Slovo kňaza Poslúchať hosťa

Na Slovensku sa hovorieva, že hosť do domu, Boh do domu. Lenže nie je hosť ako hosť. Keď som bol pred časom na dovolenke v Turecku, sprievodkyňa spomínala, že domáci sa často navštevujú najmä večer a zásadne bez ohlásenia. Keď prídu, jednoducho ich musíte prijať a pohostiť. Čo už, iný kraj, iný mrav. 

V našich končinách každý vie, že ak nie ste veľmi blízky príbuzný alebo priateľ, na návštevu sa musíte ohlásiť, ináč sa to považuje za neslušnosť. Bez pozvania chodia najmä zlodeji.

Sú hostia, na ktorých sa vyslovene tešíme. Ak prichádza niekto po dlhom čase alebo z veľkej diaľky, tak sme plní očakávania, čo povie, ako bude vyzerať, čo všetko nové sa dozvieme. Ak máme na návšteve milého človeka, stretnutie ubehne veľmi rýchlo a ani si nestihneme všetko povedať. Iné to je, keď je návšteva neočakávaná, dotyčný je nám nesympatický alebo očakávame zlú správu. Vtedy sa necítime príjemne a sme radi, keď je po všetkom.

Nech sú však hostia akíkoľvek, či už vítaní, alebo nie, mali by poznať mieru, ako dlho sa môžu zdržať, aby neplatila tá ironická veta, že „poďme spať, bo hostia chcú ísť domov“.

Ježiš patril medzi vítaných hostí a rád sa nechal pozývať. Evanjeliá často hovoria, že ho pozývali do rozličných domov či rodín, aby ho pohostili. Dobre známa je jeho prítomnosť na svadbe v Káne Galilejskej, ktorá dosvedčuje, že hoci bol Božím synom, ako pravý človek sa nevyhýbal udalostiam a zvykom, ktoré boli súčasťou jeho komunity. 

Svadba v Káne je však známa prvým zázrakom, o ktorom jestvuje zachovaná tradícia, že ho urobil. Bolo to premenenie vody na víno. Táto udalosť je vďačným námetom na vtipkovanie najmä tam, kde je vína málo alebo je podozrenie, že vo víne je viac vody ako samotného vína.

Tomuto zázraku však predchádzal rozhovor jeho matky so sluhami. Keď na akejkoľvek oslave zistíte, že máte niečoho nedostatok, je to veľmi nepríjemné. Preto každý radšej kúpi viac. Na svadbe nesmie chýbať nič, tam by sa stoly mali prehýbať pod jedlom a nápojmi. Všetci sme zažili nekonečné vynukovanie na svadobných hostinách: „Zoberte si, vypite si!“ Kto sa nevie ovládať alebo povedať nie, môže sa na svadobnej hostine pekne doriadiť.

V Káne došlo víno, čo vrhalo zlé svetlo na ženícha a jeho rodinu. Keď to počula Mária, sluhom povedala iba jedinú vetu: „Urobte všetko, čo vám Ježiš povie.“ On kázal urobiť jedinú vec. Naplniť nádoby vodou a potom načrieť a rozdávať. Vtedy aj vážené osoby museli uznať, že vína je dostatok, a ešte akého. Ktovie, ako potom tá svadba pokračovala a či všetci zostali primerane triezvi.

Je zaujímavé, že Ježiš bol hosťom a dával pokyny sluhom, akoby bol organizátorom svadby on. Hostia nezvyknú rozkazovať. A hostitelia hostí pri organizovaní nezvyknú poslúchať.

„Nech je Ježiš trvalým hosťom v našich srdciach, nech vnímame jeho lásku a prítomnosť cez modlitbu, duchovný život a sviatosti.“

Ježiš však nebol obyčajným hosťom. Táto udalosť má byť pripomenutím, aby sme Ježiša pozývali do svojho života. Niektoré osobnosti jednoducho potrebujeme často pri sebe. Keď potrebujeme dobrú radu, bavíme sa o tom s najbližšími príbuznými, možno navštívime rodičov alebo starých rodičov či súrodencov. 

Niekto zájde za dobrými priateľmi alebo si týchto ľudí pozve k sebe. Je to tak, že nikto nevie byť sám sebe lekárom ani radcom. Potrebujeme dobrú radu, spätnú väzbu, aj keď nemusí byť vždy príjemná.

Ježiš by mal byť natrvalo hosťom môjho srdca. Mal by som ho počúvať. Vytvoriť si chvíľu mlčania, aby som v srdci počul jeho hlas. Jeho matka Mária by nám povedala to isté: Urobte všetko, čo vám povie. Je dôležité počúvať ho nielen preto, aby nás utešil a povzbudzoval v ťažkých chvíľach, ale aby sme poznali pravdu o sebe. 

Žijeme ako jednotlivci i spoločnosť v toľkých ilúziách a klamstvách. Neraz si nechceme priznať, kam sme sa to dostali a akí naozaj sme. Chlácholiť sa nedá donekonečna. Nie je možné si stále navrávať, že máme všetko pod kontrolou. Pravda každého skôr či neskôr dobehne.

V ilúziách sa dá prežiť celý život. Je to však potemkinovská dedina, keď za fasádou zdanlivo usporiadaného a bezchybného života drieme chaos a leží zbúranisko. Raz tie kulisy môžu spadnúť. Šokovať nás aj tých, čo nás poznajú.

Potrebujeme hosťa, ktorý poteší, povzbudí a nastaví zrkadlo. Často sú to naši najbližší. Ale ani tí nemusia a nemôžu všetko vedieť. Boh však vidí do môjho srdca a pozná ma lepšie ako ja sám. Nech je Ježiš trvalým hosťom v našich srdciach, nech vnímame jeho lásku a prítomnosť cez modlitbu, duchovný život a sviatosti. 

Počúvajme jeho hlas, aby sa všetko to slabé, ľudské a biedne mohlo premeniť na niečo Božie a trvalé. Zázračne a neuveriteľne, ako sa v Káne premenila voda na víno.