Kresťania v Iráne Majú jedného kardinála, no za konverziu hrozí trest smrti a mnohé funkcie nesmú vykonávať

Článok bol pôvodne publikovaný v novembri 2024.

Pápež František výberom nových mien prekvapil aj pri poslednom menovaní kardinálov. Červený klobúk tak dostal aj biskup v krajine, ktorá je podľa najnovšej správy nadácie Open Doors deviatou najhoršou krajinou pre život kresťanov. Siedmeho decembra 2024 sa do kardinálskeho kolégia dostal aj teheránsky biskup Dominique Mathieu. 

Dominique Mathieu pochádza z Belgicka, kde sa narodil 13. júna 1963. Po strednej škole vstúpil do Rehole menších bratov konventuálov. Večné sľuby zložil v roku 1987 a o dva roky neskôr bol vysvätený za kňaza. 

V priebehu rokov zastával rôzne úlohy, bol propagátorom povolania, sekretárom a vikárom provinciálneho ministra minoritov v Belgicku, rektorom Národnej svätyne sv. Antona Paduánskeho v Bruseli a riaditeľom pridruženého Bratstva.

V roku 2013 bol inkardinovaný do provinciálnej kustódie Východu a Svätej zeme. Pôsobil najmä v Libanone v rehoľnej formácii. V roku 2019 bol zvolený za generálneho definítora (sekretára) rehole minoritov. 

Za biskupa arcidiecézy Teherán-Isfahán bol vysvätený 16. februára 2021, čím rímskokatolíci v Iráne dostali po rokoch pastiera. Arcidiecéza nebola totiž obsadená od roku 2015, keď po 26 rokoch služby odišiel do dôchodku saleziánsky arcibiskup Ignazio Bedini.

Diecéza bola desaťročia bez biskupa

Arcidiecéza Teherán-Isfahán pokrýva celé územie Iránu. Metropolitná Katedrála Panny Márie Tešiteľky je súčasťou komplexu talianskej ambasády. V pôvodnom sídle diecézy je malý kostolík, kde nie sú pravidelné omše.

Prvá misia latinských kresťanov v Perzii sa uskutočnila na podnet avignonských pápežov, ktorí vyslali do Mongolska dominikánov a františkánov. V roku 1318 vznikla arcidiecéza Sultánia s ďalšími šiestimi diecézami, no väčšina z nich zanikla na konci 14. storočia.

Na začiatku 17. storočia španielsky kráľ Filip III. poslal perzskému kráľovi žiadosť, aby do krajiny pustil misionárov. Dvanásteho októbra 1602 bola založená diecéza v Isfaháne, vtedajšom hlavnom meste ríše.

Kresťanmi boli najmä európski kupci. Na konci 18. storočia sa situácia kresťanov zhoršila a v roku 1789 posledný apoštolský administrátor s hŕstkou kresťanov utiekol do Bagdadu.

V roku 1874 vznikla apoštolská delegatúra v Perzii a apoštolský delegát mal aj titul administrátora Isfahánskej diecézy. V roku 1910 bola povýšená na arcidiecézu a spadá priamo pod Svätú stolicu. V roku 1918 bol prvý arcibiskup zastrelený. Diecéza bola potom neobsadená až do roku 1974.

Kresťania nesmú zastávať mnohé funkcie v štáte

Situácia kresťanov v Iráne nie je ani dnes jednoduchá a presné štatistiky o ich počte neexistujú. Niektoré údaje hovoria, že v krajine žije asi pol milióna kresťanov, z toho 22-tisíc katolíkov z takmer 82 miliónov obyvateľov.

Deväťdesiat percent obyvateľov krajiny sú šiitskí moslimovia, päť percent je sunnitov.

Medzi kresťanov patria Chaldejci a Arméni latinského obradu, ako aj Európania a Latinskoameričania, ktorí pracujú v tejto islamskej republike.

Arcibiskup Dominique Mathieu pri kreovaní za kardinála 7. decembra 2024. Foto: TASR/AP

Nový kardinál po vymenovaní za biskupa v rozhovore pre Asia News z roku 2021 hovoril, že za hlavnú výzvu misie v Iráne považuje udržať historickú prítomnosť kresťanov.

Kresťania podľa zákona nesmú nikoho obracať na svoju vieru a moslimovia, ktorí konvertujú, sú často veľmi tvrdo potrestaní. Väčšina katolíkov v krajine sú tak cudzinci.

Podľa Vatikánskej ročenky bolo v roku 2020 v krajine len 9-tisíc pokrstených katolíkov, päť kňazov a dvanásť rehoľných sestier. Krajina má 17 farností.

Ministerstvo zahraničných vecí USA však odhaduje, že v roku 2022 bolo v Iráne 579-tisíc kresťanov, zatiaľ čo kresťanská mimovládna organizácia Open Doors USA odhaduje ich počet na 1,24 milióna a počet rímskokatolíkov na 21-tisíc.

Podľa správy nadácie Open Doors je Irán deviata najhoršia krajina na svete pre život kresťanov. Kresťania, najmä konvertiti z islamu, sú väznení a mučení.

Zákony Iránu zakazujú moslimom vzdať sa svojho náboženstva alebo ho zmeniť. Uznané sú len konverzie z iných náboženstiev na islam.

Šaría, ako ju interpretuje vláda, považuje konverziu od islamu za odpadlíctvo, zločin, ktorý sa trestá smrťou. Podľa zákona je dieťa narodené moslimskému otcovi moslimské.

Nový ukrajinský kardinál Mykola ByčokBude najmladším kardinálom za polstoročie, jeho menovanie môže spôsobiť gréckokatolíkom aj ťažkosti

Pavol Hudák

Podľa zákona sa nemoslimovia nesmú zapájať do verejného presviedčania a ani sa pokúšať obracať moslima na inú vieru alebo náboženstvo.

Vláda však uznáva, že zoroastriáni, židia a kresťania sú jedinými náboženskými menšinami. „V medziach zákona“ majú povolenie vykonávať náboženské obrady a zakladať náboženské spoločnosti.

Môžu taktiež slobodne riešiť osobné záležitosti a náboženskú výchovu podľa vlastných náboženských zákonov.

Vláda považuje každého občana, ktorý nie je registrovaným členom jednej z týchto troch skupín alebo ktorý nemôže dokázať, že jeho rodina bola pred rokom 1979 kresťanská, za moslima.

Všetci občania náboženských menšín sa musia registrovať na úrade. Táto registrácia im napríklad umožňuje používať alkohol na náboženské účely. Kresťania teda môžu pri omši používať víno. No ak by sa na bohoslužbe zúčastnil neregistrovaný jednotlivec, vláda môže takýto kostol zavrieť a vodcov cirkvi zatknúť.

Kresťania ako nemoslimovia nemôžu byť zvolení do zastupiteľského orgánu ani zastávať vysoké vládne, spravodajské alebo vojenské funkcie. V 290-člennom parlamente je však päť kresiel vyhradených pre uznané menšiny.

Pre arménskych kresťanov sú vyhradené dve miesta, jedno pre asýrskych a chaldejských kresťanov spolu, jedno pre židov a jedno pre zoroastriánov.

Nemoslimovia nemôžu pôsobiť ani v súdnictve, v iných bezpečnostných zložkách, ako je armáda, a ani ako riaditelia verejných škôl.

František ocenil  „malé stádo“

V krajine pôsobí aj chaldejský katolícky biskup Ramzi Garmou. Podľa neho je chaldejská komunita v Iráne dobre integrovaná, problémom sú však konverzie.

„Občas sa stáva, že moslim sa chce stať súčasťou našej komunity, čelí však prekážkam a diskriminácii zo strany svojej rodiny aj zo strany režimu. Uvediem príklad – dvaja z našich seminaristov boli vo väzení. Práve preto, že obaja sú konvertitmi,“ povedal biskup Ramzi Garmou.

So zástupcami katolíkov v Iráne, na čele s designovaným kardinálom Dominiquem Mathieum, sa 20. októbra stretol aj pápež.

Pred generálnou audienciou v stredu 20. novembra 2024 Svätý Otec František prijal skupinu účastníkov XII. stretnutia vatikánskeho Dikastéria pre medzináboženský dialóg s Centrom pre medzináboženský a medzikultúrny dialóg v Teheráne.

Pápež vo svojom príhovore ocenil túto dlhodobú spoluprácu a vyjadril blízkosť cirkvi v Iráne.

Katolícku cirkev v tejto krajine pápež František označil za „malé stádo“ a ocenil, že čelí situáciám a výzvam, „aby mohla pokračovať vo svojej ceste: vydávať svedectvo o Kristovi a diskrétne, ale významne prispievať k dobru celej spoločnosti bez náboženskej, etnickej či politickej diskriminácie“.

Napriek malému počtu katolíkov v krajine sa v Iráne nachádza šesť rôznych katedrál. V krajine sú totiž tri rôzne katolícke cirkvi sui iuris. Existujú štyri chaldejské katolícke eparchie, ako aj jedna arménska katolícka eparchia a jedna rímskokatolícka arcidiecéza, každá s vlastnou katedrálou.