Kresťania v Sýrii Po páde Asada sú v bezpečí a dostali záruky, no nie všetci veria slovám povstalcov

Po páde režimu prezidenta Bašára al-Asada v Sýrii sa vynára otázka o budúcnosti krajiny. A hoci momentálne viaceré zdroje potvrdzujú, že islamskí povstalci, ktorí zvrhli Asadov režim, kresťanov priamo neohrozujú a garantovali im bezpečnosť, nie všetci vidia budúcnosť náboženských menšín v Sýrii ružovo.

Pred občianskou vojnou, ktorá vypukla v roku 2011, žilo v Sýrii asi 1,5 milióna kresťanov, ktorí tvorili približne desať percent populácie. Dnes ich v krajine ostalo iba 300-tisíc. Pritom pred storočím tvorili až jednu tretinu obyvateľstva.

Kresťanstvo je na území Sýrie prítomné od čias apoštolov, podľa Biblie sa na ceste do Damasku obrátil svätý Pavol. Dnes sa v krajine kresťanstvo vyznačuje svojou pluralitou.

Okrem Rímskokatolíckej cirkvi je v krajine prítomná aj Arménska katolícka cirkev, Maronitská cirkev, Chaldejská katolícka cirkev, Melchitská gréckokatolícka cirkev, Sýrska katolícka cirkev, Arménska apoštolská cirkev, ako aj Gréckopravoslávny patriarchát, Národná evanjelická synoda a Únia arménskych evanjelických cirkví na Blízkom východe.

Kresťania sú zatiaľ v bezpečí

S partnermi v Sýrii hovorili v pondelok aj zástupcovia Slovenskej katolíckej charity (SKCH). Podľa Jána Koštu im kresťania, s ktorými komunikovali, hovorili, že sa necítia ohrození a skôr čakajú, čo sa bude diať. 

Sýrski kresťania zástupcom SKCH potvrdili, že vo viacerých mestách platí zákaz vychádzania, aby sa zamedzilo rabovaniu. V Damasku niektorí videli, ako ľudia odchádzali z bánk s vreckami plnými peňazí.

Biskup Julian Yacoub Murad z Homsu charite povedal, že prijali niekoľko rodín, ktoré utekali z Aleppa, ale podľa neho v porovnaní s udalosťami v minulosti je vnútorný pohyb v krajine minimálny.

Ján Košta približuje, že katolícki biskupi v Sýrii zatiaľ k situácii nevydali žiadne spoločné stanovisko a kresťania skôr vyčkávajú na ďalší vývoj. Stále panujú obavy aj z hroziaceho islamského radikalizmu.

K situácii sa však vyjadril nuncius v Damasku kardinál Mario Zenari, ktorý vyjadril úľavu nad mierovým prechodom a apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby pozastavilo sankcie proti Sýrii.

Zdôraznil, že je dôležité pokračovať v dialógu so všetkými náboženskými a etnickými skupinami v krajine. Veľvyslanec Vatikánu informoval, že povstalecké skupiny, ktoré ovládli Damask, už rokovali s biskupmi v Aleppe o vzájomnom rešpekte a ochrane náboženskej rozmanitosti.

Zároveň však upozornil na neistotu v regióne a potrebu medzinárodnej podpory, aby sa krajina nevydala smerom k ďalším konfliktom.

Koniec Asadovej hrôzovládyAko sa začala občianska vojna a prečo sa režim zosypal ako domček z karát

Christian Heitmann

Agentúra ACI MENA, arabskojazyčný partner Catholic News Agency, priniesla v pondelok krátky rozhovor s apoštolským vikárom v Aleppe, ktorý je hlavou latinskej cirkvi v Sýrii.

Biskup Hanna Jallouf povedal, že spočiatku mali strach, pretože tento scenár bol neznámy. „Našťastie sa objavili ubezpečenia, že kresťania zostanú neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej štruktúry Sýrie, so záväzkami spolupracovať pri obnove nášho národa. Dostali sme záruky, že naše kostoly a nehnuteľnosti zostanú nedotknuté,“ vravel.

„Dlhé roky sme žili v útlaku a utrpení. Mnoho ľudí zomrelo, mnohí boli vysídlení alebo uväznení. Napriek tomu sa modlíme za nový úsvit v tejto krajine,“ povedal Jallouf a dodal, že v Aleppe sa rozozvučali zvony kostolov a po prvýkrát po takmer 13 rokoch sa opäť rozozvučali aj v Idlibe.

Biskup Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi z Aleppa Georges Masri na otázku, ako by mohla medzinárodná komunita pomôcť, odpovedal, že „momentálne sa môžeme len modliť“.

Aleppo je podľa správ úplne ochromené – úrady sú zatvorené, školy a univerzitné priestory sú prázdne a medzi 17. a 5. hodinou platí zákaz vychádzania. Dopravné možnosti sú obmedzené, palivo je takmer nemožné zohnať a jeho cena je vysoká. Mesto je bez polície a armády.

Stanovisko k udalostiam v krajine vydal grécky pravoslávny patriarchát v Antiochii. Vo vyhlásení píše, že cirkev je hlboko zakorenená vo veľkom východnom odhodlaní pokračovať na ceste služby ľuďom a presadzovať mier a harmóniu.

„Cirkev v tejto kritickej fáze vyzýva všetkých svojich veriacich a každého sýrskeho občana, bez ohľadu na etnickú, politickú alebo náboženskú príslušnosť, aby si splnili svoju národnú povinnosť snahou o jednotu, ochranu verejného a súkromného vlastníctva, podporovali bezpečnosť vo svojom okolí, presadzovali sebaovládanie tvárou v tvár výzvam a pristupovali k nim s múdrosťou a predvídavosťou,“ uvádza sa v stanovisku.

Pravoslávna cirkev vyzvala všetkých, aby podali ruku tým, ktorí sú zodpovední za starostlivosť o túto milovanú krajinu. Cirkev apeluje aj na všetkých zainteresovaných ľudí, aby prispeli k zachovaniu dôstojnosti každého občana.

Obava o budúcnosť kresťanov

Riaditeľka organizácie International Religious Freedom (IRF) Nadine Maenzová pre americkú televíziu CBS News vyslovila obavu, že kresťania budú zo Sýrie odchádzať aj naďalej. Myslí si, že najväčšie riziko hrozí konvertitom, ktorí prešli na kresťanstvo z moslimskej viery.

Portál Crux Now píše, že v posledných rokoch prevládal názor, že kresťania podporujú prezidenta Asada. Nie však preto, že by mali náklonnosť k brutalite režimu, ale prezident ich dokázal ochrániť pred moslimskými radikálmi, ktorých držal relatívne na uzde.

Portál cituje slová emeritného melchitského arcibiskupa z Aleppa Jeana-Clementa Jeanbarta, ktorý v jednom rozhovore v roku 2015 vyhlásil, že prezident Asad je dobrý človek. Biskup tvrdil, že s prezidentom sa niekoľkokrát stretli všetci biskupi, kňazi aj rehoľníčky a všetci si ho vážia. „To neznamená, že je anjel,“ dodal biskup.

Jeanbart tiež rozpovedal, ako raz dostal správy o svojich veriacich, ktorí boli obkľúčení bojovníkmi ISIS. Zavolal do Asadovej kancelárie v Damasku a hlava štátu hneď vyslala konvoj obrnených transportérov, aby jeho ľudí zachránili. V tejto súvislosti povedal, že je pre neho ťažké nazvať Asada „monštrom“.

Ako sa žilo kresťanom v Sýrii pred vojnou

Ján Krupa

Mnohí kresťania v Sýrii cítili, že alternatívou voči Asadovi nie je demokracia, ale islamská teokracia. Veliteľ skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá zvrhla prezidenta, vyhlásil, že Sýria je „miestom stretnutia civilizácií a kultúr“, a sľúbil, že bude rešpektovať náboženskú a kultúrnu rozmanitosť Sýrie.

Ubezpečenie, že všetko bude lepšie ako doteraz, dostal od vodcu povstalcov aj arménsky katolícky arcibiskup Butrus Marayati. Toto ubezpečenie počuli aj sýrski kresťania, s ktorými sa spojila Slovenská katolícka charita.

Niektorí odborníci na Blízky východ však vyjadrujú obavy, že po páde diktátora nastane podobný scenár ako v Iraku a v krajine zavládne ešte väčší chaos a nestabilita, čo podporí prekvitanie extrémizmu.

Slovám o rešpekte náboženských menšín úplne neverí ani francúzsky profesor, spisovateľ, teológ a odborník na kresťanské menšiny na Blízkom východe Jean-François Colosimo.

V rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita vysvetľuje, že na páde Asadovho režimu má najväčšiu zásluhu skupina Hajat Tahrír aš-Šám, ktorá vzišla z islamského an-Nusrá, táto organizácia zasa vznikla z Islamského štátu.

Kým ISIS sníval o islamskej revolúcii v celom svete, an-Nusrá sa zameriava na islamizáciu v jednej krajine. HTS je momentálne pod vplyvom tureckého prezidenta Erdogana, ktorý sa snaží zničiť v Sýrii kurdské hnutie a z Turecka chce poslať domov tri milióny sýrskych utečencov.

HTS nie je podľa Colosima Islamský štát, ale toto hnutie, ktoré zvrhlo Asada, nemožno nazývať ani umierneným.

Islamisti pri moci neprejavujú menšinám úctu

Aj keď vodca skupiny HTS Muhammad Džaulání sľubuje, že Sýria bude miestom na život pre všetkých, realita môže byť iná. Hnutie pred povstaním ovládalo Idlib, ktorý bol podľa francúzskeho odborníka akýmsi protektorátom Turecka, a v tejto oblasti kresťania nesmeli napríklad ani zvoniť.

„Muhammad Džaulání je dobrý stratég, ktorý vie, ako sa má správať v čase dobývania,“ hovorí Colosimo a dodáva, že HTS sa vyznačuje islamskou koncepciou, ktorá nie je radikálna ako v Afganistane, ktorý ovláda Taliban. V nej sú tolerovaní aj kresťania, ale iba pod podmienkou, že prijmú podradnú rolu v spoločnosti.

„Nevieme, ako sa bude správať k menšinám, keď bude mať plnú moc. Nemôžeme ignorovať predošlé skúsenosti, pretože doteraz to bolo tak, že islamisti pri moci neprejavovali úctu k menšinám, nebola tu rovnosť pre všetkých občanov,“ upozorňuje profesor.

Na to, aby kresťania neboli len podradnou menšinou, vyzýva na sociálnej sieti mních Jihad Youssef. Apeluje, aby kresťania teraz len nečinne nečakali, čo bude ďalej.

„Ako príspevok k radikálnej zmene, ktorá prichádza, musíme mať ako cirkev naprieč denomináciami jednotnú víziu a silný jednotný postoj založený na odvážnom a realistickom projekte,“ napísal.

Nemali by sme čakať, kým sa veci zmenia bez toho, aby sme mali čo ponúknuť, a potom sa budeme musieť uspokojiť s tým, čo nám bude ponúknuté,“ apeluje na kresťanských bratov a sestry sýrsky mních. Podľa neho kresťania nemajú čo stratiť.

Mních z kláštora Mar Musa al-Habashi hovorí, že kresťania by mali prevziať iniciatívu a opýtať sa moslimov, či ich v krajine chcú alebo nie. 

„Ak chcete, aby sme s vami žili, alebo skôr, aby sme zostali v tejto krajine s vami, musíte počúvať, čo hovoríme, a prijať to, čo sme, kto sme a čo môžeme spoločne urobiť. Inak urýchlite náš odchod,“ dodal.

Aj latinský biskup Aleppa Hanna Jallouf adresoval sýrskym kresťanom posolstvo, v ktorom ich vyzval, aby sa nebáli.

„Nad Sýriou dnes vyšlo slnko slobody,“ povedal v spomínanom rozhovore. „Sme súčasťou tohto národa a sme v ňom hlboko zakorenení,“ povedal a pripomenul, že práve v Antiochii boli veriaci prvýkrát nazvaní kresťanmi.

„Všetkým našim ľuďom hovorím: Vráťte sa do svojich domovov a k svojej práci. Život musí ísť ďalej.“