Novým predsedom ruských biskupov je Nemec

Konferencia biskupov Ruskej federácie má nového predsedu. Stal sa ním 55-ročný Nemec Clemens Pickel, ktorý je biskupom v Saratove na juhozápade Ruska. Vystriedal 56-ročného Taliana Paola Pezziho, moskovského arcibiskupa, ktorý biskupskú konferenciu viedol od roku 2011 a podľa štatútu po dvoch trojročných obdobiach v úrade predsedu konferencie už nemohol kandidovať.  

Clemens Pickel je biskupom v Saratove od roku 2002. Od roku 2011 bol podpredsedom Konferencie biskupov Ruskej federácie. Jeho biskupstvo je geograficky také veľké, ako sú spolu Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko. Okolo 21 500 katolíkov tam žije medzi približne 45 miliónmi obyvateľov.

Clemens Pickel prijal v roku 1988 kňazskú vysviacku v saskej diecéze Dresden-Meißen. V roku 1990 odišiel pôsobiť do Ruska. V roku 1998 ho pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005) vymenoval za pomocného biskupa pre európsku časť Ruska.

Nemecké korene má aj 64-ročný novosibírsky biskup Joseph Werth, ktorý je od roku 2005 aj ordinárom pre niekoľko tisíc gréckokatolíkov v Rusku, pričom v roku 2014 ho pápež František povolal za riadneho člena Kongregácie pre východné cirkvi. Tento rodený Kazach bol už v rokoch 2005 až 2011 predsedom Konferencie biskupov Ruskej federácie. 64-ročný Kazach s poľskými koreňmi Cyril Klimowicz stojí na čele diecézy v Irkutsku od roku 2003.

Z hľadiska rímskokatolíckej cirkevnej správy územie Ruskej federácie patrí k Moskovskej cirkevnej provincii (arcidiecéza Matky Božej v Moskve a diecézy Svätého Klimenta v Saratove, Premenenia Pána v Novosibírsku a Svätého Jozefa v Irkutsku).

V tlačovej správe o plenárnom zasadnutí zo 16. a 17. marca 2017 v Soči, na ktorom sa uskutočnila aj voľba nového predsedu Konferencie biskupov Ruskej federácie, sa medzi hlavnými preberanými témami uvádzajú problémy vzťahov cirkvi a štátu, medzikonfesný a medzináboženský dialóg, sociálne aktivity, pastorácia rodín a mladých. Osobitnú pozornosť biskupi venovali otázke stálych diakonov. Schválili dokument s názvom „Trendy vo formácii, v živote a službe stálych diakonov v Ruskej federácii“.

Rímskokatolícka cirkev v Ruskej federácii má dnes okolo 750 000 veriacich. Pôsobenie jej komplikujú napäté vzťahy s miestnou pravoslávnou cirkvou, ktorá Ruskú federáciu považuje zo svoje kánonické teritórium, na ktorom podľa nej katolícka cirkev nemá právo pôsobiť. Katolícka cirkev tento prístup odmieta a odkazuje na fakt, že ani pravoslávie nerešpektuje kánonické územie latinskej cirkvi v západnej Európe a obidvoch Amerikách a katolíci v tom nevidia problém.

Pravoslávna cirkev obviňuje katolícku cirkev z prozelytizmu v Rusku. Veľkú časť katolíckych kňazov v Rusku tvoria cudzinci. Ruský štát, ktorý od nástupu Vladimíra Putina k moci silno podporuje pravoslávnu cirkev, komplikuje rôznymi byrokratickými prekážkami a rozhodnutiami ich pôsobenie. Mnohí museli ukončiť svoje pôsobenie po tom, čo im bolo bez vysvetlenia odobraté alebo neudelené vízum.

Foto - gymnasium-marienstatt.de