Vatikánska sedma Biskupi a minister školstva sa sporia, ide o budúcnosť cirkevných škôl

Komentovaný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru a redaktora Adama Takáča.
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
Vatikánska sedma / Biskupi a minister školstva sa sporia, ide o budúcnosť cirkevných škôl
0:00
0:00
0:00 0:00
Pavol Hudák
Pavol Hudák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave a stáž v Katolíckom týždenníku v Prahe. V minulosti pracoval ako bratislavský redaktor Rádia Lumen. Venuje sa témam zo života cirkvi, ktoré spracúva aj vo forme podcastov.
Ďalšie autorove články:

Pár poznámok ku Dňu odprosenia Cirkvi urobili silné gesto, no po slovách by mali nasledovať skutky

Deň odprosenia Cirkvi sa ospravedlňovali za arizáciu, fyzické a duchovné zneužívanie či kolaboráciu s nacizmom a komunizmom (+ foto)

Rozlúčka s kardinálom Dukom Nebál sa hovoriť s ľuďmi, ktorými iní pohŕdali, povedal arcibiskup Graubner, počas pohrebu prvykrát zaznel nový organ

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

  • prečo sa biskupi a minister školstva sporia;
  • že kňazi v nemocniciach už nemajú len status návštevy
  • a že existencia kresťanov v Gaze je ohrozená.

Minister školstva Tomáš Drucker navrhuje, aby cirkevné ani súkromné školy nemohli vyberať poplatky a aby boli súčasťou školských obvodov. Pre školy by to znamenalo, že veľkú časť detí by museli prijímať zo spádovej oblasti, kde škola pôsobí, vysvetľuje redaktor Postoja Adam Takáč.

Ak tieto podmienky neprijmú, štát školám skráti normatív na žiaka o dvadsať percent, čo je pre mnohé školy zásadná suma. „Niektoré školy vyrátali, že pre vzdelávacie zariadenie s päťsto žiakmi by to znamenalo, že ročne dostane o 250-tisíc eur menej,“ vysvetľuje Takáč. Zmeny, ktoré navrhuje minister Drucker, by sa mali týkať základných a materských škôl, pôvodne boli v návrhu aj stredné školy.

„Diskutuje sa o tom počas leta, minister sa viackrát stretol so zástupcami neštátnych škôl vrátane predstaviteľov cirkví,“ dodáva Takáč. Vo finálnom návrhu, ktorý prešiel vo vláde na druhý pokus, sa udiali viaceré ústupky, no cirkevným školám sa tento návrh ani napriek tomu nepáči a protestujú proti nemu.

Biskupi k návrhu ministra školstva vydali aj vyhlásenie. Podľa vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru to zvonku pôsobí, že biskupi sa zapojili až na poslednú chvíľu, keď návrh prešiel na vláde.

„Ale aby sme boli féroví, to, že minister Drucker s návrhom prišiel na začiatku leta, mohlo mať vplyv na dynamiky,“ hovorí Rábara. Adam Takáč dodáva, že predstavitelia katolíckej aj evanjelickej cirkvi rokovali s ministrom, ktorý im v niektorých témach ustúpil a viacero pripomienok zohľadnil. „V podstatných veciach je tam stále rozpor.“

Pavol Rábara hovorí, že ak návrh ministra prejde, pre cirkvi to bude druhá prehra po sebe. „Prvá prehra bola, že sa pri transakčnej dani nepodarilo vybaviť výnimky pre farské a diecézne úrady. Cirkev musí s vládou komunikovať a sú tu témy, ktoré nemusia ísť hladko,“ mieni Rábara. Dodáva, že si nevie predstaviť ostrý spor medzi vládou a cirkvami, keďže o to nemá záujem ani premiér a ani cirkvi.

Vedúci redaktor Sveta kresťanstva upozorňuje, že celý tento zápas môže byť varovným prstom do budúcnosti, keď môže prísť iná vláda, ktorá postaví cirkvi pred taký typ školských reforiem, že „toto môže vyznievať oproti tomu ako cukrová vata, a cirkvi budú čeliť väčšej otázke ako len vykryť o dvadsať percent znížený normatív“.

„Nech to dopadne akokoľvek, môže to byť pre cirkev výzva. Ja napríklad nevnímam jednotnú víziu pre cirkevné školy,“ uzatvára Rábara, ktorý nevidí žiadneho lídra v oblasti cirkevného školstva, ktorý by pomenoval, aké predstavy majú cirkvi so školami.

„Aj počas tejto diskusie sa objavili názory z konzervatívneho a kresťanského prostredia, že ak budú cirkevné školy prijímať akékoľvek deti zo školského obvodu, je to šanca na pravú evanjelizáciu. Je to neférová výčitka, lebo sa vytvára dojem, akoby doteraz boli cirkevné školy pre nejakú skupinu detí uzavreté,“ hovorí Takáč a poukazuje na to, že už aj dnes tieto školy prijímajú deti z nevýhodného prostredia, ako aj deti s hendikepom.

Adam Takáč na záver uviedol, že podľa informácií Postoja premiér Fico prisľúbil Konferencii biskupov Slovenska, že počas rokovania v parlamente zapracuje do zákona pozmeňujúce návrhy, ktoré KBS pripraví.

Foto: Postoj/Adam Rábara

V debate redaktori pripomenuli aj nové pravidlá pre kňazov v nemocniciach, ktoré začali platiť od júla. Duchovní už nebudú v týchto zariadeniach len ako návšteva. 

„Počas pandémie bolo pre duchovných komplikované, aby sa dostali do nemocníc, mali status návštevy,“ pripomenul Rábara.

Nemocnice a zdravotnícke zariadenia ich majú po novom povinnosť pustiť okrem prípadu, že by narúšali výkon zdravotnej starostlivosti. Podľa Rábaru už keď sa zmena schválila, tak strana SaS protestovala, že návrh neobsahuje, že kňazi majú prístup do nemocnice len na požiadanie pacienta. Ministerstvo zdravotníctva vtedy sľúbilo, že pripraví spresnenie, že kňazi budú chodiť do nemocnice len na žiadosť pacienta, prípadne príbuzných.

Adam Takáč dodáva, že keď sa pýtal viacerých nemocničných kňazov, ako fungujú, tak potvrdili, že idú len za pacientom, ktorý má o to záujem.

„Robiť z kňazov nejakých strašiakov a agresorov bolo veľmi primitívne a neférové v tejto veci,“ dodáva Takáč. 

Vo videodiskusii sa redaktori rozprávali aj o situácii kresťanov v Gaze.

Vatikánsku sedmu si môžete tradične vypočuť aj ako podcast.

 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Vatikánska sedma cirkevné školy KBS nemocnice Tomáš Drucker
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť