Lev XIV. neohlásene navštívil v nemocnici vážne chorého chlapca, ktorý prišiel na Jubileum mladých

Rodičia i súrodenci sa modlili na oddelení intenzívnej starostlivosti za Ignacia, ktorý sa v tej chvíli zdal byť v posledných hodinách svojho života. Mali zavreté oči a kňaz, ktorý ich sprevádzal, ich musel lakťom postrčiť, keď prišiel pápež Lev XVI. 

Ten sa podľa Vatican News bez akéhokoľvek ohlásenia objavil v nemocnici Bambino Gesù, aby osobne utešil pätnásťročného španielskeho chlapca, za ktorého prosil o modlitby všetkých prítomných v Tor Vergate v sobotu večer počas vigílie Jubilea mladých.

Ignacio je pod sedatívami, nič nevidel ani nepočul. Má lymfóm, ktorý napáda dýchacie cesty. Je to veľmi citlivá situácia, ktorá vyvoláva obavy z najhoršieho. Jeho rodičia, 24-ročný brat a 17-ročná sestra sú, naopak, už niekoľko dní bez spánku, odkedy chlapec, ktorý prišiel so svojou komunitou Neokatechumenálnej cesty z Murcie (Španielsko) do Ríma na Jubileum mladých, pred štyrmi dňami pocítil akýsi „výbuch“ v hrudi, ktorý ho zrazil na zem a vyžiadal si urgentnú hospitalizáciu v detskej nemocnici. 

Doma cvičil, mal len trochu kašeľ, žiadne varovné príznaky, žiadny poplach. Ak by ho však hospitalizovali o pár hodín neskôr, už by nebol medzi nami, povedali lekári.

Pápež Lev je „jednoduchý človek“, hovorí sestra Adela. Zostal s rodinou asi polhodinu, potom išiel navštíviť niektorých pacientov na onkologickom oddelení a individuálne sa stretol s ďalšími mladými chorými a personálom nemocnice. S rodinou Gonzálvezovcov sa pápež pomodlil Zdravas’, Mária a Otče náš, každého požehnal a hovoril o evanjeliu, večnom živote a Božej vôli. Povedal im: „Sme stvorení pre nebo.“

„Veľmi nám to pomohlo, venoval nám slovo. Bolo to neuveriteľné,“ rozpráva dojatý otec v telefóne s vatikánskymi médiami. Lev XIV. „nám povedal, že dôležité je plniť Božiu vôľu, že naše skutočné miesto je večný život v nebi. To nás utešilo, lebo sa snažíme žiť vieru a vieme, že je to pravda. A počuť pápeža, ktorý príde a povie ti také slová, je v týchto momentoch, keď človek tak veľmi trpí, asi to najlepšie, čo sa nám mohlo stať.“

Matka Carmen Gloria o stretnutí s pápežom hovorí: „Povedal mi, že ak Ignacio prišiel až do Ríma, on mohol prísť do nemocnice, aby ho navštívil. Boli to jednoduché slová, avšak plné lásky.“

Pokračuje: „Pápež nám povedal, že toto je tajomstvo a že hoci mnohým veciam nerozumieme, vieme, že Boh je tu a chce pre všetkých to najlepšie. Ako matka som videla, že Ježiš Kristus sa ku mne priblížil a povedal mi: ‚Nie si sama.‘ Toto pre mňa znamenala prítomnosť pápeža v nemocnici: potvrdenie, že Boh nás neopustil.“

„Nevieme, ako sa to skončí,“ dodáva Ignaciov brat, „avšak pápež Lev nám povedal, že to, čo pomáha, je prijať Božiu vôľu... Počúval nás v každom okamihu, bol naozaj znepokojený, mal som pocit, že naozaj rozumie situácii a bolesti, ktorú prežívame. Veľká empatia.“

Adela, sestra Ignacia, bola dotknutá jednoduchosťou pápeža. Dodala: „Pomohlo mi, keď som v jeho homílii počas nedeľnej omše počula, že sme tu len dočasne, že sme predurčení na život v nebi. A pomyslela som si: je to pravda, skôr či neskôr, nech sa stane čokoľvek, môj brat tu bol len prechodne.“

Rodina Ignacia je dojatá obrovskou duchovnou podporou mnohých ľudí, ktorých správy k nim denne prichádzajú.