Konflikt medzi hlavou Arménskej apoštolskej cirkvi katholikom Karekinom II. a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorý trvá už dlhší čas, sa v posledných týždňoch ešte vyostril. Teraz to však už nie je len predseda vlády, kto kritizuje hlavu cirkvi, ale aj vnútri cirkvi sa vytvorila opozícia proti Karekinovi II. Patrí k nej niekoľko mladých, angažovaných farárov so svojimi veriacimi, ako aj jedenásť hierarchov.
Napätie medzi cirkevným vedením a vládou sa výrazne vyostrilo po porážke v druhej karabašskej vojne na jeseň 2020. Dokonca arcibiskupi Tavušu a Širaku označili konanie vlády za „historickú vlastizradu“ a vyzvali na zvrhnutie vlády. Následne boli obaja v lete 2025 zatknutí. Arcibiskup Mikael Adžapahjan, ktorý pred sudcami potvrdil svoju výzvu na zvrhnutie vlády, bol už koncom septembra odsúdený na dvojročné väzenie. Opozícia to označuje za „politické väznenie“.
Okrem toho boli na jeseň 2025 zatknutí ďalší dvaja hierarchovia. Jeden z nich, Mkrtich Prošjan, biskup eparchie Aragatsotn, synovec Karekina II., údajne vyzval svojich duchovných, aby sa zúčastnili na opozičných demonštráciách, resp. aby vo voľbách hlasovali proti Pašinjanovi. Jeho asistent, kňaz Garegin Arsenjan, vraj dokonca vyzval duchovných, aby sa na demonštráciách ukázali v duchovných rúchach, dali sa na mieste odfotografovať a následne fotografie poslali do špeciálne na tento účel vytvorenej skupiny na Whatsappe.
Okrem toho obaja – podľa štátnej vyšetrovacej komisie – ukradli veľké sumy peňazí z cirkevnej pokladnice. Arcibiskup Aršak Chačatrjan, kancelár Ečmiadzinu a podporovateľ politickej línie Karekina II., bol obvinený prokuratúrou z drogovej trestnej činnosti. Dodatočný škandál vyvolalo šírenie videa so sexuálnym obsahom, na ktorom bol údajne zachytený arcibiskup.
Osobný konflikt medzi premiérom Pašinjanom a katholikom Karekinom II. eskaloval na jar 2025, keď sa Karekin II. vybral do Minska, kde ho bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko demonštratívne privítal so všetkými poctami. Po tom, čo Lukašenko na jar 2021 navštívil Baku a zablahoželal azerbajdžanskému vládcovi Ilhamovi Alijevovi k víťazstvu v druhej karabašskej vojne ako k „veľkému kroku k národnému snu“ a v máji 2024 opäť navštívil azerbajdžanské hlavné mesto, Pašinjanova vláda oznámila, že pokým bude Lukašenko vo funkcii, nevyšle veľvyslanca do Minska. A okrem toho ani Pašinjan, ani iní arménski úradníci nevycestujú do bieloruského hlavného mesta.
Na tomto pozadí bola cesta Karekina II. do Minska v dňoch 16. až 19. mája 2025 vládou vnímaná ako provokácia a vládnymi kruhmi označená za „vlastizradu“. V rovnakom čase, 18. mája, sa konala inaugurácia pápeža Leva XIV., na ktorej boli prítomní aj mnohí predstavitelia iných kresťanských konfesií. Namiesto toho, aby takisto vycestoval do Ríma a oslavoval spolu s ostatnými kresťanmi, katholikos uprednostnil stretnutie v Minsku. Postsovietsku symboliku a odkaz arménskej vláde nebolo možné prehliadnuť.
Pašinjan a viacerí poslanci jeho strany poukázali na to, že cirkevné vedenie bolo do konca osemdesiatych rokov 20. storočia veľmi silno infiltrované sovietskou mocou. Od svojho nástupu do úradu v roku 1999 je aj Karekin II. pod vplyvom Ruska. Arménska národná bezpečnostná služba okrem toho oznámila, že arcibiskup Ezras Nersisjan, brat katholika a vedúci eparchie Ruska a Nového Nachičevana, v rokoch 1986 až 1988 pod prezývkou „Karo“ údajne spolupracoval s KGB.

Po prvej fáze hádok medzi premiérom a vernými stúpencami katholika na sociálnych sieťach na jar 2025 nastalo krátke upokojenie počas letnej prestávky. Následne sa však konflikt vrátil do verejného priestoru s novou intenzitou, keďže kritiku na adresu cirkevného vedenia vyjadroval nielen Pašinjan, ale už aj duchovní. Prvým a najznámejším bol kňaz Aram Asatrjan z dediny Hovhanavank v eparchii Aragatsotn, kde biskup Prošjan údajne vyzval duchovných, aby sa zúčastnili na demonštráciách proti vláde. Ako aktívny a obľúbený duchovný sa odvážil otvorene hovoriť o nedostatkoch v cirkevnom vedení po tom, čo bol podľa vlastného vyjadrenia viackrát napomenutý a dokonca ponížený svojimi nadriadenými.
Na sociálnych sieťach farár Aram najprv napísal, že cirkev
„je rovnako ako každá rodina vystavená pokušeniam. Vnútorné rozpory vedú k rozkolom, ktoré ohrozujú hlavné princípy cirkvi, najmä jednotu (…). Všetci vieme, že duchovná autorita nesmie byť riadená osobnými alebo skupinovými záujmami. Nesmie byť ani závislá od svetských záujmov a vplyvov, či už politických, alebo finančných (...). Cirkevní vodcovia sú preto povolaní slúžiť nie svojim vlastným záujmom, ale Božej vôli a duchovnému blahu veriacich. Ak toto vedomie vymizne, sme (ako farári) povinní ozvať sa, aby sme zachovali čistotu našej viery a našich posvätných tradícií. (…) Služba duchovného si vyžaduje nielen rituálnu funkčnosť alebo výkon moci a autority v cirkvi, ale aj oddanosť, príkladné správanie a starostlivosť o každého jednotlivého veriaceho, najmä o tých najmenších. (…)
Ide o zdravie našej viery, svätosť cirkvi a našu budúcnosť. Preto apelujem na nás všetkých: chráňme všetkých kňazov, ktorí slúžia s úprimným srdcom a bez sebeckých pohnútok. (…) Napomínajme a žiadajme naše cirkevné autority, aby konali v súlade so Svätým písmom a s cirkevnými predpismi. Vytvoriť jasné, transparentné a spravodlivé mechanizmy, ktoré chránia práva duchovných a zabraňujú tomu, aby duchovní, ktorí nezištne slúžia Bohu a ľuďom, boli bez dôkazov trestaní, prepúšťaní alebo utláčaní. (…) Moderný, transparentný a spravodlivý systém riadenia je nevyhnutný v záujme ochrany práv kňazov v ich službe a na zabránenie neoprávnenému tlaku na nich zo strany duchovnej autority biskupa alebo iného cirkevného predstaviteľa“.
V rozhovore pre štátnu televíziu Asatrjan potvrdil, že väčšina duchovných z jeho eparchie bola proti svojej vôli poslaná na opozičné demonštrácie. Následne začali o incidente hovoriť aj ďalší kňazi. Vyjadrili naliehavú potrebu pracovnoprávnych a cirkevných ochranných mechanizmov pre duchovných, pretože arménska cirkev dodnes nemá všeobecne platnú ústavu, ale cirkevné vedenie rozhoduje podľa vlastného uváženia.
Podľa tejto skupiny mladých duchovných je naliehavo potrebné vytvoriť v rámci Arménskej apoštolskej cirkvi kánonický disciplinárny orgán, ktorý bude nezávislý od katholika. Tento orgán by mal byť organizovaný inak ako súčasná „fiktívna disciplinárna komisia“, ktorá často rozhoduje o neoprávnených sankciách až po laicizáciu s nesprávnymi odôvodneniami. Namiesto toho by sa mali zaviesť jasné pravidlá, ktoré by zabezpečili spravodlivý cirkevný proces a možnosť odvolania. Okrem toho je už dávno potrebné zriadiť poradenské a sociálne podporné služby na osobný a profesionálny rozvoj duchovných, najmä v ekonomicky slabých regiónoch.
Pašinjan reagoval na verejnú kritiku duchovných tým, že ako prejav podpory oznámil svoju účasť na božskej liturgii v kláštore Hovhanavank. Cirkevné vedenie odpovedalo tým, že odvolalo a zbavilo kňazského úradu farára Asatrjana. Pašinjan napriek tomu zavítal na bohoslužbu spolu s niekoľkými tisíckami svojich stúpencov a dokonca osobne pristúpil k svätému prijímaniu podanému Asatrjanom. Odvtedy Pašinjan každú nedeľu navštevuje iný chrám, v ktorom pôsobia opoziční duchovní. Meno Karekina II. sa v týchto chrámoch počas božskej liturgie už nespomína.
Po tom, čo boli ďalší dvaja farári zbavení kňazského stavu cirkevným vedením v Ečmiadzine a škandál okolo sexuálneho videa s arcibiskupom Chačatrjanom nebol objasnený v príslušnej cirkevnej komisii, sa začiatkom decembra ozvalo desať hierarchov, ktorí nakoniec dokonca žiadali odstúpenie katholika.
K nim sa medzitým pripojil aj Gusan Alčanjan, vikár eparchie Arménskej apoštolskej cirkvi vo Švajčiarsku. (Ne)očakávané vystúpenie týchto arcibiskupov a biskupov a ich výzva na reformy spojené s očistením a pokáním by mohli privodiť zásadnú zmenu v cirkvi.
Druhá časť o pretrvávajúcom konflikte v Arménskej apoštolskej cirkvi a okolo nej bude uverejnená o týždeň.
Publikované sú súhlasom Nachrichtendienst Östliche Kirche. Preložil o. Ján Krupa.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.