Kresťania v Sýrii Predurčení, aby žili z milosti druhých

Sýria sa vyznačuje náboženskou, jazykovou a etnickou rozmanitosťou. Po Egypte bola Sýria až do vypuknutia revolty v marci 2011 krajinou s najväčšou kresťanskou menšinou na Blízkom východe. Približne milión sýrskych kresťanov v tom čase bolo veľmi rôznorodého vierovyznania.

Pôvodná liturgia všetkých kresťanov s výnimkou Arménov bola starosýrska alebo aramejská. V posledných storočiach sa čoraz viac presadzovala arabčina a vytesňovala starý jazyk. V predošlých desaťročiach pribudli protestanti a jedna ďalšia mladá cirkev: kurdskí kresťania, ktorí v minulých rokoch pod kurdskou samosprávou konvertovali z islamu na kresťanstvo. Kurdská správa garantovala úplnú náboženskú slobodu vrátane konverzie. To je jedinečné v tomto regióne.

Po revolte prišiel exodus

V Sýrii to kresťania nikdy nemali ľahké. Existovalo a stále existuje mnoho zákonov, ktoré znevýhodňujú kresťanov, najmä v oblasti kultúry a vzdelávania. Napriek tomu mohli kresťania za Asada relatívne slobodne praktizovať svoje náboženstvo. Asadov režim im priznal aspoň právo slobodne praktizovať svoje náboženstvo a toleroval kresťanov ako náboženskú komunitu, pokiaľ neboli politicky aktívni a nepracovali proti režimu.

Po začiatku revolty v roku 2011 sa začalo pre kresťanov všetko meniť k horšiemu: odhaduje sa, že v rokoch 2011 až 2024 ich počet klesol prinajmenšom o 50 percent.

V Sýrii žije sotva ešte 500-tisíc kresťanov. Až do Asadovho zvrhnutia bola Sýria v podstate rozdelená na štyri mocenské sféry: Asadove oblasti, Kurdmi vedené autonómne oblasti na severovýchode, oblasti pod tureckou okupáciou a oblasť organizácie Haját Tahrír aš-Šám (HTS) v Idlibe. Tak pod Asadovou, ako aj pod kurdskou autonómnou správou mali kresťania sotva problémy praktizovať svoje náboženstvo.

Islamistické útoky

V oblastiach, kde mali moc islamisti, dochádzalo opakovane k útokom. Duchovní boli unášaní alebo vraždení. Napríklad aleppskí biskupi Júhanná Ibráhím a Búlus Jázidží, ktorí boli unesení v roku 2013. Koncom roka 2013 Front al-Nusra uniesol dvanásť sýrskych pravoslávnych mníšok v meste Malúla. Front al-Nusra je predchodcom organizácie HTS. Obzvlášť nebezpečné to bolo v čase, keď bol na vzostupe Islamský štát (ISIS). Ten v roku 2015 uniesol viac ako 300 asýrskych kresťanov vo viacerých dedinách v al-Hasake.

Regiónom, v ktorom kresťania našli útočisko pred islamistickými útokmi, bolo takzvané Vádí al-Nasara (Údolie kresťanov). Tento región na západe Sýrie v blízkosti libanonských hraníc je administratívne súčasťou mesta Homs. Až do Asadovho zvrhnutia žilo v približne štyridsiatich dedinách vo Vádí al-Nasara približne 150-tisíc ľudí vrátane vnútorne vysídlených osôb. Táto oblasť je považovaná za historickú baštu kresťanov v Sýrii. V posledných rokoch sem utiekli desaťtisíce kresťanských utečencov z Homsu a iných miest a provincií.

Kresťania v SýriiPo páde Asada sú v bezpečí a dostali záruky, no nie všetci veria slovám povstalcov

Pavol Hudák

Ak sa chceme z dnešného pohľadu dozvedieť niečo o budúcnosti kresťanov v Sýrii, musíme sa pozrieť na ich situáciu v Idlibe. Ešte pred Asadovým zvrhnutím 8. decembra 2024 tam totiž bolo pri moci HTS, súčasní mocipáni Sýrie.

Až do začiatku sýrskej revolty v roku 2011 žili kresťania v Idlibe v rovnomennom hlavnom meste provincie a v niektorých dedinách, ako sú Jakubija, Ghassania, Quenya a Al Džadída. Nejakí kresťania žili do roku 2011 aj v meste Džisr aš-Šugúr. Väčšina z nich utiekla pred postupujúcimi sýrskymi rebelmi (FSA), Frontom al-Nusra (dnes HTS) a Islamským štátom do oblastí kontrolovaných Asadovými jednotkami.

Hoci sa FSA označovala za umiernenú, jej bojovníci sa ku kresťanom nesprávali o nič lepšie ako príslušníci Frontu al-Nusra a ISIS. Správanie FSA voči ostatným menšinám bolo spravidla horšie, pretože ich Erdogan podnecoval k brutálnym zásahom proti nim. Erdogan chcel a chce zmeniť Sýriu na čisto sunnitskú krajinu.

Do príchodu islamistov v roku 2011 žilo v Idlibe podľa odhadov 12-tisíc kresťanov. Pod vládou milícií, najmä HTS, väčšina kresťanov Idlib opustila, aj keď sa HTS opakovane pokúsilo na propagandistické účely ukázať niekoľko starších ľudí, ktorí v ňom ešte žijú.

Erdogan chce islamistický režim

„My kresťania sme predurčení voliť si medzi tým najhorším a menej zlým. Sme predurčení žiť z milosti druhých,“ povedal mi do telefónu jeden sýrsky kresťan v deň, keď bol zvrhnutý brutálny diktátor Asad. 

To ukazuje, v akej ťažkej situácii sa v týchto dňoch nachádzajú kresťania a ostatné menšiny: ak Erdogan a ďalší islamisti budú v Sýrii naďalej získavať pôdu pod nohami, kresťanská komunita tam, podobne ako vo väčšine oblastí Blízkeho východu, bude len tieňom svojho niekdajšieho ja.

Preto je to teraz na demokratických sekulárnych silách, menšinách, ako sú Kurdi, Arméni, Asýrčania/Aramejci/Chaldejci, kresťania, jezídi, drúzovia, izmaeliti a šiiti. Odmietajú povinné nosenie šatiek pre sýrske ženy, rovnako ako mnohí sunniti, ktorí nechcú sunnitsko-islamistický režim po Asadovej diktatúre. 

Oni všetci potrebujú podporu medzinárodného spoločenstva štátov, susedných krajín, ako sú Izrael, Jordánsko a Irak, ale aj Spojených štátov a Ruska. Naproti tomu Erdogan a Moslimské bratstvo, ktoré je podporované Tureckom a Katarským emirátom, urobia všetko pre to, aby šírili atmosféru strachu. Chcú v Sýrii zriadiť totalitný islamistický režim, v ktorom kresťania a ďalšie menšiny nebudú mať žiadnu budúcnosť.

Pôvodne publikované v Die Tagespost. Preložil o. Ján Krupa.