Toto nie je témou našich rozhovorov,“ vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria. „Nie je to pravda. Rusko často pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné,“ dodal.

Kľúčovou súčasťou Zelenského cesty po Európe je predstavenie jeho „víťazného plánu“. O pláne rokoval aj s Macronom, ktorému sa poďakoval za doterajšiu podporu zo strany Francúzska. 

Pápežská diplomaciaKuba, Mozambik, Čile. Vatikán má na konte úspešné mediácie, pomôže aj Ukrajine?

Pavol Rábara

Vo štvrtok sa Zelenskyj v Londýne stretol aj s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina zúfalo potrebuje viac pomoci na boj proti Rusku. Taktiež požaduje, aby jej spojenci umožnili použiť nimi dodané zbrane dlhého dosahu na útoky na ciele hlboko v Rusku. O tejto otázke podľa svojich slov hovoril aj v Londýne. 

Spojené štáty aj Británia zatiaľ Kyjevu súhlas s požiadavkou nedali pre obavy, že by to spojencov v Severoatlantickej aliancii mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Ruskom.

Šéf NATO Rutte tvrdí, že neexistuje právny dôvod, ktorý by bránil Ukrajine použiť Západom dodané zbrane pri útokoch v Rusku, ale rozhodnutie musia urobiť jednotlivé krajiny, ktoré Kyjevu zbrane dodávajú.

Spojenci sa mali v sobotu stretnúť na americkej leteckej základni v nemeckom Ramsteine vo formáte kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny. Schôdzku napokon presunuli z dôvodu avizovanej neúčasti amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa sústreďuje na situáciu v súvislosti s hurikánom Milton v USA.