Dianie v Arménsku Vnútrocirkevný konflikt eskaluje, cirkev Arménska je pred ťažkými časmi

Kritika desiatich hierarchov voči hlave Arménskej apoštolskej cirkvi katholikovi Karekinovi II. má rôzne príčiny. Biskupi kritizovali najskôr nepostačujúci prístup cirkevného vedenia ku škandálom okolo arcibiskupa Aršaka Chačatrjana, ktorého sexuálne videá sa objavili na verejnosti. 

Hoci dve nezávislé expertízy potvrdili pravosť týchto videí, cirkevné vedenie neuskutočnilo žiadne disciplinárne konanie ani nevydalo žiadne verejné vyhlásenie k tomuto škandalóznemu incidentu. Najvyššia duchovná rada však sankcionovala mladých duchovných podporovaných premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorí od septembra 2025 verejne kritizovali svojho biskupa Mkrticha Prošjana za svojvoľné vedenie eparchie a za výzvu na účasť na demonštráciách politickej opozície.

Výzva na odstúpenie katholika

Po tom, čo sa najskôr ozvali jednotliví biskupi a cirkevné vedenie na to nereagovalo, desať biskupov vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali katholika na odstúpenie: 

„Vyslovujeme hlboké poľutovanie nad nezdravou atmosférou, ktorá sa v posledných mesiacoch vytvorila v našej cirkvi a okolo nej. (…) Kríza (…) vytvorila bezprecedentne nebezpečnú situáciu tak v materskej krajine, ako aj v diaspóre, a ohrozuje tým mier, vieru a jednotu nášho národa. Neoprávnené, nekánonické prepustenia mnohých angažovaných duchovných sa často uskutočnili bezdôvodne a výlučne na základe jednostranných rozhodnutí alebo dokonca pod nátlakom katholika. (…) 

V dôsledku vašich chybných a svojvoľných krokov, nariadení, vymenovaní, nespravodlivých trestov, neoprávnených zásahov a odvolaní kňazov boli naše eparchie, jednotlivé farnosti a cirkevné obce v diaspóre viackrát otrasené. (…) Veľmi závažné obvinenia, ktoré proti vašej Svätosti vzniesli rôzne médiá a rôzne platformy, boli, bohužiaľ, ignorované ako vami, tak aj ostatnými príslušnými miestami cirkevného vedenia, neboli vysvetlené ani vyvrátené, čo vyvoláva pochybnosti o vašej dôveryhodnosti.“

Konflikt okolo arménskeho cirkevného vedeniaHlavu cirkvi už nekritizuje len premiér, opozícia proti Karekinovi II. je už aj vnútri cirkvi

Dr. Harutjun G. Harutjunjan

Zároveň biskupi kritizovali politizáciu celkovej cirkvi. Vo svojom stanovisku vinili za túto neprijateľnú situáciu autokratické vedenie Karekina II.: „Trvalé a zámerné zanedbávanie povinnosti vytvoriť cirkevnú ústavu a nakoniec definitívne zastavenie tejto práce vám umožnilo v priebehu posledných 26 rokov vládnuť cirkvi občas svojvoľne podľa vlastných predstáv. (...) My, jedna skupina biskupov, uznávame svoj podiel zodpovednosti a viny za súčasnú situáciu a touto iniciatívou máme v úmysle položiť základy reformy Arménskej cirkvi.“

Aby sa umožnil nový začiatok, biskupi vyzvali Karekina II. na dobrovoľné odstúpenie: „Preto týmto apelom oficiálne vyzývame vašu Svätosť, aby ste v záujme dobra našej cirkvi a nášho ľudu (…) dobrovoľne odstúpili a umožnili tak zorganizovanie nových volieb.“ 

V interview niektorí biskupi uvádzali ako vzor odstúpenie pápeža Benedikta XVI., ktorý sa dobrovoľne stal „emeritným pápežom“ vzhľadom na škandály týkajúce sa sexuálneho zneužívania a financií v Katolíckej cirkvi.

Zatvrdnuté fronty

Katholikos však na túto výzvu nereagoval. Namiesto toho Najvyššia duchovná rada vydala vyhlásenie, v ktorom odmietla všetky obvinenia opozičných biskupov a vyzvala ich, aby sa vrátili „do kánonického rámca“. Opoziční biskupi následne oznámili, že 17. decembra prídu osobne so svojimi stúpencami do Ečmiadzinu, sídla hlavy cirkvi, aby katholikovi odovzdali výzvu. 

Pašinjanovi politickí oponenti to považovali za príležitosť prezentovať sa ako „ochrancovia vlasti“ alebo „vyháňači zradcov“. Na druhý deň sa tak v Ečmiadzine stretli dve rôzne skupiny. Jedni kričali svetské meno katholika „Ktrič“ a požadovali jeho odstúpenie. Druhí odpovedali urážlivými výrokmi ako „Judáši“ a „Turci“. 

Keď sa opoziční biskupi chceli vybrať do rezidencie Karekina II., došlo k druhej procesii, pretože katholikos sa spontánne rozhodol, že spolu s vernými duchovnými a opozičnými politikmi, napríklad s Levonom Kočarjanom, synom druhého prezidenta Roberta Kočarjana, pôjde do katedrály na špeciálnu bohoslužbu „za prepustenie zajatých“. 

Polícia dokázala len s veľkou námahou zabrániť provokáciám medzi oboma skupinami. Reformne zmýšľajúcim hierarchom nezostalo nič iné, ako prečítať svoje požiadavky pri vchode do katholikovej rezidencie a odovzdať ich zamestnancovi sekretariátu katholika.

Konfrontačný kurzPrečo sa cirkevné vedenie a vláda v Arménsku sporia

Dr. Harutjun G. Harutjunjan

Búrlivé scény v Ečmiadzine boli vysielané naživo viacerými médiami a na druhý deň boli prezentované ako „show“ alebo dokonca „cirkevné divadlo“. Tým sa ešte viac prehĺbil konflikt. Rozkol medzi biskupmi nadobudol taký rozmer, že biskupská synoda naplánovaná na 10. až 12. januára bola odložená pre viaceré odrieknutia. Avšak tlačové oddelenie katholika zdôvodnilo odloženie synody „narastajúcim tlakom na duchovenstvo“.

Hlava cirkvi sa nevyjadrila k požiadavkám hierarchov, ku ktorým sa medzitým pripojil aj vikár Arménskej apoštolskej eparchie vo Švajčiarsku. Namiesto toho Karekin II. vo svojom novoročnom prejave obvinil arménsku vládu z „nespravodlivého prenasledovania a zatýkania duchovných“ a vyzval celý národ, aby chránil práva utečencov z Náhorného Karabachu. 

To isté zopakoval katholikos vo svojom vianočnom prejave. Práve toto je bolestivá otázka, o ktorej premiér Nikol Pašinjan už dlho nehovorí verejne, pretože nie je v súlade s jeho novou mierovou politikou, respektíve s rokovaniami s Ilhamom Alijevom a Recepom T. Erdoğanom o zrušení blokády hraníc.

Reforma cirkvi so štátnou podporou?

Štvrtého januára sa premiér stretol s opozičnými biskupmi a spoločne založili Koordinačnú radu k reforme Arménskej apoštolskej cirkvi. Táto rada schválila plán reforiem, pričom posledným krokom má byť zvolenie nového katholika „podľa stanoveného postupu a tradícií cirkvi“.

Vianoce boli slávené dvoma rôznymi „cirkevnými tábormi“: Karekin II. slávil v Ečmiadzine predovšetkým s predstaviteľmi politickej opozície, zatiaľ čo Pašinjan, jeho stúpenci a reformne zmýšľajúci duchovní sa zišli v Katedrále svätého Gregora Osvietiteľa v Jerevane. 

Následne sa konal pochod a zhromaždenie s niekoľkými tisícmi ľudí, na ktorom biskup Anušavan Žamkočjan a premiér Pašinjan oficiálne oznámili začiatok reformy cirkvi. K iniciatíve sa pripojilo viac ako 30 farárov a diakonov zo štyroch eparchií v Arménsku.

Karekin II. reagoval okamžite prísnymi disciplinárnymi opatreniami: zosadil vikára eparchie vo Švajčiarsku Gusana Alčanjana, ako aj hlavu eparchie Masjatsotn biskupa Gevorga Sarojana. Katholikos k tomu nezvolal disciplinárnu komisiu, ale rozhodol sám. To zase viedlo Koordinačnú radu k ešte ostrejšej kritike katholika. 

Rada vyhlásila, že „každé rozhodnutie, každý dekrét (...), každá inštrukcia alebo príkaz vydaný osobou na patriarchálnom tróne, ako aj každá rada, komisia alebo zhromaždenie organizované pod jeho vedením a každé súkromné skupinové rozhodnutie je pre veriacich Arménskej apoštolskej svätej cirkvi nelegitímne“.

Sporné miesto konania ďalšej biskupskej synody

Vzhľadom na vnútrocirkevnú polarizáciu katholik nakoniec pripustil, že biskupská synoda je potrebná a má sa uskutočniť od 16. do 19. februára. Za miesto konania však nebol určený Ečmiadzin ani žiadne iné miesto v Arménsku, ale rímskokatolícka diecéza St. Pölten v Rakúsku. 

Hierarchovia koordinačnej rady 21. januára oznámili svoje odmietnutie vycestovať a vyzvali všetkých ostatných biskupov, aby sa tiež zdržali účasti na takomto „pochybnom zhromaždení mimo duchovného centra materskej cirkvi“. Arcibiskup Hovnan Terterjan, prímas Západnej eparchie Arménskej cirkvi v USA, sa však oddelil od cirkevnej opozície a prekvapivo a bez akejkoľvek dohody s ostatnými deviatimi biskupmi vyhlásil, že sa zúčastní na biskupskej synode v St. Pöltene a aj na následných zasadnutiach Najvyššej duchovnej rady. 

A okrem toho biskup Gevorg Sarojan, ktorý sa odvolal proti svojmu zosadeniu z vedenia eparchie Masjatsotn na štátnom súde (keďže v Arménsku neexistuje nijaký cirkevný súd), bol 27. januára laicizovaný „patriarchálnym nariadením“.

Arménske biskupské zhromaždenie znepokojuje vzťah medzi cirkvou a štátom 

Biskupské zhromaždenie Arménskej apoštolskej cirkvi v rakúskom St. Pöltene sa nieslo v znamení aktuálneho napätia medzi cirkevným vedením a arménskou vládou. Vo svojom záverečnom vyhlásení biskupi vyjadrili hlboké znepokojenie a odsúdili neodôvodnené trestnoprávne stíhanie, na základe ktorého sedem biskupov vrátane hlavy cirkvi katholika Karekina II. nemohlo vycestovať z Arménska. Preto sa Karekin mohol len online formou zúčastniť na zhromaždení, ktoré sa konalo od 17. do 19. februára.

Na programe zhromaždenia bola misia cirkvi v súčasnosti, vzťahy medzi cirkvou a štátom, ako aj „ochrana autonómie cirkvi pred politickými manipuláciami“. Biskupi konštatovali, že misia cirkvi spočíva v duchovnej starostlivosti a kresťanskej výchove Arménov, ako aj v uchovávaní národnej a duchovnej identity. 

Okrem toho biskupi zdôraznili úlohu cirkvi ako podporovateľky „nezávislej arménskej štátnosti“, pričom aj dnes robí všetko na posilnenie a pokrok štátu v „neochvejnom presvedčení, že vlasť je ochrancom a garantom večného trvania arménskeho národa a uskutočňovania jeho národných ašpirácií“. Cirkev nikdy neslúžila zahraničným mocnostiam ani záujmom, ale vždy bola nekompromisne verná arménskemu národu, jeho štátnosti a uchovaniu národnej identity. 

Pri pohľade na „neželané súčasné podmienky vzťahov medzi cirkvou a štátom“ biskupi vyjadrili svoje „hlboké znepokojenie“. V tejto „nebezpečnej situácii“ vyzvali arménske štátne orgány, aby prestali prenasledovať cirkev a rešpektovali jej suverenitu a autonómiu. Ďalej požadovali ukončenie „represií“ proti duchovným a katholikovi, ako aj prepustenie uväznených duchovných. 

Okrem toho vyzvali vládu, aby dodržiavala arménsku ústavu a zákony, ako aj medzinárodné právo, a aby existujúce nezhody riešila „v duchu dialógu“. Opozičným biskupom, ktorí spolu s premiérom Nikolom Pašinjanom požadujú cirkevné reformy a odstúpenie katholika, biskupi adresovali posolstvo, aby dodržiavali svoj sľub poslušnosti a vnútrocirkevné problémy riešili výlučne v príslušných cirkevných orgánoch. 

Biskupi odmietli všetky reformné hnutia „pod vonkajším tlakom“ ako neakceptovateľné.

Okrem toho vyjadrili znepokojenie nad „falošnými procesmi a nezákonnými rozsudkami“, ktoré boli v Azerbajdžane vynesené proti bývalému vedeniu Náhorného Karabachu. Vyzvali medzinárodné spoločenstvo a ostatné cirkvi, aby sa zasadili za prepustenie dotknutých osôb.

Najnovší vývoj prehĺbil rozkol medzi duchovnými a veriacimi Arménskej cirkvi. Hierarchovia, ktorí sú naklonení reformám, sú opozičnými politikmi označovaní ako Tiradaw (po arménsky „zradcovia Pána“) alebo ako Tiradawneri Herdzwatz (po arménsky „sekta zradcov Pána“).

Úzke prepojenie medzi zostávajúcimi deviatimi biskupmi a vládou je kontroverzné v mnohých kruhoch. Niektorí nezávislí kritici ho označujú za ďalší „pochybný Pašinjanov projekt“. Niektorí obviňujú jeho stranu z „lacnej reklamy“ pred najbližšími parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v júni 2026. Veľké geopolitické záujmy a vplyvy cirkevnej politiky z Ruska sa pritom takmer nevnímajú. 

Uverejnené na noek.info, publikované so súhlasom, preklad o. Ján Krupa.