Obec Taybeh pod náporom Vymazávanie kresťanstva zo Svätej zeme

Obec Taybeh, situovaná na svahu na okupovanom Západnom brehu Jordánu, predstavuje miesto s hlbokým duchovným a historickým významom.

Taybeh je poslednou úplne kresťanskou dedinou v Palestíne, predstavuje vzácne útočisko tichej vytrvalosti uprostred regiónu poznačeného nepokojmi.

Názov Taybeh sa objavuje v Jánovom evanjeliu ako Efraim, miesto, kam sa Ježiš uchýlil na odpočinok pred udalosťami svojho ukrižovania.

Taybeh si dodnes uchováva pozostatky svojej posvätnej minulosti, ako napríklad základy Kostola sv. Juraja (al-Chadr) z 5. storočia a historický cintorín.

Taybeh je jedno z najstarších kresťanských miest vo Svätej zemi, ktoré svedčí o takmer dvetisíc rokoch kresťanskej prítomnosti.

Vďaka svojim kamenným domom, olivovým hájom a nádhernému výhľadu je Taybeh už dlho miestom odpočinku pre pútnikov i miestnych obyvateľov.

V obliehaní

Izraelskí osadníci, povzbudení desaťročiami nekontrolovanej agresie a zásahov proti tejto dedine, sa dopúšťajú systematického obťažovania a násilia voči obyvateľom Taybehu.

V roku 1977 bola na pozemkoch zabavených tejto dedine izraelskou armádou založená osada Rimonim.

Podľa dohôd uzavretých v Osle v roku 1995 bolo 35 percent územia Taybehu označených za oblasť B a 65 percent za oblasť C. Oblasť B spadá pod civilnú správu Palestínskej samosprávy, ale bezpečnostnú kontrolu majú izraelské orgány, ktoré vykonávajú plnú kontrolu nad oblasťou C.

V uplynulých troch desaťročiach došlo k rozširovaniu židovských osád v susedstve Taybehu, ako aj k neustálym zásahom a konfiškáciám poľnohospodárskeho majetku obyvateľov Taybehu vrátane podpaľovania ich domov.

Klíma beztrestnosti židovských osadníkov voči Taybehu eskalovala nedávnymi útokmi, ktoré ohrozili bezpečnosť obyvateľov dediny a dedičstvo kresťanov vo Svätej zemi.

Siedmeho júla 2025 židovskí osadníci založili oheň v blízkosti historického cintorína a Kostola sv. Juraja, čo bola len posledná z radu provokácií spáchaných osadníkmi z predsunutých osád, ktoré miestni kňazi opisujú ako „základňu pre ďalšie útoky na krajinu a jej obyvateľov“.

Ôsmeho júla miestni cirkevní predstavitelia vyslali naliehavú výzvu na vyšetrenie útokov, v ktorej žiadali zodpovednosť, diplomatický tlak na ochranu, vyslanie medzinárodných delegácií ako svedkov a podporu ekonomických a poľnohospodárskych iniciatív Taybehu.

Útoky na Taybeh si vyžiadali ohromujúcu daň: 58 zranených Palestínčanov a 67 vysídlených osôb. Nejde o ojedinelé prípady. V roku 2013 osadníci vyvesili izraelskú vlajku nad kláštorom v meste, čo bola provokácia a prejav nadradenosti.

Od okupácie nie sú ušetrené ani kostoly, cintoríny a náboženské symboly a miestne komunity žijú v strachu, ohrozované svojimi susedmi, bez ochrany či opory.

Iniciatíva Rady patriarchov a hláv cirkví v Jeruzaleme

Po útokoch Rada patriarchov a hláv cirkví v Jeruzaleme zorganizovala solidárnu návštevu dediny a vyzvala na „okamžité a transparentné vyšetrenie dôvodov, prečo izraelská polícia nereagovala“. 

Týmto počinom sa rada pripojila k výzvam gréckopravoslávnych, latinských a melchitských gréckokatolíckych kňazov v Taybehu, aby páchatelia boli potrestaní.

Ohrozenie Taybehu pokračuje, rovnako ako vo všetkých ostatných častiach okupovaného Západného brehu Jordánu, ktoré susedia s rozrastajúcim sa močiarom osád.

Útoky na Taybeh a rozširovanie osád zvyšujú riziko ďalšieho vymazávania palestínskeho života a sú symbolom širšieho trendu homogenizácie Svätej zeme, ktorej náboženský pluralizmus je čoraz viac stieraný.

Posilňovanie brutality extrémistických židovských osadníkov umlčuje tých, ktorí sa zasadzujú za pluralitnú spoločnosť, v ktorej by všetci mohli žiť bok po boku v mieri.

Kresťanská populácia v Palestíne ubúda. Dnes kresťania tvoria len asi jedno percento obyvateľstva palestínskych území, čo je pokles z približne desiatich percent v roku 1948.

Hoci časť tohto úbytku možno pripísať širším regionálnym a ekonomickým problémom, značná časť je dôsledkom cieleného násilia izraelských osadníkov, diskriminačnej politiky a konfiškácie pozemkov vo vlastníctve kresťanov.

Skutočnosť je jasná: palestínski kresťania neodchádzajú z vlastnej vôle. Sú vytláčaní.

Vytláčanie kresťanov

Organizácia Churches for Middle East Peace (CMEP) zdokumentovala za posledné roky mnoho podobných prípadov proti kresťanským komunitám.

Na Západnom brehu Jordánu kresťanská rodina Qaisiyah bola svedkom toho, ako izraelské úrady zbúrali jej farmu a reštauráciu a jej pozemky zabrali osadníci.

V blízkosti Betlehemu čelí Tent of Nations, kresťanská farma, podobnému tlaku. Napriek tomu, že má oficiálne vlastnícke dokumenty staré viac ako sto rokov, bola jej zabavená veľká časť poľnohospodárskej pôdy s cieľom rozširovať izraelské osady.

Útoky na Taybeh nesmieme ignorovať. Prežitie tejto kresťanskej dediny znamená prežitie všetkých kresťanov v krajine. Táto situácia poukazuje na cenu extrémizmu osadníkov a odráža útlak, ktorému ich moslimskí susedia čelia počas desaťročí vojenskej okupácie.

Rovnako ako kresťania v Taybehu, tak aj kresťanská komunita v Starom meste Jeruzalema zažíva strach a násilie.

Starobylá arménska štvrť je existenčne ohrozená. Kontroverzná pozemková transakcia a súdne konania môžu Arménsky patriarchát pripraviť o 25 percent jeho pozemkov. Nejde tu len o rozlohu. Ide o to, či kresťanská prítomnosť v Jeruzaleme bude naďalej prosperovať alebo sa zmení na symbolickú relikviu minulosti.

Sväté mesto Jeruzalem by malo slúžiť svetu ako multikultúrna mozaika, ktorá víta všetkých, ako skutočné stelesnenie mesta mieru.

Gréckopravoslávny patriarcha Jeruzalema, Jeho Blaženosť Teofil III., poznamenal, že Jeruzalem slúži ako „vzor abrahámovského náboženského spolunažívania, civilizácie a kultúr. To je to, čo svet dnes potrebuje“.

Alternatíva sa prejavuje v cenových útokoch a v legislatívnych, ekonomických a justičných opatreniach, ktoré poškodzujú nábožensko-kultúrny pluralizmus, ktorý je základom mieru vo Svätej zemi. Alternatíva je zhrnutá na bilborde, ktorý osadníci postavili pred Taybehom: „Tu pre vás niet budúcnosti.“

Taybeh ako živá pripomienka

Taybeh je živou a bolestnou pripomienkou toho, čo je v stávke.

Nemožno ignorovať ničenie svätých miest, útoky na kresťanské rodiny a neustály exodus veriacich z krajiny, kde sa narodil Kristus.

Ak tento trend bude pokračovať, kostoly a kláštory zostanú len prázdnymi budovami, múzeami viery, ktorá kedysi žila a dýchala na tejto zemi.

Neodvracajte zrak!

Vyzývame kresťanov na celom svete: neodvracajte zrak. Miesto zrodu našej viery je ničené. Nie sú to abstraktné titulky ani vzdialené príbehy. Sú to naši bratia a sestry v Kristovi, ktorí žijú na tých istých kopcoch a v dedinách, kde Ježiš chodil, učil a miloval.

Musíme konať nielen modlitbami, ale aj obhajobou, solidaritou a zdrojmi. Musíme pozdvihnúť hlas a požadovať, aby medzinárodné orgány vrátane vlády USA konali a zaviazali Izrael k zodpovednosti za ochranu kresťanských komunít. Musíme podporovať miestne kresťanské inštitúcie a komunity, aby mohli prežiť a prosperovať.

Sväté miesta Palestíny musia zostať nažive nielen v kameni, ale aj v duchu, v modlitbách a v živej prítomnosti miestnych kresťanov. Zabezpečme, aby na týchto posvätných miestach naďalej zaznievali hymny a liturgie a nezmĺkli pod ťarchou nespravodlivosti.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.