V Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte to opäť vrie

Patriarcha Theophilos III. a jeho „kolaboranti“ musia byť zosadení a zodpovedať sa za „neprípustné obchodovanie s pozemkami“, žiadali v polovici júla protestujúci, ktorých zmobilizoval Pravoslávny ústredný výbor v Palestíne a hnutie pravoslávnej mládeže.

Demonštrujúci ďalej žiadali koniec zahraničnej „dominancie“ v Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte, pretože patriarcha a zahraničný klérus nereprezentujú záujmy domácich palestínskych kresťanov.

Podľa medializovaných správ organizátori demonštrácie vyzvali palestínskych kresťanov k „priamemu odporu“ voči tým, „ktorí kontrolujú naše náboženstvo a identitu“. Taktiež požadovali ochranu cirkevných majetkov, pretože Jeruzalemský pravoslávny patriarchát mal predať cirkevné majetky v západnom Jeruzaleme, Jaffe a Cézarei Prímorskej.

Pred dvoma týždňami totiž prenikla na verejnosť „Rehavia-Deal“, pri ktorej má ísť o predaj päťdesiatich hektárov cirkevného pozemku v západnom Jeruzaleme židovským investorom.

Palestínska vláda a jordánski poslanci žiadali zastavenie predaja, pretože tento podľa nich neslúži záujmom pravoslávnych kresťanov v Palestíne. Samotný patriarchát však pred palestínskymi médiami dementoval predaj pozemku a odkázal, že sa mu podarilo zabezpečiť svoje finančné práva na pozemky, ktoré mu v roku 1951 zabral Izrael.

Už pred dvanástimi rokmi bol zosadaný jeruzalemský pravoslávny patriarcha Irenaios I. (2001 – 2005) po škandále okolo neprehľadného predaja cirkevných pozemkov židovským investorom. Odvtedy je v domácom väzení v kláštore.

Zosadený jeruzalemský pravoslávny patriarcha Irenaios I. nesie kríž počas krížovej cesty na Veľký piatok v roku 2002. Foto – TASR/AP

V pozadí aktuálnych demonštrácií sa vznáša stáročný národnostný konflikt v Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte. Patriarchálny trón je totiž od 16. storočia obsadzovaný výlučne Grékmi, hoci väčšina kléru je arabská.

Theophilos III. je po stáročiach prvým patriarchom, ktorý pokryl vedúce pozície v patriarcháte aj Arabmi. K paritnému obsadeniu vedenia patriarchátu Grékmi a Arabmi došlo pod tlakom Palestínskej autonómnej správy a Jordánska.

Jeruzalemský pravoslávny patriarchát vznikol v roku 451, keď Chalcedónsky koncil povýšil jeruzalemskú cirkev na patriarchát. Dovtedy spadali kresťanské obce vo Svätej zemi pod Antiochijský patriarchát. Týmto rozhodnutím Chalcedónsky koncil reagoval na rastúci význam Jeruzalema ako cieľa pútnikov.

Rozkvet kresťanstva vo Svätej zemi sa však skončil už začiatkom 7. storočia, keď najskôr Peržania a neskôr moslimskí Arabi dobyli Jeruzalem. Počas vlády križiakov v 12. storočí Rím zriadil Jeruzalemský latinský patriarchát.

Po dobytí Seldžukmi a Mamelukmi patrila Svätá zem od roku 1516 vyše 400 rokov do Osmanskej ríše, v ktorej boli všetci pravoslávni kresťania podriadení Konštantínopolskému ekumenickému patriarchátu. Jeruzalemskí patriarchovia sídlili v tej dobe spravidla v Konštantínopole.

„V pozadí aktuálnych demonštrácií sa vznáša stáročný národnostný konflikt v Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte.“ Zdieľať

Osmani zverili dohľad nad posvätnými miestami v Jeruzaleme Grékom, čo postupne viedlo k odcudzeniu medzi hierarchiou gréckeho pôvodu a arabsky hovoriacim obyvateľstvom. Dodnes to v rastúcej miere zaťažuje vzťahy medzi cirkevnými obcami a biskupmi tohto patriarchátu, ktorí sú volení z radov „Bratstva svätého hrobu“, do ktorého patria výlučne Gréci.

Ženatí kňazi v cirkevných obciach a veriaci, ktorí žijú nielen v štáte Izrael, ale aj v Jordánsku a na palestínskych územiach, sú väčšinou Arabi, takže bohoslužby sa slávia po grécky už len v kláštoroch, zatiaľ čo v cirkevných obciach sa ako liturgický jazyk používa arabčina.             

Jeruzalemský pravoslávny patriarchát má približne 120-tisíc veriacich v Izraeli, na Palestínskych autonómnych územiach a v Jordánsku. Jeho najvyšší hierarcha je nositeľom titulu „grécky pravoslávny patriarcha svätého mesta Jeruzalem“. Sídli v Jeruzaleme.  

K Jeruzalemskému patriarchátu patrí aj autonómne arcibiskupstvo na Sinajskom polostrove. Od konca 7. storočia mal igumen Monastiera sv. Kataríny postavenie biskupa, od roku 1575 je toto kláštorné biskupstvo autonómne, teda jeruzalemský patriarcha vysviaca mníchmi zvoleného igumena za arcibiskupa, no nemieša sa do vnútorných záležitostí tohto arcibiskupstva (viac informácií o tomto arcibiskupstve nájdete tu).