Od Henricha VIII. po pohreb Jána Pavla II. Novozaloženie katolíckej cirkvi v Anglicku pred 175 rokmi

Niekdajšia koloniálna a svetová veľmoc Veľká Británia spája rôzne svetonáhľady. Medzi 68 miliónmi obyvateľov je okrem približne 25 miliónov anglikánov a 10 miliónov iných protestantov aj šesť miliónov katolíckych kresťanov. 

Každý štvrtý obyvateľ (25 percent) sa hlási k bezkonfesionálnemu alebo beznáboženskému presvedčeniu. Okrem toho v krajine žijú odhadom tri milióny moslimov, je tu viac ako 800-tisíc hinduistov, 420-tisíc sikhov a po 300-tisíc židov a budhistov.

Byť katolíkom v Anglicku bolo po stáročia ťažké, situácia sa výrazne zlepšila až počas 70-ročnej vlády kráľovnej Alžbety II. Základný kameň na túto zmenu bol položený pred 175 rokmi: 29. septembra 1850 pápež Pius IX. (1846 – 1878) obnovil regulárnu katolícku cirkevnú hierarchiu v Anglicku.

Cirkev v anglickom stredoveku bola bohatá a mocná, čo možno vidieť dodnes na jej monumentálnych gotických katedrálach. Ešte mocnejší sa však ukázal kráľ Henrich VIII. V roku 1533 sa rozišiel s pápežom v Ríme, pretože ten sa zdráhal anulovať kráľovo manželstvo. V roku 1534 sa Henrich VIII. sám ustanovil za hlavu novej štátnej cirkvi. Cirkev v Anglicku sa odvtedy nazývala anglikánska.

Všetky kláštory boli zrušené

V otázkach viery anglikáni zostali najskôr pri katolíckej náuke, až neskôr sa presadili protestantské vplyvy. Na základe dvoch kráľovských zákonov z rokov 1536 a 1539 sa do roku 1540 zrealizovalo zrušenie všetkých katolíckych kláštorov v Anglicku a ich celé pozemkové vlastníctvo a majetok sa prepísali na korunu: bol to jeden z najväčších presunov majetku v dejinách západnej Európy.

Už od čias reformácie neboli „pápeženci“ na ostrove viac trpení. Navyše v roku 1605 sa Guy Fawkes, katolícky fanatik z Yorku, pokúsil pomocou dvoch ton čierneho prachu vyhodiť do vzduchu britský parlament a vládu kráľa Jakuba I., aby ukončil útlak katolíkov. Atentát z 5. novembra, známy ako Gunpowder Plot, sa nevydaril a mal vážne následky: najväčšia menšina v Anglicku bola odvtedy kolektívne podozrievaná z vlastizrady. 

Kto sa zosobáši s pápežencom

Zákon z roku 1701, takzvaný Act of Settlement, počas viac ako troch storočí vylučoval z nástupníctva na trón každého, kto „vyznáva pápežské náboženstvo alebo sa zosobáši s pápežencom“. Až od takzvaného Perth Agreement z roku 2015 nevedie manželstvo s katolíkom k vylúčeniu z nástupníctva na trón. Samotný panovník (ako svetská hlava cirkvi) však naďalej musí patriť do anglikánskej cirkvi.

Katolíci žili po stáročia v tieni ako opovrhovaná menšina. Väčšinou to boli írski prisťahovalci, ktorí prišli v niekoľkých vlnách ako chudobní ľudia trpiaci hladom. Katolíci, to boli cudzinci, ľudia bez akýchkoľvek privilégií z robotníckej triedy. Až od takzvaného Catholic Relief Act z roku 1791 im bolo povolené sláviť bohoslužby v celom Spojenom kráľovstve, vyučovať náboženstvo a stavať nenápadné kostoly.

Arcibiskupka z CanterburyAnglikánov povedie žena s liberálnymi názormi. Bude to oslabenie pre ekumenizmus?

Pavol Rábara

V roku 1850, pred 175 rokmi, pápež Pius IX. opäť ustanovil biskupov pre Anglicko a vytvoril tak nové katolícke cirkevné štruktúry. 

Avšak intelektuálne britský katolicizmus až do 50. rokov 20. storočia nezohrával takmer žiadnu rolu – až na málo výnimiek, akými boli konvertiti z anglikanizmu: John Henry Newman (1801 – 1890), kardinál a najnovšie cirkevný učiteľ, alebo Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936), autor detektívok s postavou otca Browna.

Predovšetkým veľké charitatívne a školské angažovanie a morálna dôveryhodnosť katolíckej cirkvi umožnili jej preniknutie do vyšších vrstiev. V určitom momente už boli v Anglicku katolícki lekári, právnici, poslanci parlamentu. Obraz katolicizmu sa začal meniť na živú, akceptovanú a integrovanú konfesiu. Spisovateľ Arthur Evelyn Waugh (1903 – 1966) vo svojom románe Návrat do Bridesheadu z roku 1945 vytvoril pomník veľmi osobitému anglickému katolicizmu.

Aj klišéovité varovania pred pápeženeckou infiltráciou sú minulosťou. V uplynulých rokoch bolo mnoho náznakov rastúcej akceptácie katolicizmu. V roku 2002 pozvali westminsterského kardinála kázať v prítomnosti kráľovnej Alžbety II. 

V roku 2007 konvertoval bývalý premiér Tony Blair na katolícku vieru. Aj jasné varovania katolíckej cirkvi pred neoprávnenou vojnou v Iraku a iné verejné vyhlásenia sa postarali o jej väčšiu morálnu váhu.

Odložený sobáš s Camillou

A nakoniec Charles: rozvedený, potom ovdovený, medzičasom znovu ženatý dedič trónu, od roku 2022 svetská hlava anglikánskej štátnej cirkvi v Anglicku, v roku 2005 dokonca odložil svoju sobáš s Camillou Parkerovou Bowlesovou z ohľadu na pohreb pápeža Jána Pavla II., pred ktorého rakvou sa v apríli v Ríme zhromaždili aj britskí predstavitelia cirkvi a štátu.

Aj vďaka talianskym, poľským a africkým prisťahovalcom existujú lokálne bašty katolicizmu, najmä v okolí Londýna. Odborníci potvrdzujú, že anglickí katolíci sa síce veľmi angažujú v praktickom spoločenskom živote, ale majú skôr defenzívneho, málo misijného ducha, ktorý je typický pre dlhý čas diskriminovanú menšinovú cirkev.

Podľa vyjadrenia jezuitu Olivera Raffertyho bolo v 50. rokoch 20. storočia ešte okolo 10-tisíc konvertitov na katolicizmus ročne. V poslednom čase sa počet konverzií stal zanedbateľným, čo je pravdepodobne dôsledkom všeobecnej sekularizácie a škandálov sexuálneho zneužívania.

„Napriek všetkým úspechom, ktoré katolicizmus dosiahol v uplynulých desaťročiach, predsa len stratil veľa zo svojej sebadôvery. Je síce plne akceptovaný spoločnosťou, ale vzdal sa niektorých čŕt, ktoré kedysi vytvárali jeho osobitú prítomnosť,“ skonštatoval Rafferty.

Pôvodne publikované na Kathpress.at. Preložil o. Ján Krupa.