Aj v Hollywoode sa môžete stať svätým

Aj v Hollywoode sa môžete stať svätým

Foto - CNA/Bohumil Petrík

Pozitívny prístup a dochvíľnosť fungujú v Hollywoode aj Vatikáne, hovorí kňaz, ktorý si vyskúšal prácu na oboch miestach.

Vyrastal v Pobreží Slonoviny. Predtým, ako sa stal kňazom, pracoval v Hollywoode. Rodák z Colorada Scott Borgman neskôr pôsobil v Pápežskej akadémii pre život vo Vatikáne. Po skončení doktorandského štúdia na Pápežskej univerzite sv. Kríža v Ríme sa vrátil do Spojených štátov, kde pôsobí v Orangskej diecéze.  

Predtým ako ste začali pracovať v Hollywoode, strávili ste značnú časť života ako dieťa protestantských misionárov na Pobreží Slonoviny v Afrike. Ako ste to vnímali?

Ako dieťa si myslíte, že každá rodina je ako tá vaša, takže či už vyrastáte v rodnej alebo v cudzej krajine, myslíte si, že všetko je normálne. Samozrejme, boli sme jediní belosi v úplne africkej štvrti. Vyrastali sme s najchudobnejšími z chudobných, bolo nás dvanásť v jednom dome a žili sme z 500 dolárov na mesiac – všetci dvanásti, a to vrátane nájmu, stravy či dopravy. Bolo to v neskorších 70. a 80. rokoch 20. storočia. 

Úžasné bolo, že sme vyrastali v inej kultúre. Existujú štúdie, ktoré hovoria, že deti, ktoré vyrastajú v cudzej kultúre, majú svoju tretiu kultúru vytvorenú z prvkov rodičovskej a cudzej kultúry. Umožnilo nám to naučiť sa iný jazyk, pochopiť veľkorysosť a dobrotu ľudí v Pobreží Slonoviny a mať z toho úžitok.

Pokiaľ ide o misionársku časť môjho života, môj otec nám vždy hovoril, že Boh nás stvoril pre istý účel, že nás miloval, a že môžeme zakúsiť tento účel v osobnom vzťahu s Ježišom Kristom. Tiež nás naučil láske k Svätému písmu. Už od útleho detstva nás pobádal, aby sme sa učili naspamäť Sväté písmo, podplácal nás čokoládou a zmrzlinou a my sme sa spamäti učili mená z Biblie a rôzne verše ako Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky (Prís 3, 5-6).

Takže to bola veľmi náboženská atmosféra, ak chcete, a to v protestantskom zmysle slova – môj otec kázal na uliciach, mali sme službu v našom dome a tak sme si uvedomili dôležitosť nášho vzťahu s Bohom.

Potom ste sa presťahovali do Kalifornie, kde ste po čase začali pracovať v hollywoodskom filmovom priemysle.

Bol som v Afrike od štyroch do sedemnástich rokov. Potom som sa vrátil do Kalifornie, aby som študoval na univerzite. Všetci máme skúsenosť s pozeraním filmu – existuje pritom jav, ktorý filmová teória nazýva „potlačenie nedôvery“ (suspension of disbelief), keď ste úplne zaujatý filmom. Samozrejme, nedeje sa to zakaždým. No dobre natočený film, ktorý osobitne zapôsobí na váš rozprávačský zmysel, spôsobuje akési „potlačenie nedôvery“ počas toho, ako ho pozeráte, jednoducho vás dojme.

Mojou túžbou bolo pracovať vo filmovom priemysle, aby som mohol konať dobro, meniť svet akýmkoľvek možným spôsobom a prispieť tomu svojou mierou. Preto som vyštudoval televíziu a kinematografiu a získal bakalársky titul z komunikácie v Kalifornii. V 90. rokoch som približne desať rokov pracoval v Hollywoode.

Ako ste vnímali toto miesto? Podľa niektorých je to ľavicovo-liberálny pelech.

To je dobrá otázka. Moja skúsenosť je taká, že v Hollywoode pracuje každý – od ultrakonzervatívcov po ultraliberálov. Nie je to ľahká práca. Náš pracovný deň trval desať hodín, niekedy aj viac. Platili nás však veľmi dobre, boli sme na tých najkrajších miestach, kde sa len dá pracovať – na horách, v púšti, na pláži... Vždy ste chceli získať ten najkrajší záber, takže pestrosť, s akou sme pracovali, bola úžasná. Rovnako aj príležitostné cestovanie po celom svete či tvorba rôznych reklám.

„V Hollywoode pracuje každý – od ultrakonzervatívcov po ultraliberálov. Náš pracovný deň trval desať hodín, niekedy aj viac. Platili nás však veľmi dobre, boli sme na tých najkrajších miestach, kde sa len dá pracovať.“ Zdieľať

Bol som tam v čase, keď ešte zďaleka všetko nebolo digitálne – v 90. rokoch sa nakrúcalo spôsobom, že ste mohli dokonca počuť klik-klik počas toho, ako kamera natáčala, a kúzlo bolo v tom, že ste mali okolo sto ľudí zídených na jednom mieste. Napríklad sme nakrúcali reklamu na pláži v kalifornskom Malibu a pamätám si, ako všetci tí ľudia prichádzali – museli ste ich zoradiť, nastaviť stromy, rastliny, jednotlivé prvky a herci si zatiaľ opakovali svoje texty, dávali im make-up, bol tam režisér, producent... Tím kameramanov pritom pripravoval svetlá za pomoci osvetľovačov a elektrikárov a podporná skupina, kam som patril, umiestňovala koľajnice, po ktorých sa mala pohybovať kamera, a zabezpečovali sme, aby všetko bolo bezpečné vrátane elektrických káblov.

Teda okolo sto ľudí spoločne pracovalo, akoby tam bolo mnoho mravcov, pričom v istom momente ste museli dokončiť svoju prácu. Ale keď ten čas prišiel, režisér zavelil, aby bolo ticho, nastavili sa svetlá, on povedal ,Akcia!´, kamera začala snímať v úplnom tichu a jediné, čo ste počuli, boli klik-klik otáčajúceho sa filmu v kamere. Považujem za úžasný celý ten stroj ľudí spoločne pracujúci na záverečnom diele aj úplné ticho, keď len pozorujete, ako plynie scéna, a potom možno pridáte niekoľko vylepšení medzi scénami.


Foto – TASR/AP

Vnímali ste nejakú centrálnu ideológiu v pozadí?

V Afrike hovoríme, že jeden strom padajúci v lese robí väčší hluk ako celý les, ktorý rastie. Keďže Hollywood má taký silný hlas vo svete, tak si môžete myslieť, že celý Hollywood, Kalifornia, Spojené štáty rozmýšľajú rovnako, lebo vydávajú najväčší hluk.

Bolo tam niekoľko očividne ideologických filmov, ale väčšinou ide o to, čo zarobí najviac peňazí. Existuje tam takáto umelecká koncepcia: som umelec a niečo vytváram, ale nakoniec sa spraví to, čo prinesie peniaze od publika. Ideologické filmy od ľudí, ktorí na ich výrobe trvali, takmer nikde nevidieť, lebo sa pohybujú len v malom okruhu.

Z toho vyplýva, že nie umenie, ale hlavne peniaze sú v Hollywoode to najdôležitejšie.

Do kina nechodíme preto, aby sme videli realitu. Francúzi sú známi tým, že natáčajú snímky, kde hrdina na konci zomrie alebo je tam akási tragédia, lebo – ako vravia – ak sa objaví šťastný koniec, to nie je skutočný život. Skutočný život je omnoho nudnejší ako kino, kam nechodíte preto, aby ste dali desať eur za to, že sa pozriete, ako ľudia jedia večeru. Chcete vidieť akciu, tragédiu, rozbroje medzi ľuďmi a prekonávanie životných ťažkostí, čiže je to akoby prikrášlená skutočnosť odohrávajúca sa na javisku a tak sa v produkcii dáva dôraz na prísun zábavy.

Takže neplatí, že filmy z Hollywoodu sú automaticky kvalitnejšie než iné.

Nemyslím. Z hľadiska kvality vzišli niektoré nádherné filmy z Bollywoodu, Anglicka či Francúzska. Jeden z mojich obľúbených je Le Passé (Minulosť) z roku 2013 o iránskej rodine vo Francúzsku. Spravili ho za veľmi málo peňazí, nie je tam veľa špeciálnych efektov, ale je to ľudský príbeh o rodine a o tom, čím prechádza.

Hovorí sa, že Hollywood je známy najmä preto, že má veľa peňazí a dobrý marketing.

Aj to je relatívne. Čo je to Hollywood? Je to konglomerát mnohých rozličných štúdií, takže produkujú tony a tony zábavy a len niekoľkým snímkam sa podarí stať sa naozaj úspešnými. Na každý úspešný film, ktorý uzriete, pripadnú stovky filmov, ktoré sú neúspešné alebo sa dostanú iba na DVD, niekde sa pustia, ale nikdy sa nedostanú do kina. Chce to veľa rozličných vecí, ktoré musia spolu fungovať, aby ste sa mohli pokúsiť vytvoriť dielo, ktoré bude úspešné. Z takého veľkého množstva sa podarí len máloktorým dostať sa na vrchol.

Počas práce vo filmovom priemysle ste sa obrátili na vieru, lebo vám pri nej niečo zásadné chýbalo.  Ako to vnímali vaši spolupracovníci?

Poznám veľmi dobrých ľudí v Hollywoode, ktorí majú rodiny, sú členmi náboženských spoločenstiev a cirkví a sú veľmi uvážliví pri výbere toho, na akých projektoch pracujú. Bol som z toho trochu zmätený. Očividne som mal iné životné povolanie. Ale cieľom je svätosť a určite sa môžete stať veľkým svätcom pracujúc v Hollywoode, rovnako ako keď pracujete kdekoľvek inde.

Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru so Scottom Borgmanom Zdieľať

Vlastne najlepšia reakcia prišla od spolupracovníka, ktorý vyrastal v Bronxe a ktorý bol v tom čase podľa mňa veľmi liberálny a žil veľmi pohanským životným štýlom. Nikdy nezabudnem, ako sme pripevňovali kameru na auto z 50. rokov, práve sme kľačali a ja mu vravím: „George, asi som rozhodnutý vstúpiť do kňazského seminára a odísť z Hollywoodu.“ Aj keď sme práve nemali čas nazvyš, prestal pracovať, pozrel sa na mňa a povedal: „Scott, to je tá najúžasnejšia vec, akú som kedy počul.“ Naozaj ma chcel povzbudiť. Nestretol som sa so žiadnymi negatívnymi reakciami, niektorí ľudia boli veľmi prekvapení a niektorí, ktorí majú pokrivené predstavy o tom, čo je katolícka cirkev, to nepochopili. Ale väčšina ľudí moje rozhodnutie prijala pozitívne a povzbudila ma.


Foto – CNA/Bohumil Petrík

Z vašich slov vyznieva, že Hollywood nebrojí proti cirkvi, ako sa niektorí ľudia domnievajú.

Musíme sa omnoho viac zamerať na jednotlivcov ako na jednotlivé štúdiá. Poznal som producenta pracujúceho pre spoločnosť Fox, bol diakonom vo svojej cirkvi, mal prekrásnu rodinu, podieľal sa na filmoch X-man a vedel, kedy má povedať nie, aby uprednostnil svoju rodinu, lebo sa stáva, že keď priveľmi pracujete, zabudnete na to, čo je dôležité. Sú tam viacerí, ktorí žijú vyvážene, ako tento môj priateľ. Ale je tam aj veľa nevyrovnaných, podivných ľudí, rozvedených, ktorí zápasia tak ako v každom inom priemysle na svete. Nie je to ľahké prostredie. Láka ľudí, ktorí majú sklon nebrať ohľady na morálku, aby sa dostali vpred a uspeli, na každom kroku je tam príležitosť, ako nasledovať nemravný životný štýl.

„Nie je to ľahké prostredie. Láka ľudí, ktorí majú sklon nebrať ohľady na morálku, aby sa dostali vpred a uspeli, na každom kroku je tam príležitosť, ako nasledovať nemravný životný štýl.“ Zdieľať

Naučili ste sa v Hollywoode niečo špeciálne?

Spomínam si na priateľa Grega Kennetha, ktorý mi dal dve rady. Boli sme na ceste z Los Angeles do San Francisca, v tom čase som bol nováčik, myslím, že som dokonca pracoval ešte zadarmo. Povedal, že ak chcem preraziť v tejto brandži (a neskôr som si uvedomil, že to platí pre akékoľvek zamestnanie), mám prísť vždy načas a byť veselý. Usmievať sa a byť ochotný robiť to, o čo ťa žiadajú. Využívam to aj teraz: mám pozitívny prístup, som dochvíľny. Funguje to tak vo Vatikáne, ako aj v Hollywoode.

Nedávno ste v Ríme na Pápežskej univerzite svätého Kríža dokončili doktorandskú prácu v kánonickom práve o kňazoch obžalovaných zo zneužívania. Mohli by ste ju v skratke predstaviť?

Moja dizertácia je o právach kňazov v momente, keď sú obvinení zo zneužívania. Väčšina obvinení kňazov zo zneužívania nebola platná a v justičnom systéme je každý nevinný, pokiaľ sa mu nedokáže vina. Verte mi, každý kňaz, ktorý zneužíva dieťa, má ísť do väzenia a už len jeden prípad je veľa, nemal by byť žiadny. Ale keď sa vznesie obvinenie, musíme uznať, že kňaz má rovnaké právo ako ktokoľvek iný. A predsa kvôli týmto škandálom, ktoré sa udiali hlavne v Spojených štátoch v 60. rokoch, sa kyvadlo vychýlilo smerom k tomu, že sa pokladajú za vinných, až kým sa nedokáže, že sú nevinní, a to nie je správne. Aj v súčasnosti existuje mnoho falošných obvinení.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo