Úprava zákona, ktorá povoľuje kňazom prítomnosť v nemocniciach aj mimo návštevných hodín, vyvolala rozruch po tom, čo tému otvorila poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. Prišla reakcia cirkvi aj politikov. Oslovili sme niekoľkých duchovných, ktorí pôsobia v nemocniciach, s dvomi otázkami:
1. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková kritizovala v médiách nový zákon za to, že podľa nej umožňuje kňazom prísť do nemocnice aj bez pozvania a súhlasu pacienta. Čo sa pre vás zmení po prijatí tohto zákona? Budete chodiť do nemocnice aj bez pozvania pacienta či personálu?
2. Spomínaná poslankyňa naznačuje, že po novom môžu kňazi chodiť aj na gynekológiu, kde by presviedčali ženy, ktoré sa rozhodli podstúpiť interrupciu. Je to teoreticky možné? Viete si predstaviť, že by niekto z duchovných toto robil?
(1).jpg)
Duchovná správa Univerzitnej nemocnice Martin
Som duchovný Rímskokatolíckej cirkvi, 26 rokov v zdravotníctve, zamestnaný na Biskupskom úrade Žilina, teraz v UNM Martin, predtým F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Ďakujem pani Jane Bittó Cigánikovej za vzbudenie pozornosti voči profesii, ktorú vykonávam. V tom robí oveľa väčšiu propagáciu ako niektorí páni biskupi na Slovensku.
Rozumiem aj svojmu zamestnávateľovi, ktorý bol znepokojený, že chodím namiesto do práce na návštevy. Sú dni, keď som tam 12 hodín aj s obednou prestávkou. Stíham, žiaľ, starostlivosť a sprevádzanie iba tých (zamestnancov, hospitalizovaných a ambulantných pacientov s ich príbuznými), ktorí sa objednajú. Okrem toho som k dispozícii na telefóne pre urgentné potreby a neodkladné intervencie na klinikách.
Prijatím spomenutého zákona sa teda u mňa nič nemení. Viac pracovať podľa vízie pani poslankyne už nevládzem.
Výhradu vo svedomí si uplatňujem a odmietam prácu s osobami rozhodnutými podstupovať hormonálnu stimuláciu s cieľom následnej zmeny pohlavia, so ženami žiadajúcimi o ukončenie ťarchavosti, s osobami konajúcimi UIF, operačné komerčné výkony bez benefitu liečby, i službu dokázateľne skorumpovaným jedincom v podnikateľskom prostredí nášho zdravotníctva. Tieto výhrady, ktoré mám, akceptuje i môj zamestnávateľ.
Vaša posledná otázka, či si viem predstaviť, že by vami spomenuté niekto z kolegov robil – ani pri bohatej predstavivosti si neviem predstaviť, že by robili to, čo je ozaj potrebné, tobôž už zbytočné.
.jpg)
nemocničný kaplán, Bojnice
1. Ako kaplán pre nemocnicu pôsobím už 20 rokov. Veľmi ma potešilo, že po toľkých rokoch sa táto dlhodobo diskutovaná problematika odsúhlasila v zákone, hoci Ústava Slovenskej republiky ju má v sebe stanovenú. Pre mňa ako kňaza v nemocnici je veľmi dôležitá komunikácia tak s personálom, ako aj s pacientom a príbuznými pacienta.
Nikdy som nešiel za pacientom, ktorý by si túto službu neprial, prípadne ak ju lekár neodporúčal. Nemocničný kňaz musí byť vysoko empatický a už vôbec nesmie prehnane naliehať na pacienta či personál. Skôr mávam problém s príbuznými, ktorí vyžadujú návštevu a sviatosti pre pacienta, i keď on sám o ne záujem nemá.
2. Nemocničný kaplán má v prvom rade rešpektovať názor a slobodnú vôľu každého pacienta, a to nielen v gynekologickej oblasti. Neviem si predstaviť, že by toto niekto robil bez súhlasu pacientky.

nemocničný kaplán v Žiline
Chodím k pacientom aj systematicky po izbách na oddelení, najmä po internom, onkológii a ldch. Pacienti s tým rátajú, dokonca „vyčítajú“, že „vtedy a vtedy ste nechodili, aj sme vás čakali a neprišli ste“ – tým mysleli, že aj bez zvláštneho pozvania.
Reakcie sú v drvivej väčšine pozitívne. Dokonca aj tí, ktorí neprijmú ponúkanú sviatosť, oceňujú, že takto chodíme, vidia v tom gesto ľudskosti, veď napokon ide iba o ponuku sviatostí. Na hoci kratučkú návštevu kňaza v izbe sa pozerajú ako na udalosť, na ktorú dlho v dobrom spomínajú, nie ako na vnucovanie.
Čo sa týka gynekológie, nie sme takí krutí, aby sme do krvi niekoho presviedčali, aby nešiel na potrat, napokon o tom ani nevieme, lebo sestrička nám z diskrétnych dôvodov nepovie, kto ide a kto nie. A pre kňaza by bolo navyše neetické sa na to vypytovať, nikdy som sa na to sestier nepýtal. A ak by sa kňaz objavil vo dverách s ponukou sviatostí, tak žena, ktorá už je beztak rozhodnutá o zákroku, jednoducho povie „nie“ a kňaz ide ďalej – teda ak chodí aj po gynekológii.
Pravdou je – a to je aj môj prípad –, že na oddeleniach, kde je veľa starých ľudí, kde sa zomiera, je kňaz taký vyťažený, že si rozmyslí, či bude mať energiu ešte chodiť aj po gynekológii. Spravidla tam chodíme na zavolanie k ženám, ktoré sú na „udržiavačke“. Nech z nás politici nerobia nebezpečných neetických ľudí. My normálne rešpektujeme slobodnú vôľu človeka, aj keď nás mrzí ich slobodné rozhodnutie; napokon to tak koná aj sám Boh, my sme len v jeho službách.

diakon a primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v Žiari nad Hronom
Je tragédiou človeka, pokiaľ sa vyjadruje k veciam, do ktorých sa nerozumie, a navyše píše svoje názory pod vplyvom neopísateľnej nenávisti k Cirkvi a ku kňazom.
To je, žiaľ, aj prípad pani poslankyne Cigánikovej. Zákon, o ktorom sa, diskutuje, má umožniť vstup duchovným do nemocnice a na oddelenia k pacientom, ktorí o to požiadajú. Žiaľ – ešte stále sú nemocnice, prípadne oddelenia, na ktorých čele stoja bývalí komunisti, prípadne ateisti, ktorí odopierali možnosť stretnutia pacienta s duchovným.
Tým porušovali jeho základné ľudské práva, keďže súčasťou liečebného procesu je aj napĺňanie spirituálnych potrieb pacienta. Kňaz prichádza za pacientom len na jeho výslovné želanie. Pokiaľ je pacient v bezvedomí, prípadne v kóme, ako je to často na oddelení, na ktorého čele momentálne stojím, tak musí dať k návšteve pacienta súhlas zákonný zástupca.
Hoci som duchovný, nedovolím vstup kňaza k pacientovi, ktorý o sebe nemôže rozhodovať, pokiaľ na to nedá súhlas najbližší príbuzný. Čiže v tejto veci pani poslankyňa svojimi vyjadreniami zámerne alebo z hlbokej nevedomosti zavádza.
Pokiaľ ide o interrupcie – tak tam je to ešte väčší nezmysel. Tu už pani poslankyňa prekročila všetky hranice svojej nevedomosti, prípadne, dovolím si tvrdiť, až hlúposti. Interrupcia je taký citlivý výkon, že sa často deje v čo najväčšej anonymite, a neviem si predstaviť zdravotníckeho pracovníka, ktorý by nahlásil kňazovi, že má prísť za takouto pacientkou, aby ju od spomínaného zákroku odhováral.
Okrem iného ide o vyzradenie lekárskeho tajomstva a to by si nikto nedovolil, keďže vieme, aké tvrdé sú sankcie v tejto oblasti. A nepoznám ani kňaza, ktorý by sa na také niečo odhodlal.
Robiť z kňazov, ktorí sa snažia slúžiť ľuďom v najťažších chvíľach ich života, prípadne ktorí sprevádzajú ľudí v momente odchodu z tohto sveta, násilníkov, je strašná úbohosť, ktorá svedčí o morálnom kredite, prípadne hodnotách tohto človeka.
