Marián Gavenda Žiaden hovorca by nezverejňoval o hlave štátu také detaily, ako to vidíme teraz pri pápežovi

„Keď sa informovalo o vracaní pápeža a o tom, že tie zvratky išli do pľúc, bolo to trocha za čiarou,“ myslí si publicista a kňaz Marián Gavenda, s ktorým sme sa rozprávali o informáciách, ktoré prichádzajú o zdraví pápeža.

Podľa Gavendu ide Vatikán tak trocha z jedného extrému, keď sa v minulosti o zdraví pápeža nezverejňovalo nič, do druhého, keď sa hovoria aj detaily, ktoré by sa zverejňovať nemuseli.

V rozhovore si zaspomínal aj na to, ako niektorí novinári čakali, kedy zomrie Ján Pavol II., len aby mali exkluzívne zábery. „Je to neraz hyenizmus, keď niektoré médiá iba čakajú na drastickú správu. Pozitívne vnímam, že sa o zdraví pápeža hovorí otvorene. Už Ján Pavol II. vyhlásil, že Vatikán má byť dom zo skla, kde je všetko priehľadné.“

Ako vnímate súčasnú komunikáciu Vatikánu o zdravotnom stave pápeža?

Dôležité je, že Vatikán informuje o pápežovom zdraví pravidelne. Je dobré, že novinári majú každý deň o ňom správu. Myslím však, že sa ide z jedného extrému do druhého. V minulosti sa všetko v súvislosti so zdravím pápežov tajilo, dnes sa zasa zverejňujú až nepotrebné podrobnosti.

Na mieste je informovať, že stav je vážny, terapia zabrala a pápež nemá teplotu. Celý svet čaká na nové správy a je dobre, ak ich dostane. Lenže niektoré detaily do spravodajstva nepatria. Žiaden hovorca by o inej hlave štátu niektoré detaily, tak ako sme to videli pri pápežovi, nezverejňoval.

Aké napríklad? Čo máte na mysli?

Keď sa informovalo o vracaní pápeža a o tom, že tie zvratky išli do pľúc. Sú to už intímne detaily, ktoré k chorobe patria. Tieto informácie boli podľa mňa trocha za čiarou. Je potrebný zdravý cit a úcta k osobe.

Myslíte si, že Vatikán takto podrobne informuje na želanie pápeža? Má hovorca alebo tlačové stredisko dohodnutú stratégiu so Svätý Otcom, ako informovať o jeho zdraví?

Vychádzajú z toho, aký je pápežov prístup. On sám hovorí novinárom, aby informovali otvorene o všetkom. Ale necháva na hovorcu a tlačové stredisko, aby usúdili, čo všetko majú informácie zahŕňať. Určite, ak je vo vážnom stave, nemá sily konkrétne vymedzovať, čo všetko komunikovať.

Na Tlačové stredisko Svätej stolice je obrovský nápor otázok. V Ríme je veľa spravodajcov z celého sveta a ich médiá čakajú na informácie. Tlak na hovorcu je silný. No taktiež záleží na tom, ako informácie spracujú jednotlivé médiá.

Pri pápežovi Františkovi používa Vatikán odborné lekárske výrazy, ktorým nerozumieme často ani my novinári. Problém je to niekedy už len preložiť. Je to preto, že chce byť Vatikán presný, aby nedochádzalo k dezinterpretáciám?

Myslím, že je to z dôvodu, aby sa správy neupravovali. Máme Google, kde si vieme vyhľadať, ktorá diagnóza čo znamená, a je na novinároch, aby pojmy zrozumiteľne priblížili ľuďom.

Vaša redakcia urobila veľmi dobre, keď publikovala rozhovor s pohľadom odborného lekára, ktorý vysvetlil, ako ktorá terapia prebieha a čo znamená. Keby sa bola zverejnila len informácia, že pápež má problém s pľúcami, tak by sa boli začali ihneď dohady, či nemá rakovinu alebo že možno má to či ono. To nie je dobre.

Pneumológ MatulaPápež môže byť v nemocnici ešte ďalšie týždne, pacient s touto diagnózou trpí

Pavol Hudák

Nemal by podľa vás Vatikán predsa len informovať zrozumiteľnejšie? Lebo aj pri prekladoch môžu nastať dezinterpretácie.

Kto chce skresľovať, vždy to skreslí. Presný názov choroby alebo postupu pri liečbe je vždy presný a každý si vie vyhľadať, čo to znamená. Vysvetliť by to mal redaktor.

A zvládajú to médiá a redaktori?

Pokiaľ ide o pretlmočenie toho, akú má pápež diagnózu, tak to zvládajú. No vidím vlny paniky, akoby pápež už zomieral.

Zo skúsenosti viem, že keď bola pri Jánovi Pavlovi II. šanca na prežitie päťdesiat percent, tak Vatikán povedal, že šanca je osemdesiat percent, lebo vedel, že sa to v médiách posunie a že to novinári zosilnia. Tak to Vatikán povedal tak, aby to bolo vo výsledku akurát.

Keď teraz Vatikán informoval, že stav pápeža je kritický, tak na Slovensku to vnímame, že niekto už pomaly zomiera. Pritom v talianskom kontexte to znamená, že choroba môže mať aj fatálne následky. Môže, ale nemusí. Kritický stav znamená, že je tam kríza stavu, zdravotný stav je vystavený kríze, skúške.

Taliani teda pojem kritický stav vnímajú ináč ako my na Slovensku?

Tam je to prirodzenejšie slovo a bežný výraz. U nás to je terminus technicus pre niečo veľmi zlé.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako by teda Taliani to, že pápež je naozaj v kritickom stave, povedali tak, ako to vnímame my?

Ak by išlo o odchádzanie z tohto sveta, povedali by, že pápež je v agónii. Alebo by povedali, že pápež je v bezvedomí či v umelom spánku. Ale jasne by to odlíšili, že ide o proces zomierania.

Niektorí novinári, ktorí roky sledujú dianie vo Vatikáne, poukazujú, že Vatikán informuje o zdraví pápeža veľmi otvorene a že ide o obrovský posun oproti minulosti. Posledný pápež, ktorý zomrel v úrade, bol Ján Pavol II. Vidíte aj vy posun v komunikácii Vatikánu a Svätej stolice?

Komunikácia Vatikánu je kontinuálne vo vývoji, nie sú tam skoky z večera do rána. Aj otváranie sa svetu je kontinuálne. Čo boli obrovské prekvapenia za pápeža Pavla VI., teraz považujeme za samozrejmosť, nad ktorou sa ani nepozastavujeme.

Médiá svojho času písali, že „pápež František na rozdiel od svojich ultrakonzervatívnych predchodcov tvrdí, že dnes ľudia viac veria svedkom ako učiteľom a učiteľom, len ak sú aj svedkami“. Ten text som si pozrel a v tejto vete František citoval Pavla VI. Aj v otvorenosti ide o prirodzený vývoj.

Mnohé médiá majú v Ríme svojho redaktora a kameramana. Tento spravodajský štáb musí pre redakciu produkovať správy a reportáže. Nemusia vždy každý deň niečo priniesť, ale niečo musia vyprodukovať.

Komunikácia Vatikánu je kontinuálne vo vývoji, nie sú tam skoky z večera do rána. 

Poznal som mnohých vatikanistov, teda novinárov, ktorí pôsobia pri Svätej stolici. Mnohí boli odborníci na náuku a doktrinálny vývoj. Ale iní ozaj len sedeli pri káve a splietali kombinácie. Keď prišiel do Vatikánu nejaký kardinál, tak sa pretekali, kto ho skôr pozve na večeru a niečo z neho vytiahne.

Poslanie novinára je získavať informácie a ja sa nad tým nerozhorčujem. Len si treba uvedomiť, že oni tam sú na to, aby produkovali články a reportáže.

Aj teraz sme videli, že niektoré televízie mali v Ríme spravodajský štáb, lebo sa zdalo, že sú to posledné dni pápeža. Aj keď sa napokon nič nedialo, len boli zverejňované krátke správy a viac sa nevedelo, aj tak museli robiť reportáže z toho, čo mohli. Často to potom s pápežom ani nesúviselo.

Vrátim sa k otázke. Ako sa teda zmenila komunikácia Vatikánu, keď bol v nemocnici Ján Pavol II., v porovnaní s tým, čo vidíme teraz?

Vatikán bol rezervovanejší a opatrnejší. Bol som vtedy v Ríme, neskôr na Slovensku. Pápež podľa médií zomieral asi sedemnásť rokov. (Smiech.)

Bol často v nemocnici, mal aj nezhubný nádor či zlomeninu. Spomínam si na dve anekdoty. Keď sa Jána Pavla II. na nejakej tlačovke pýtali, ako je na tom zdravotne, nadľahčene odpovedal, že keď chce vedieť, ako je na tom so zdravím, tak si pozrie noviny.

Inokedy zasa jeho sekretár, terajší kardinál Dziwisz, už bol z toho nervózny, tak povedal: „Žije pápež, žije a aj mnohí z tých, ktorí sa ho na zdravie pýtali, medzitým zomreli.“

Počas jeho poslednej návštevy Slovenska som mal na starosti mediálnu komunikáciu. Mali sme pre médiá prenajatý celý hotel Fórum (dnes Crown Plaza). Len televíznych štábov tam bolo asi stodvadsať. Tam som vtedy videl, žiaľ, aj prejavy hyenizmu, keď niektorých zaujímalo iba to, či pápež nebude zomierať.

Keď bol v Trnave, mal krízu. Novinári mi stále volali, že sú v strehu a aby som im dal vedieť hneď, ak niečo budem vedieť, že kamery sú pripravené. Každý chcel mať snímku, ako budú pápeža odvážať do nemocnice alebo vynášať, ak by bol zomrel.

Keď mal na záver návštevy omšu v Petržalke, tak časť novinárov bola v hoteli pri kávičke a cigaretke a len zavolali, či pápež dýcha, a pili kávu ďalej.

To až tak?

Je to neraz hyenizmus, keď niektoré médiá iba čakajú na drastickú správu. Pozitívne vnímam, že sa o zdraví pápeža hovorí otvorene. Už Ján Pavol II. vyhlásil, že Vatikán má byť dom zo skla, kde je všetko priehľadné.

Ľudí však prirodzene zaujíma zdravie pápeža. Je to hlava cirkvi.

Pápež bol v priamom ohrození života a nikto spočiatku nevedel, či terapia zaberie. Preto aj tie správy boli rezervované a opatrné.

Ako sa má v informáciách zorientovať človek tak, aby neuveril bulvárnym neovereným konšpiráciám a klebetám?

Je to jednoduché. Treba si všímať, čo hovoria citované vyjadrenie Svätej stolice. Čo sa týka našich médií, jadrom spravodajstva boli vyjadrenia Tlačového strediska Svätej stolice. A keď nemám istotu, tak si ich pozriem na stránke Vatican News. Dôležité je pozrieť si aj to, kedy bola správa zverejnená. Niektoré médiá si to zamieňajú a citujú potom dva dni staré správy.

A čo je navyše, s istotou nevieme. Niečo môžu povedať v médiách lekári, čo spomínaná diagnóza znamená, môžu vysvetliť výrazy. Nemôžeme čakať, že v oficiálnom stanovisku Vatikánu budú diagnózy vyjadrené dopodrobna.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Povedali ste, že pri Jánovi Pavlovi II. Vatikán niekedy informácie zľahčoval, lebo vedel, že to médiá prikreslia. Nezatajuje aj dnes niečo Vatikán?

Myslím, že to, čo hovorí, je pravda. Treba si v spravodajstve dávať pozor na slovíčka „údajne“, „čo ak by“, „vraj“. Novinári ich dávajú, aby ich potom nemohol niekto žalovať za nepravdivé informácie.

V prvé dni sme nevedeli, ako je na tom pápež, a už sa špekulovalo, kto bude jeho nástupca, ktorý tábor vyhrá, aké bude konkláve. To je, akoby sa pri zomierajúcom otcovi deti hádali o dedičstvo.

Keď pápež naozaj zomrie, tak vtedy sa už nedá vyhnúť úvahám, kto bude jeho nástupcom, ale kým žije, a hovoriť už o tom v spravodajstve, je podľa mňa neúctivé.

Keď je v správe uvedené „podľa nášho zdroja“ alebo „zdroj, ktorý si nepraje byť menovaný“, tak tam si vždy treba dať otáznik.

Niekedy čítame správy, kde sa niekto odvoláva na zdroje z Vatikánu alebo na nemenovaných kardinálov. Púšťajú klebety aj kardináli?

Keď je v správe uvedené „podľa nášho zdroja“ alebo „zdroj, ktorý si nepraje byť menovaný“, tak tam si vždy treba dať otáznik. Mnohé typy takýchto správ, aj politických, sa nepotvrdia.

Keď nejaký novinár pozve kardinála na kávu, môžu v rozhovore padnúť aj otázky o tom, kto vyhrá konkláve a čo by znamenalo, ak by prevládol v cirkvi ten či onen prúd. On povie svoj názor, porozpráva sa s novinárom mimo záznamu, takže ho nemôže citovať. Je to potom na redaktorovi, či údaje spracuje v celkovom kontexte alebo vytrhne len nejaký lákavý trhák.

Je to úloha novinárov stretávať sa s politikmi, alebo keď píšu o cirkvi, tak aj s ľuďmi z tohto prostredia a zistiť si zaujímavé informácie aj zo zákulisia. Nemôžeme im to zazlievať.

Zazlievať nie, ale nech to nie je v duchu, že od niekoho niečo vytiahnem a potom to vytrhnem z kontextu. Je možné, že aj kardináli nahlas uvažujú a diskutujú, ako to bude v cirkvi ďalej. Túto otázku si dávajú aj biskupi a aj my kňazi.

Je však potom na etike novinára, ako si tieto informácie zo zákulisia pospája a spracuje, aby to bolo pravdivé.

Objavili sa aj otázky, či pápež vôbec žije, lebo nebola zverejnená žiadna fotografia alebo video z nemocnice. Na to zaznel argument, že asi by nikto nechcel, aby po internete kolovala fotografia jeho starého otca, ako leží v nemocnici na prístrojoch. Druhý názor je, že pápež je verejný činiteľ, hlava cirkvi a aj štátu a tam je právo na súkromie menšie.

V istých oblastiach, ktoré sa týkajú pápeža, isteže je menšie aj jeho právo na súkromie. Ale pokiaľ ide o detaily, tak má povinnosť odfotiť sa s kyslíkovou maskou na tvári? Od politikov a hláv štátov sa očakáva vysoká transparentnosť aj v informovaní o zdraví, ale nikto nedá pre médiá fotku, ako je na prístrojoch. Viem, že mnohým by sa to páčilo mať exkluzívne takúto fotografiu.

Ale Ján Pavol II. mal fotografiu z nemocnice…

… to bola fotka po operácii, bola dôstojná, pekne sa usmieval. Nebola to fotka z operačnej sály alebo po operácii so stehmi.

Prečo zdravie pápeža tak zaujíma médiá a aj neveriacich ľudí na celom svete?

Je tam to ľudské. Aj v práci, keď je ohrozený na živote kolega, ktorý nám nemusí byť celkom sympatický, tak vtedy mu chcú všetci pomôcť.

Niečo podobné som videl pri smrti a pohrebe Jána Pavla II., že aj médiá, ktoré boli proti nemu celý pontifikát veľmi ostré, počas tých dní robili krásne reportáže. To mi najviac vyrazilo dych. Majestát smrti a dôstojnosť rešpektovali takmer všetci na celom svete.

Je to ľudská vlastnosť, že keď sa zomiera, každý chce vedieť, ako sa má ten človek. A pápež František, rovnako ako Ján Pavol II., má sympatie aj medzi nekatolíkmi.