Dva pohľady na netflixovskú Máriu Takto Ježišovu matku nepoznáme. Je to dôvod na pozretie si filmu alebo sa mu radšej vyhnúť?

Chcete si počas adventu či Vianoc pozrieť kvalitný film s duchovným posolstvom? Tak Máriu na Netflixe vynechajte, píše Imrich Gazda.

Celovečerných filmov o Ježišovi Kristovi na kinematografickej mape nájdeme mnoho.

Muzikálový Jesus Christ Superstar (1973), klasický štvordielny Ježiš Nazaretský (1977) s Robertom Powellom, provokatívny počin Martina Scorseseho podľa knihy Nikosa Kazantzakisa Posledné pokušenie Krista (1988), krvavé Umučenie Krista (2004) od Mela Gibsona... A takto by sa dalo pokračovať ďalej.

Naopak, výpočet filmov o Ježišovej matke Márii je omnoho skromnejší. Nečudo. Kým Ježišov príbeh zachytávajú evanjeliá a apokryfy, z ktorých tvorcovia takisto radi čerpajú, na stovkách strán, pri Ježišovej matke môžeme počítať v riadkoch.

Správa, že Netflix plánuje v predvianočnom čase (premiéra bola 6. decembra) uviesť 112-minútový film Mária, preto prirodzene vzbudila pozornosť. No keďže produkcia tejto streamovacej služby dlhodobo zaostáva za konkurenciou, očakávania neboli príliš veľké. A oprávnene.

Nie je Mária ako Mária

Film sa pritom začína sľubne. Dynamická scéna a dramatická hudba v úvode vyvolávajú zdanie historického veľkofilmu, nasledujúci záber na ženu s dieťaťom v náručí a muža na koni uprostred kamenistej púšte vťahujú do tajomna.

„Bola som vybraná, aby som svetu priniesla dar. Najväčší dar, aký kedy poznal. Hovoríte si, že môj príbeh poznáte. Ale verte mi, nepoznáte,“ hovorí Mária, ktorú stvárnila izraelská herečka Noa Cohen.

A má pravdu. Takýto Máriin príbeh divák naozaj nepozná. S biblickou Máriou má tá filmová spoločného pramálo. A platí to vlastne o všetkých a o všetkom – o jej snúbencovi Jozefovi, o Máriiných rodičoch Joachimovi a Anne, tehotnej tete Alžbete, o okolnostiach počatia a narodenia Ježiša, úteku do Egypta či zabíjaní novorodencov (neviniatok).

Vlastne to ani nie je film o Márii, ale Máriou len voľne inšpirovaný. 

Nezaznie Zdravas’, Fiat, Magnifikat ani Glória, anjel Gabriel tmavej pleti sa nezjaví vo sne Jozefovi, ale Herodesovi, útek do Egypta sa nekoná, pretože Mária zavelí, že chce ísť do jeruzalemského chrámu... Biblisti by si toho nesporne všimli ešte viac, nezrovnalosti by určite hlásili aj historici.

Na úkor spomenutých i nespomenutých konštitutívnych prvkov vo filme dominuje filmová fikcia: anjel Gabriel neustále bojuje o Máriu s Luciferom, v betlehemskej maštali pri pôrode pomáha panenskej matke jej rodná matka Anna s tetou Alžbetou, Jozef sa rímskych vojakov usilujúcich sa o život malého Ježiša definitívne zbaví až vtedy, keď vlastnoručne zabije ich veliteľa.

Nezaujme ani neveriacich

Takáto filmová Mária sa veriacemu divákovi (minimálne tomu katolíckemu) páčiť nebude. A nábožensky indiferentného nemá ako zaujať.

Dej je schematický a predvídateľný, dobové scenérie lacné, ale to, čo je asi najodpudivejšie, je infantilnosť: malá Mária naháňajúca motýle, veľká Mária hrajúca sa so závojom vo vetre, Jozef pôsobiaci ako mentálne nezrelý rojko.

Medzi málo svetlejších okamihov patrí scéna, keď sa rodičia Joachim a Anna musia vyrovnať s nečakaným tehotenstvom svojej mladučkej dcéry, či postava šialeného Herodesa stvárneného oscarovým Anthonym Hopkinsom.

Na takmer dvojhodinové „kino“ je to však žalostne málo.

Nový film o Panne Márii by sa svätému Bernardovi asi nepáčil. Pre nás však môže byť mimoriadne poučný, reaguje Radoslav Šaškovič.

Adventné obdobie je putovaním, ktoré nám dáva príležitosť na duchovnú obnovu prostredníctvom biblických textov, ktorými nás sprevádzajú výborní sprievodcovia: prorok Izaiáš, Ján Krstiteľ, apoštol Pavol i Panna Mária.

Väčšina týchto biblických textov je náročná na pochopenie a interpretáciu. Tnú do živého a pobádajú nás na zmenu života. Chcú nás prebudiť zo sna a vrátiť na správnu cestu. Počas svojho životného putovania z nej totiž neraz zídeme, často sa potkneme a niekedy ostaneme aj chvíľu stáť.

Výnimku v tomto smere tvoria texty Lukášovho evanjelia, ktoré nám navodzujú akúsi mystickú adventnú pohodu a učičíkajú nás obrazmi, ktoré sme si zvykli vnímať až detinsky naivne. A to je škoda.

A zrazu nás z tohto snívania prebudí Netflix so svojím filmom Mária. Hoci úvodná scéna na prvý pohľad pôsobí ako klišé, samotný dej ponúka výborne stvárnenú drámu mladej ženy, ktorá prežila vďaka tomu, že jej najbližší boli vnímaví na spôsoby, ktorými sa im prihováral Boh.

Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Film som si pozrel v nedeľu 8. decembra a vnímal som ho v kontexte slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá sa z liturgických dôvodov tento rok slávila nasledujúci pondelok.

Ide o slávnosť, ktorá je pre mňa veľkou kazateľskou výzvou. Evanjeliá o tejto udalosti mlčia, apokryfné texty či rôzne mystické vízie na túto tému z pochopiteľných dôvodov nečítam. Katolícka cirkev túto udalosť vysvetľuje spôsobom, ktorý je jasný a zrozumiteľný, no opakovať sa v kázni rok čo rok...

Zvlášť keď úryvok z evanjelia na túto slávnosť hovorí o celkom inej udalosti – panenskom počatí Pána Ježiša.

Faktom je, že o udalostiach súvisiacich s počatím Panny Márie nevieme z relevantných prameňov nič. Ak sa teda niekto pustí do umeleckého stvárnenia tohto príbehu, jeho fantázia má široký priestor, ktorému učenie Katolíckej cirkvi kladie len malé medze.

V prípade tohto filmu tieto medze prekročené neboli. Zvyšok je fantázia filmových tvorcov, na ktorú majú rovnaké právo ako pisatelia apokryfov či mystických vízií. Žiadne z týchto diel predsa nemožno vnímať ako autentický opis uvedených udalostí. Ani tá najzbožnejšia duša o svojom súkromnom mystickom zážitku podľa učenia Katolíckej cirkvi nemôže vyhlásiť, že ide o doplnenie Zjavenia.

Prečo by sa svätým Joachimovi a Anne nebol mohol zjaviť ten istý archanjel Gabriel, ktorý sa podľa Lukášovho evanjelia zjavil Zachariášovi, Márii a Jozefovi?

Ak sa to tvorcom filmu takto páčilo a dávalo im to zmysel, nie je to prekročením žiadnej z právd našej viery. Napokon, práve táto postava v modrom, čiže mariánskom rúchu je pre dej príbehu mimoriadne kľúčová a objavuje sa v ňom častejšie ako u Lukáša.

Hľa, služobnica Pána

Mária sa v detskom veku ocitá v jeruzalemskom chráme. Jej zasvätenie a služba sú fakty, ktoré síce nemáme priamo opísané v evanjeliách, ale sú súčasťou Tradície, ktoré je pre nás katolíkov rovnakým zdrojom Božieho slova ako Písmo.

Áno, pri týchto scénach je do očí bijúca príliš lacná výprava v podobe absurdných kostýmov či úsporných kulís. Zvláštne na mňa pôsobili scény, ktoré pripomínali skôr seriál o inej Služobníčke. Naopak: celkom milá bola scéna, ktorá by sa mi hodila skôr do životopisu svätej Alžbety Uhorskej.

V každom prípade táto časť filmu sa snaží vysvetliť, čo vlastne znamená byť „služobnica Pána“. Slová, ktoré Panna Mária povie v odpovedi archanjelovi Gabrielovi, nie sú len ovocím jej aktuálneho rozhodnutia. Reflektujú niečo, čím skutočne niekoľko rokov bola, jej službu, ktorú reálne v chráme vykonávala.

Nie je pritom podstatné, čo mala oblečené, koľko chleba rozdala chudobným ani o čom sa rozprávala so svojimi spoluslužobníčkami či s prorokyňou Annou, ktorá ich podľa tohto filmu mala na starosti.

Mimochodom: vyobrazenie prorokyne Anny v tomto filmovom príbehu ma vyrušuje oveľa viac než scéna, pri ktorej sa Panna Mária hrá so závojom. Veď to bolo mladé dievča, tak prečo by sa nemohla takto nevinne zabávať?

A prečo by ju pri tom nebolo mohlo uzrieť oko nejakého mladíka, ktorý by ňou bol býval očarený? A prečo by sa s ňou nebol mohol dať do reči? Zvlášť keď ho k tomu povzbudila postava v modrom rúchu?

Foto: Netflix

Silným momentom tejto časti filmu je dialóg Panny Márie a Satana. Odráža dve veci: nepriateľstvo, ktoré je medzi nimi ustanovené od pádu prarodičov v raji, a zároveň neistotu, ktorú obaja pri tomto dialógu prežívajú.

Mária ako mladé dievča svojou prirodzenosťou len postupne objavuje svoju výnimočnosť, a preto je normálne, že tu cíti neistotu a strach. A ani Satan si ešte nie je celkom istý, pretože nepozná Boží plán spásy, maximálne niečo tuší.

A do tejto neistoty nádherne zapasuje zjavenie sa archanjela Gabriela, ktorý tento plán pozná a je jeho sprostredkovateľom. S eleganciou archanjela Michala pošle Satana preč. Môžeme si len zašpekulovať, že to neskôr naučil aj Máriu, ktorá nás dnes chráni pred Satanom sebe vlastným spôsobom umocneným jej pravým materinským inštinktom.

Nech sa mi stane podľa tvojho slova

Vrcholom filmu je jednoznačne scéna zvestovania Pána. Lukášov text nám ponúka dialóg Panny Márie a archanjela Gabriela. Pod vplyvom velikánov duchovnej literatúry sme celkom stratili schopnosť vnímať pravý zmysel tejto udalosti. Azda aj preto máme pri sledovaní tohto filmu ten čudný pocit.

V prvom rade sa osloboďme od predstavy, že Panna Mária bola hlúpa a naivná. Nebola. V chráme nielen prala bielizeň, ale sa aj vzdelávala. Určite poznala predpisy Tóry o manželstve a rodičovstve, čo jasne vyplýva z jej odpovedí, ktoré v evanjeliu dáva Gabrielovi.

Skúsme si konečne uvedomiť, že Panna Mária dobre vedela, čo znamená počať dieťa mimo manželstva. Vedela, že jej za to hrozí trest smrti ukameňovaním. Vedela, že tým poníži svojich rodičov i svojho snúbenca.

Preberme sa z falošného sna, v ktorom naivná Maruška čakala, ako jej Gabriel pošepne do uška, že sa stane matkou Božieho syna, a ona v reakcii na to pričuchne k ľalii, ktorú má práve pri sebe, a zatancuje tanec radosti.

V skutočnosti Mária, múdra Panna, prežívala v tej chvíli takú vnútornú drámu, ktorú si nevie predstaviť nik, kto poriadne nepozná texty Písma a nerozumie im.

Gratulujem tvorcom filmu, že sa im podarilo túto scénu takým výborným spôsobom stvárniť.

Opäť je užitočné dať nabok niektoré vyrušujúce detaily, ktoré nám do tejto scény vnášajú pochybnosť: kde sa táto scéna odohrala, kedy a za akých okolností či ako sa tento dialóg blíži a vzďaľuje od opisu evanjelistu Lukáša. Skúsme sa sústrediť na podstatu, ktorá je tu vykreslená brilantne.

Mária zrazu ostáva sama proti všetkým: čaká ju rozhovor s rodičmi a so snúbencom, čaká ju reakcia okolia, čaká ju odsúdenie, potupa a možno trest smrti. Možno.

Alebo nie? Ak je to naozaj Boží plán, potom ju čaká všetko z vyššie spomenutého, ale nie trest smrti. Veď Boh nedopustí, aby bola ukameňovaná ona ani jej syn. Jeho syn.

Naivný mladík alebo starý dedko

Už ako dieťa som miloval Vianoce. V rodnej Trnave som rád chodil po kostoloch a obdivoval betlehemy. Jednej veci som nikdy nerozumel: prečo bol svätý Jozef zobrazený ako starý dedko? Ktorí rodičia by svoju mladú dcéru vydali sa niekoho, kto by mohol byť jej starým otcom?

Dnes sa mi na túto otázku núka takáto odpoveď: takí, ktorí by mali strach. Boli Joachim a Anna ľudia plní strachu? Dali svoju dcéru starému skúsenému mužovi, ktorý by bol schopný ju ochrániť a postarať sa o ňu, keď sa oni pominú? Ale čo ak sa on sám pominie ešte skôr ako oni?

Alebo sa takto chceli – s prepáčením – poistiť, že starší muž už predsa... Viete, čo myslím. Ale aj v tomto prípade by pri ich rozhodovaní hral svoju rolu strach. A strach nie je dobrý radca. Nikdy.

A čo keď sme chybu urobili my, keď sme svätého Jozefa začali znázorňovať ako starca. Mali sme podobný strach, ako mohli mať Joachim a Anna? Alebo sme sa zľakli textu, v ktorom sa spomínajú Ježišovi bratia a sestry, a tak sme začali uvažovať, že Jozef bol vdovec, ktorý mal deti z prvého manželstva? V akom veku by však tieto deti boli v čase Ježišovho verejného účinkovania? A čo by mali spoločné s Ježišovou matkou?

Odmietam predstavu, že svätý Jozef bol v čase sobáša s Pannou Máriou starý dedko. Preto oceňujem, že v tomto filme je zobrazený ako mladý muž súci na ženbu.

A že je v tomto filme najskôr vykreslený ako naivný mladík? A ako sa správa muž, keď je zaľúbený? A čo je na tom, že skočil do vody a utekal za dievčinou, ktorá ho očarila? Zvlášť keď ho k nej nasmeroval ten muž v modrom, ktorý je hýbateľom celého deja tohto filmu.

A ešte niečo: Máriino zasvätenie nepredpokladalo uzavretie manželstva. Manželstvo s Jozefom nemohlo byť nápadom jej rodičov. Impulzom naň tak pokojne mohlo byť aj to, čo ukazuje tento film: obyčajná ľudská láska podnietená Božím poslom.

Boží plán bol jasný: Božia matka nemôže byť slobodná matka, musí mať manžela. A tomuto plánu sa musia všetci zúčastnení prispôsobiť.

Neboj sa prijať Máriu za svoju manželku

Evanjeliá nám neponúkajú rozhovor Panny Márie s jej rodičmi ani s jej snúbencom o jej nečakanom tehotenstve.

Film ukazuje úplne prirodzenú reakciu matky na nečakané tehotenstvo dcéry i jej snahu oddialiť problém tým, že ju pošle k svojej príbuznej Alžbete. Ak by sme to vnímali na čisto prirodzenej ľudskej úrovni: v prvom trimestri sa môže ešte všeličo udiať, ale našťastie sa neudeje a Mária sa vracia domov s viditeľným bruškom. Ako píše evanjelista Lukáš: ukázalo sa, že počala...

Táto správa sa podľa filmu dostáva k jej otcovi a snúbencovi a rýchlo sa rozšíri po celom okolí. Áno: Panna Mária je v očiach všetkých cudzoložnica. Pochybnosť i hnev v ich konaní sú na mieste. A rovnako je na mieste získavanie istoty v konaní Satana. Dráma týchto scén má blízko k realite biblického príbehu.

Foto: Netflix

Pri všetkých zjaveniach a dialógoch archanjela Gabriela mi v tomto filme vôbec nechýba jeho zjavenie sa spiacemu Jozefovi. Domnievam sa, že ľudská akceptácia celej situácie zo strany zaľúbeného a zároveň zraneného Jozefa nám pomáha lepšie pochopiť vnútornú drámu, ktorou tentoraz prechádza on.

A všimli ste si tú čistú lásku a radosť v jeho očiach počas svadobného obradu s Máriou? To už nebol naivný mladík. To bol muž, ktorý si prešiel ťažkou drámou a je odhodlaný urobiť všetko, aby bol oporou a ochrancom ženy, ktorú napriek okolnostiam miluje.

Herodes

Vynikajúci výkon vo filme predvádza Anthony Hopkins. Obsadenie hereckej hviezdy do úlohy Herodesa kontrastuje s neznámymi hercami stvárňujúcimi Máriu a Jozefa. Kráľ Herodes verzus neznámy mladý pár z Nazareta. Tlieskam.

Hopkins to zahral geniálne. Jeho Herodes sa snaží strhnúť pozornosť na seba, je predsa niekto. Vlastne obaja: kráľ i herec. Kráľ Herodes ako keby chcel byť hlavnou postavou deja a mať všetko pod kontrolou a Hopkins v ňom hrá zároveň sám seba ako herca, ktorý chce byť hlavnou postavou filmu.

Jeho Herodes je však v skutočnosti takmer úplne mimo celého deja. Na mňa pôsobí, ako keby tam bol navyše, ako keby tam ani nepatril. Ak to bol zámer tvorcov, potom klobúk dolu.

Herodes je paranoidný blázon, ktorý si ide svoje, nehľadiac na to, čo tým komu spôsobí. Chce byť večný, doslova vytesaný do kameňa jeruzalemského chrámu, aby si ho všetci zapamätali ako veľkého kráľa. Toho chrámu, z ktorého napokon neostal kameň na kameni.

Herodes sa doslova vnucuje do deja, potĺka sa tam, tára, zabíja. Starý chorý muž, ktorý chce a, žiaľ, aj môže ostatných desiť. Narobí veľa zla, dokresľuje niektoré okolnosti, ale nič z toho sa priamo nepretne s hlavnou dejovou líniou.

Napokon ostáva sám s démonmi vo svojej hlave. Jeho posledná scéna opäť zobrazuje oboch naraz: kráľa, ktorý prehral svoj boj, i herca, ktorý odchádza zo scény, aby uvoľnil miesto novým talentom.

Ak by tvorcovia tohto filmu chceli zvýrazniť to, ako veľmi bol skutočný Herodes mimo, podľa mňa by to neurobili inak. Tento krutý starec, ktorý zabíjal vlastnú rodinu, krásne kontrastuje s mladíkom Jozefom, ktorý robí všetko v záujme ochrany tej svojej.

Mimochodom, práve tá scéna, v ktorej Jozef odvážne prebodne Satana, má okrem hlbokého teologického posolstva aj tento význam: je to zmysluplné konanie, ktoré ostro kontrastuje s nezmyselným konaním Herodesa.

Prebodnuté srdce

Tú pravú vianočnú pohodu filmu dodá jedna malá, ale dôležitá a pekná scéna. Po Ježišovom narodení, návšteve pastierov a mudrcov Mária poďakuje Jozefovi, že s ňou ostal, hoci nemusel. Má pravdu. Jozef mal niekoľko iných možností.

Tento mladý, ale zrelý muž reaguje mimoriadne zodpovedným spôsobom: „Vy ste moja rodina.“

Páči sa mi, akým spôsobom je v tomto filme zobrazená láska medzi Máriou a Jozefom, ako aj láska a starostlivosť Jozefa o celú jeho rodinu, ktorá nedáva priestor akejkoľvek naivite.

Film sa končí scénou z evanjelia. Obetovanie Pána sa odohráva v chráme za účasti prorokyne Anny i starca Simeona, ktorý prednesie svoje proroctvo o prebodnutom srdci.

Tvorcovia filmu ho dokonca posunuli ešte hlbšie, keď do úst Panny Márie vložili tieto záverečné slová: „Láska ťa vyjde draho, prebodne ti srdce, ale nakoniec Láska zachráni svet.“

Messiah a ChosenAký je Ježiš v nových seriáloch a ktorý je lepší?

Monika OstrovskáRadoslav Šaškovič

Adventná inšpirácia

Netflix vie niekedy milo prekvapiť. Pred pár rokmi sa mu to podarilo sériou Mesiáš a dnes práve týmto filmom. Áno, má aj svoje slabšie miesta. Možno je to na škodu a možno je to úmysel, ktorým jeho tvorcovia chceli zdôrazniť podstatu.

Mätúci môže byť pre tých, ktorí si zatiaľ nenašli čas na dôkladnejšie štúdium Písma, čo sa našťastie dá kedykoľvek dobehnúť.

Naopak, biblisti pri sledovaní tohto filmu musia jasať. Film síce občas kĺže po povrchu, ale potom sa nečakane ponorí ho hĺbok a prináša dôležité biblické a teologické kontexty.

Ak som napísal vyššie, úvodná scéna pôsobí ako klišé, no po pozretí filmu mám z nej úplne iný pocit. Poukazuje totiž na smutnú realitu: o Panne Márii a dráme, ktorú prežívala pri udalostiach zobrazených v tomto filme, toho vieme skutočne veľmi málo a často si to predstavujeme úplne inak, než sa to odohralo.

Preto považujem tento film za veľmi dôležitý. Ak nám v advente neponúkne taký duchovný zážitok, na aký sme roky zvyknutí, je to veľmi dobre. Ponúkne nám totiž oveľa viac: možnosť tieto udalosti lepšie pochopiť a príležitosť dať sa nimi konkrétne inšpirovať. K láske, k zodpovednosti, k odvahe.