Ružena Filipína Duchesne sa narodila do bohatej rodiny. Napriek tomu, že vo Francúzsku sa v druhej polovici 18. storočia schyľovalo k zásadným politickým zmenám, prežila šťastné prvé roky života. Už v detstve chcela ísť na misie k Indiánom. Vyzeralo to ako romantická predstava 12-ročného dievčaťa. Ale keď o pár rokov hodlala vstúpiť do rehole, jej sen začínal naberať reálne kontúry. Rodičia neboli z jej rozhodnutia nadšení. Preto ušla z domu a v rodnom meste vstúpila do Rádu Navštívenia Panny Márie, k sestrám vizitantkám, ktorý založili sv. František Saleský a sv. Jana Františka de Chantal.
Onedlho, v roku 1789, vypukla Francúzska revolúcia, kláštory boli zrušené a Filipína sa musela vrátiť domov. Ale aj doma sa starala o opustené deti, chorých, chudobných a skrývajúcich sa kňazov. Jej otec, právnik a politik, pochopil, kde je srdce jej dcéry, a kúpil jej budovu bývalého kláštora. Tú neskôr Filipína darovala vznikajúcemu Inštitútu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a sama doň vstúpila.
Filipínu však túžba ísť na misie neopustila dlhé desaťročia. Keď biskup diecézy pri sútoku riek Missouri a Mississippi žiadal o pomoc sestier, bola to pre ňu vytúžená chvíľa. Mala 49 rokov, keď sa spolu s ďalšími sestrami ako Abrahám vydala do totálne neznámej krajiny. Po dvoch mesiacoch plavby zaoceánskou loďou a 40 dňoch plavby parníkom dorazili do Saint-Charles du Missouri.
Neotáľali a začali zakladať bezplatné školy, čoskoro otvorili aj noviciát svojej rehole. V oblastiach, do ktorých by nemal odvahu vstúpiť ani ostrieľaný pištoľník a kovboj, nebol ľahký život. Čakala ich zima, chudoba, finančné, jazykové a kultúrne ťažkosti, ktorých sa však Filipína nikdy nezľakla. Učila, venovala sa domácim prácam a starala sa o chorých. Svoju aktivitu vyvažovala neustálou modlitbou. V misii pri kmeni Potawatomi o jej modlitbe vraj jeden starší Indián povedal: „Neviem, čo tá stará žena hovorí, ale viem, že jej modlitba hýbe nebom.“
Keď mala 71 rokov, vzdala sa všetkých funkcií a odišla do indiánskej misie v Kansase, kde sa celé hodiny modlila v kaplnke. Indiáni chodili nasávať čosi božské a vzdávali jej úctu. Keď ju v roku 1988 pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätú, Svätopeterské námestie bolo plné Indiánov.
Vždy treba ísť za svojím snom.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.