Spisy Marie Valtorty Vatikánske dikastérium rozhodlo, že spisy a videnia mystičky nemožno považovať za nadprirodzené

Videnia, zjavenia a posolstvá obsiahnuté v spisoch Marie Valtorty nemožno považovať za diela nadprirodzeného pôvodu. Skôr by sa mali vnímať ako literárne formy, ktoré autorka použila na rozprávanie o živote Ježiša Krista svojím vlastným spôsobom. Uvádza sa to v stanovisku Dikastéria pre náuku viery.

V krátkom vyhlásení dikastéria sa uvádza, že Svätá stolica často dostáva žiadosti od duchovných i laikov o vysvetlenie postoja cirkvi k spisom Marie Valtorty, ako aj k jej dielu Il poema dell’Uomo Dio (Báseň o človeku Bohu), dnes známemu pod názvom L’Evangelo come mi è stato rivelato (Evanjelium, ako mi bolo odhalené), a k ďalším publikáciám.

„Cirkev vo svojej dlhej tradícii neprijíma apokryfné evanjeliá a iné podobné texty ako normatívne, pretože ich neuznáva za Bohom inšpirované. Namiesto toho sa cirkev odvoláva na bezpečné čítanie inšpirovaných evanjelií,“ píše sa v stanovisku Dikastéria pre náuku viery, ktoré bolo vydané ešte 22. februára.

Maria Valtorta žila v rokoch 1897 až 1961 a bola známa najmä vďaka svojmu viaczväzkovému dielu nazvanému Evanjelium, ako mi bolo odhalené.

Podrobne v ňom opísala Ježišov život, jeho učenie a zázraky. Tvrdila, že to robí na základe videní a vnútorného hlasu, ktorý dostala. Bola dlhé roky pripútaná na lôžko následkom úderu železnou tyčou, ktorý jej spôsobil postupné a trvalé ochrnutie.

Práve počas tohto obdobia utrpenia začala písať, ako tvrdila, z Božieho príkazu. V rokoch 1943 až 1947 napísala tisíce strán o Ježišovom živote, plných pozoruhodných detailov a historických podrobností.

Jej dielo cirkev nikdy oficiálne neschválila a 16. decembra 1959 Sväté ofícium, ktoré sa neskôr transformovalo na Kongregáciu pre náuku viery, zaradilo jeho štyri zväzky na index zakázaných kníh.

Maria ValtortaMystička, ktorá prerozprávala evanjelium v desiatich knižných zväzkoch

Lenka Brichtová

Vatikánske noviny L’Osservatore Romano o tom informovali 6. januára 1960 anonymným článkom na titulnej strane s názvom Ježišov život nešikovne vyfabrikovaný, v ktorom knihu Marie Valtorty ostro kritizovali.

Pätnásteho júna 1966 Kongregácia pre náuku viery zrušila zoznam zakázaných kníh. V roku 1985 však prefekt kongregácie kardinál Joseph Ratzinger v liste janovskému kardinálovi Giuseppe Sirimu naznačil, že odsúdenie z roku 1959 by sa nemalo bagatelizovať, pretože kniha „nešikovne fabuluje Ježišov život“. Neskorší pápež ju neodporúčal čítať, „aby sa predišlo škodám, ktoré by mohla spôsobiť najnaivnejším veriacim“.

V roku 1994 vydal Ratzingerov úrad prostredníctvom apoštolského nuncia v Kanade ďalšie vyhlásenie, v ktorom zopakoval svoj úsudok, že diela Valtorty sú jednoducho fikciou.

Dikastérium pre náuku viery v komuniké vydanom 22. februára zdôraznilo, že údajné „vízie“, „zjavenia“ a „posolstvá“ obsiahnuté v spisoch Marie Valtorty alebo jej pripisované nemožno považovať za nadprirodzené. Mali by sa pokladať len za literárne formy, ktoré autorka použila na rozprávanie o živote Ježiša Krista svojím vlastným spôsobom.

Na druhej strane desať rokov po jej smrti sa o jej spisy začali zaujímať aj vedci. Jej dielo je totiž plné geologických, astronomických, topografických a kultúrnych detailov. Až 18-tisíc z nich sa do dnešného dňa preukázalo ako pravdivých. Desiatky miest, ktoré Valtorta vo svojich knihách opísala, boli archeológmi následne vykopané.

Portál catholicworldreport upozorňuje, že dielo má viacero problematických prvkov. Napríklad Valtorta tvrdí, že Ježiš jej vysvetlil, že chce cez ňu doplniť Nový zákon, lebo evanjelistom ich nezlomné židovské zmýšľanie a kvetnatý a pompézny hebrejský štýl bránili napísať všetko, čo Boh chcel.

Lenže hebrejčina nie je kvetnatý jazyk a napríklad evanjelista Lukáš bol Grék. Valtorta sa niektoré evanjeliové pasáže snaží tiež akoby opraviť. Takisto jej opisy domov pripomínajú skôr talianske statky ako obydlia z biblických čias a jej dielo je neznalé vtedajších židovských pomerov.