Cirkev v Bielorusku Nevinní kňazi v pracovnom tábore

Približne 1 300 aktivistov za ľudské práva, opoziční politici, novinári a duchovní sú zadržiavaní a týraní v bieloruských väzniciach. Teraz sa zdá, že politickí väzni dostali nového podporovateľa: amerického prezidenta Donalda Trumpa. 

Krátko pred svojím stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške v auguste Trump zavolal bieloruskému diktátorovi Lukašenkovi. Podľa Trumpa jeho prekvapivé nadviazanie osobného kontaktu s dlhoročným vládcom v Minsku malo za cieľ poďakovať Lukašenkovi za nedávne prepustenie 16 väzňov.

Na platforme Truth Social americký prezident ďalej uviedol: „Diskutujeme aj o prepustení ďalších 1 300 väzňov. Náš rozhovor bol veľmi dobrý. (...) Teším sa na stretnutie s prezidentom Lukašenkom v budúcnosti.“ Trump tak prelomil izoláciu Lukašenka. 

Spojené štáty a Európska únia doteraz neuznávali minského diktátora ako hlavu štátu z dôvodu masívneho falšovania volieb v jeho prospech a brutálneho potláčania demokratického hnutia.

Bieloruské štátne médiá oslavovali Trumpov telefonát s Lukašenkom vo veľkom štýle. Prezidentská kancelária v Minsku vyhlásila, že obaja prezidenti chcú pokračovať v kontaktoch: „Bieloruský prezident pozval Donalda Trumpa a jeho rodinu do Minska. Toto pozvanie bolo prijaté.“ Nie je však jasné, či, kedy a kde k nemu dôjde.

Téma prepustenia väzňov nebola na Lukašenkovej prezidentskej webovej stránke ani len spomenutá. Jeho hovorkyňa Natalľa Ejsmantová však uviedla: „Pokiaľ ide o odsúdených, rozhovor sa týkal toho, že americký prezident poďakoval bieloruskému prezidentovi za rozhodnutia, ktoré boli prijaté vo veci 16 osôb. Náš prezident na to odpovedal, že nezostaneme stáť na mieste a budeme pokračovať v práci týmto smerom.“

Bieloruská opozícia sa obáva, že Trump len legitimizuje Lukašenka, ktorý je považovaný za posledného diktátora Európy, a situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku sa nezlepší. Lukašenko, ktorý sa podľa vlastných slov považuje za „pravoslávneho ateistu“, napísal pápežovi Levovi XIV. po jeho zvolení v máji: „S potešením konštatujem, že vzťahy medzi Bieloruskou republikou a Svätou stolicou sa v poslednom čase vyznačujú pozitívnou dynamikou a že naše predstavy o riešení naliehavých problémov moderného sveta sa zhodujú.“

Represia proti cirkvi

Okrem toho Lukašenko pozval nového pápeža do Bieloruska. V krajine kresťanstvo oddávna zohráva dôležitú úlohu v spoločenskom živote a kultúre, dodal vo svojom blahoželaní. V skutočnosti však bieloruské orgány opakovane postupujú cielene a tvrdo proti Katolíckej cirkvi, ku ktorej patrí menej ako desať percent obyvateľstva.

Od jesene 2022 je katolíkom zakázané používať významný kostol na Námestí nezávislosti v Minsku. Oficiálnym dôvodom sú bezpečnostné nedostatky. Kostol má byť cirkvi vrátený do užívania až v roku 2027 po dokončení renovačných prác.

Bieloruské centrum pre ľudské práva Viasna v súčasnosti uvádza okrem jedného pravoslávneho kňaza aj dvoch katolíckych kňazov ako politických väzňov: Henryka Akałatowicza a Andrzeja Juchniewicza. 

Súd v Minsku odsúdil rímskokatolíckeho kňaza Akałatowicza v neverejnom procese na jedenásť rokov väzenia pre vlastizradu. Aké štátne tajomstvo údajne prezradil kňaz väznený od novembra 2023, to dosiaľ nebolo zverejnené.

Pred procesom sa neoficiálne hovorilo len o tom, že farár je obvinený zo spôsobenia škody bieloruskému štátu vo výške približne jedného milióna eur. Šesťdesiatpäťročný muž je bieloruským štátnym občanom. Od roku 2005 vedie farnosť v okresnom meste Valožyn, 75 kilometrov severozápadne od Minska. 

Akałatowicz už prekonal infarkt a musel podstúpiť operáciu pre ochorenie na rakovinu. Preto neustále potrebuje lieky a dobrú lekársku starostlivosť. Existuje veľká obava, že duchovnému sa nič z toho nedostáva. Spočiatku mu vraj odmietali dávať aj teplé jedlo a ošatenie.

Samotný Akałatowicz tvrdí, že je nevinný. Najvyšší súd však v marci zamietol jeho odvolanie. V apríli tento kňaz z väzenia napísal, že bol obvinený zo „špionáže pre Poľsko a Vatikán“. Nikdy však nebol niečím špiónom, ale vždy služobníkom Božím, podotýka Akałatowicz. Podľa vyjadrenia kňaza v obžalobe proti nemu nebolo „ani jedno pravdivé slovo“. Ide o „klamstvá, vyhrážky a vydieranie“. Koncom mája bol Akałatowicz zaradený do zoznamu osôb, ktoré sa údajne podieľali na „extrémistických“ aktivitách.

Pred niekoľkými týždňami nezávislý bieloruský portál „katolik.life“ informoval, že Akałatowicz je teraz väznený v trestaneckej kolónii č. 2 vo veľkomeste Babrujsk. Tam poskytuje spirituálnu pomoc ostatným väzňom rôznych vierovyznaní, spovedá ich a vysluhuje sviatosti ako kedysi neskorší kardinál Kazimierz Świątek (1914 – 2011) v sovietskom väzení. 

V bieloruských väzniciach neexistuje pravidelná katolícka duchovná služba. Ani pravoslávne bohoslužby tam nie sú bežné. Akałatowicz je veľmi vďačný za všetky listy a balíčky, uvádza sa na portáli.

Katolíckeho pátra Andrzeja Juchniewicza v apríli odsúdila sudkyňa na 13 rokov väzenia – takisto v neverejnom procese. Odvolací súd koncom júla potvrdil tento trest. Juchniewicz bol predsedom národnej konferencie katolíckych rehoľných rádov. On sám sa vyhlásil za nevinného. Jeho rehoľa oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie (OMI) vyhlásila, že Juchniewicza zatkli z „politických dôvodov“. „Najskôr mu boli vznesené obvinenia pre podvratné činnosti a následne pre trestné činy, ktoré údajne spáchal,“ uviedla rehoľa.

Katolícka cirkev v Bielorusku je tak veľmi zastrašovaná, že sa vyhýba verejným vyjadreniam k obom prípadom. Menej pochopiteľné je, prečo mlčí Vatikán. 

Už niekoľko mesiacov má Svätá stolica nového veľvyslanca v Minsku, takisto Bielorusko vo Vatikáne. O témach, o ktorých obe strany aktuálne rokujú, na verejnosť neprenikajú nijaké konkrétne informácie.

Pôvodne publikované na Kathpress. Preložil o. Ján Krupa.