Už pred zvolením nového pápeža bolo jasné, že jedna z ostro sledovaných tém ďalšieho pontifikátu sa bude týkať sporu o tzv. tridentskú omšu. Pápež František totiž sprísnil pravidlá na jej slávenie, čo vyvolalo nevôľu v kruhoch prívržencov predkoncilovej formy omše.
Lev XIV. sa doteraz nijako priamo ani nepriamo k tejto otázke nevyjadril, no zdá sa, že udalosti posledných týždňov vykazujú znaky toho, čo by sa dalo označiť ako tlak na Františkovho nástupcu v tejto veci.
Začiatkom júla prišla americká vatikanistka Diane Montagna s informáciou, že väčšina katolíckych biskupov nepodporila v prieskume z roku 2020 krok pápeža Františka obmedziť predkoncilovú omšu.
Údajne to vyplýva z dokumentov, ktoré unikli z Vatikánu.
Pápež Benedikt XVI. v roku 2007 uvoľnil používanie predkoncilovej liturgie v motu proprio Summorum pontificum.
Pápež František požiadal v roku 2020 Dikastérium pre náuku viery (vtedy kongregáciu), aby uskutočnilo prieskum medzi biskupmi na celom svete o výsledkoch implementácie Benediktových noriem z roku 2007.
„Odpovede odhaľujú situáciu, ktorá ma znepokojuje a zarmucuje a presviedča ma o potrebe zasiahnuť,“ napísal František v liste, ktorý sprevádzal jeho motu proprio Traditionis custodes.
Týmto dokumentom sprísnil František v roku 2021 niektoré pravidlá slávenia tzv. tridentskej omše, napríklad reguláciu v tejto oblasti prenechal miestnemu biskupovi a zároveň zakázal túto formu omše vo farských kostoloch.
František argumentoval, že úmysel jeho predchodcov podporiť jednotu medzi katolíkmi s rôznym liturgickým cítením „bol často vážne zanedbaný“ a Benediktovo povolenie bolo zneužité na zväčšenie rozdielov a povzbudenie nezhôd, ktoré zraňujú cirkev, blokujú jej cestu a vystavujú ju nebezpečenstvu rozdelenia.

Novinárka Diane Montagna vedie webovú stránku collegeofcardinalsreport.com, ktorú spoluzakladal konzervatívny publicista a vatikanista Edward Pentin.
Dokumenty, s ktorými prišla teraz Montagna, obsahujú päťstranové „celkové hodnotenie“ výsledkov spomínaného prieskumu medzi biskupmi, ktoré napísala vtedajšia Kongregácia pre náuku viery, ako aj sedemstranovú zbierku citátov jednotlivých biskupov alebo biskupských konferencií, uvádza Catholic Herald s odvolaním sa na agentúru AP.
Z dokumentov údajne vyplýva, že väčšina biskupov, ktorí odpovedali na vatikánsky prieskum, mala na Benediktovu reformu vo všeobecnosti priaznivý názor a varovala, že jej potlačenie alebo oslabenie by viedlo k tomu, že tradicionalisticky ladení katolíci by opustili cirkev a pridali sa ku schizmatickým skupinám.
V dokumentoch boli vyjadrené negatívne a neutrálne názory na prax tridentskej omše, ako aj zmienka o tom, že niektorí biskupi považovali Benediktovu reformu za „nevhodnú“ a „rušivú“, a preto ju bolo potrebné potlačiť.
Vatikán však vo vlastnom hodnotení údajne konštatoval, že väčšina biskupov, ktorí odpovedali, vyjadrila spokojnosť, pričom sa odvolávali na nárast rehoľných povolaní v tradicionalistických komunitách a na to, ako najmä mladých katolíkov priťahuje „posvätnosť, vážnosť a slávnostnosť liturgie“.
„Ak sú tieto dokumenty autentické, mohli by zvýšiť tlak na pápeža Leva XIV., aby prijal opatrenia v súvislosti s Traditionis custodes,“ konštatuje Catholic Herald.
Správy o týchto dokumentoch sa okamžite chytili tradicionalistické kruhy.
„Nové odhalenia potvrdzujú, že pápež František obmedzil tradičnú omšu len na žiadosť menšiny biskupov a proti odporúčaniu dikastéria, ktoré má túto problematiku na starosti,“ uviedol riaditeľ Spoločnosti pre latinskú omšu v Anglicku a vo Walese Joseph Shaw. Podľa neho názor väčšiny biskupov, že obmedzenie tridentskej omše by spôsobilo viac škody ako úžitku, sa ukázal ako správny.
Vatikán cez hovorcu Mattea Bruniho odmietol potvrdiť pravosť spomínaných dokumentov.
Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Bruni sa 3. júla vyjadril, že uniknuté informácie „sa pravdepodobne týkajú časti jedného z dokumentov, na ktorých je založené rozhodnutie (obmedziť tridentskú omšu)“.
V odpovedi na otázku Catholic News Agency počas tlačovej konferencie na inú tému Bruni označil zverejnené správy za „veľmi čiastočnú a neúplnú rekonštrukciu rozhodovacieho procesu“.
Vatikánsky hovorca dodal, že v súvislosti s obmedzeniami predkoncilovej omše sa brali do úvahy aj „iné dokumenty, iné správy, ako aj výsledok ďalších konzultácií“.
Čo zmenil František v Traditionis custodes?
Po novom sa zodpovednosť za reguláciu slávenia predkoncilovej liturgie vracia biskupovi, moderátorovi diecézneho liturgického života.
„Je v jeho výlučnej kompetencii povoliť v diecéze používanie Missale Romanum z roku 1962 podľa pokynov Apoštolského stolca. Biskup musí zaistiť, aby skupiny, ktoré už slávia sväté omše podľa starého misála, ,nevylučovali platnosť a legitímnosť liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a magistéria pápežov‘.“
Omša podľa starého rítu, tzv. tridentská, sa podľa nariadenia pápeža Františka už nebude slúžiť vo farských kostoloch. Kostol a dni, keď sa môže sláviť, určí biskup. Čítania budú „v miestnom jazyku“ s použitím prekladu, ktorý je schválený biskupskou konferenciou.
Celebrantom musí byť kňaz poverený biskupom. Biskup je tiež zodpovedný za overenie, či je vhodné zachovať slávenie svätej omše podľa starého misála, a overuje jeho „užitočnosť pre duchovný rast“.
Bez ohľadu na pravosť alebo celistvosť vatikánskych dokumentov, pre tradicionalistov je silným symbolom a obhajcom americký kardinál Raymond Leo Burke.
Ten Františkove reštrikcie týkajúce sa tridentskej omše nazýva „prenasledovaním“, urobil tak aj krátko pred konkláve.
Zhruba mesiac po zvolení nového pápeža zase kardinál Burke avizoval, že vyzval Leva XIV., aby prehodnotil situáciu okolo tridentskej omše. „Už som mal príležitosť oznámiť to Svätému Otcovi,“ vyhlásil 14. júna na konferencii Viera a kultúra anglicko-waleskej Spoločnosti pre latinskú omšu.
Ako informovalo Rádio Lumen, americký kardinál vyjadril nádej, že pápež „čo najskôr začne študovať túto otázku a pokúsi sa obnoviť situáciu tak, ako bola po Summorum pontificum, a dokonca ju ďalej rozvíjať, ako to múdro a láskavo pre cirkev zákonne stanovil pápež Benedikt XVI.“.
Najnovšie tradicionalistický tábor potešila správa, že pápež Lev XIV. napísal srdečný list kardinálovi Burkovi, kde sa mu poďakoval za päťdesiat rokov kňazskej služby.
Kardinál, ktorý pôsobil v minulosti ako prefekt Apoštolskej signatúry, teda najvyššieho súdu Svätej stolice, bol jedným z najvýraznejších kritikov pápeža Františka.
List Leva XIV. je písaný v latinčine, podpísaný pápežom 17. júna. Kardinál Burke ho zverejnil na svojom oficiálnom účte na sociálnej sieti X.
Pápež v ňom kardinála pochválil „za pohotovú službu, ktorú horlivo vykonával, a za úprimnú starostlivosť, ktorú preukázal najmä o právo, čo bolo dobrou službou aj pre dikastériá Apoštolskej stolice“.
Otázka predkoncilovej liturgie je jedna z oblastí, v ktorých akékoľvek konanie Leva XIV. prinesie reakcie.
Keďže pre stúpencov tejto mimoriadnej formy rímskeho rítu je aktuálny stav krivdou, nekonanie Leva XIV. môžu považovať za potvrdenie Františkovej línie.
Na druhej strane obnovenie Benediktovho Summorum pontificum by zase mohlo pôsobiť ako ustúpenie tradicionalistom a zrada františkovského krídla.
Čas ukáže, či latinský list „kardinálovi tradicionalistov“ bol len snahou o upokojenie vôd, v ktorých plávajú Františkovi najostrejší kritici, alebo predzvesťou korekcie smerom k prístupu Benedikta XVI. A možno príde pápež s úplne originálnym riešením.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.