Pohľad dvoch teológov Trumpova rétorika svätej vojny

Už viackrát sa americký prezident Donald Trump štylizoval ako nástroj Božej prozreteľnosti či politický spasiteľ. V noci zo soboty na nedeľu, po úspešnom útoku na iránske jadrové zariadenia, s úľavou povedal:

„Chcel by som poďakovať všetkým. Zvlášť Bohu. Chcem povedať: Milujeme ťa, Bože. A milujeme naše skvelé ozbrojené sily. Ochraňuj ich. Boh žehnaj Blízkemu východu. Boh žehnaj Izraelu a Boh žehnaj Amerike!“

V Trumpovom vyjadrení je nadšenie z vydarenej vojenskej akcie zaodeté do náboženskej rétoriky. Prezident, ktorý inak nie je známy hlbokou zbožnosťou, Božej podpore pripísal úspech americkej vojenskej misie.

Americký teológ Massimo Faggioli považuje náboženskú rétoriku americkej vlády pod vedením Donalda Trumpa za nebezpečnú. „V dôsledku používaného náboženského jazyka už nie je rozhodujúcim učením o vojne klasická doktrína ‚spravodlivej vojny‘, ale doktrína ‚svätej vojny‘,“ povedal v utorok pre nemeckú KNA.

Z Faggioliho pohľadu je tento posun ďalším krokom k demontáži medzinárodného poriadku: doktrína spravodlivej vojny v jadrovej ére má jasné hranice a morálne princípy. Tie však neexistujú v prípade križiackej predstavy o vojne. Namiesto toho sa tu hovorí: „Boh je na našej strane.“

Podľa amerického teológa táto predstava svätej vojny dodáva viac ideologického výbušného materiálu aj vojnám s medzikresťanskými (ruská invázia na Ukrajinu) alebo medzináboženskými podtónmi (Izrael a Gaza, Izrael a Irán).

Faggioli si myslí, že „toto poníženie Boha na dôvod oprávnenosti zahraničnej politiky prezidenta je oveľa radikálnejšie ako novoateizmus, ktorý sme mohli v posledných desaťročiach pozorovať u intelektuálov ako Dawkins a Hitchens“. Americký teológ to považuje za „veľmi nebezpečné pre medzináboženské vzťahy“, ale aj pre vonkajšie vnímanie amerického kresťanstva a celosvetovej cirkvi vo všeobecnosti.

Pre Faggioliho je nejasné, či sa cirkev postaví proti vnášaniu náboženstva do politických rozhodnutí: „V americkom katolicizme existuje dlhá tradícia patriotizmu, ktorá cirkevným predstaviteľom sťažuje kritizovanie prezidenta a najvyššieho veliteľa – najmä ak vyzýva na vojnu.“

Ďalším dôvodom váhavého správania je podľa Faggioliho slov úzka väzba mnohých amerických katolíkov na armádu. To vidno aj v tom, že americký vojenský ordinár Timothy Broglio je v súčasnosti predsedom katolíckej biskupskej konferencie USA.

Inštrumentalizáciu Boha politickými aktérmi v blízkovýchodnom konflikte ostro kritizoval viedenský teológ Jan-Heiner Tück.

Poukázal na zneužitie Boha na ospravedlnenie vojenskej sily americkým prezidentom Trumpom, izraelským premiérom Netanjahuom a iránskym vodcom Chámeneím.

Kresťanstvo, židovstvo a islam poznajú prikázanie mať Božie meno v posvätnej úcte a nezneužívať ho. Avšak pokušenie vnášať do vlastných politických záujmov náboženský obsah, ba dokonca v mene Boha ospravedlňovať vojenské akcie, je židom, kresťanom a moslimom zjavne spoločné. A tak sa násilné konflikty vyostrujú do náboženských vojen a rozlišovanie medzi priateľom a nepriateľom dostáva teologické prehĺbenie, čo sťažuje dialóg a blokuje konštruktívne riešenia.

Pripomeňme, že katolícka teológia diskutuje o vojne a mieri pod pojmom „spravodlivá vojna“. Vojna je povolená len za prísnych podmienok: musí slúžiť na obranu, musia byť vyčerpané všetky ostatné prostriedky, musí existovať vyhliadka na úspech a škoda nesmie byť väčšia ako zlo, ktorému sa má zabrániť.