Prežije cirkev s 900 veriacimi?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prežije cirkev s 900 veriacimi?

Monastier sv. Kataríny na Sinaji. Foto: wikimedia

Maličká byzantská cirkev má viac mníchov ako laických veriacich. V ich monastieri sa nachádza aj mešita. A predsa na ňu útočí ISIS.

Existenciu tejto maličkej Cirkvi na Sinaji nám pripomenula správa o násilnom útoku. Ozbrojenci zaútočili na policajné stanovište v blízkosti Monastiera svätej Kataríny v strednej časti Sinajského polostrova v Egypte. Ako uviedol hovorca tamojšej mníšskej komunity, pri prestrelke večer 18. apríla 2017 zomrel jeden policajt a štyria ďalší utrpeli zranenia. K útoku sa prihlásilo zoskupenie napojené na teroristickú milíciu Islamský štát. Za pomoci miestnych beduínov pátranie po útočníkoch viedlo k podozrivému mužovi, ktorého egyptská polícia počas zatýkania napokon zastrelila, pretože sa vyhrážal odpálením oblečenej vesty s výbušninami.

Ako ďalej konštatoval hovorca, k teroristickému útoku na mieste vzdialenom len niekoľko stoviek metrov od vchodu do monastiera (kláštora) došlo prvý raz. Pútnické skupiny teraz zaiste stornujú svoje návštevy. Monastier svätej Kataríny, jeden z najstarších kláštorov pravoslávnej cirkvi byzantského obradu na svete, je totiž od roku 2002 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ide o navštevovanú turistickú a pútnickú lokalitu na úpätí hory Sinaj.

Mnísi sa bezprostredne ohrození necítia, vyplýva to aspoň zo slov hovorcu cirkvi.  „Monastier bol vybudovaný pred 1 400 rokmi ako pevnosť s takmer dvadsaťmetrovými múrmi,“ povedal hovorca. Miestni beduíni dodnes berú vážne úlohu ochrancov Monastiera svätej Kataríny, ktorú im uložil už cisár Justinián Veľký (527 – 565) po vybudovaní monastiera v 6. storočí.

Autonómny monastier a archieparchia na Sinaji

Už od 3. storočia sú doložení pustovníci a od 4. storočia mníšske kolónie na Sinaji. Usádzali sa prevažne okolo Mojžišovho vrchu (Džebel Músa) v strednej časti Sinajského polostrova. Kvôli ochrane mníchov pred opakovanými vpádmi Saracénov nechal cisár Justinián vybudovať opevnený byzantský monastier pri severnom úpätí Mojžišovho vrchu, a síce na mieste, kde podľa kresťanskej tradície mal Mojžiš uvidieť horiaci ker (Exodus 2,1-6). V 9. storočí zasvätili tento pôvodne mariánsky monastier ochrane Kataríny Alexandrijskej, ktorej meno nesie aj vrch ležiaci oproti: Džebel Katharina.

Medzinárodná mníšska komunita

Monastier svätej Kataríny na Sinaji sa vždy vyznačoval medzinárodnou mníšskou komunitou. Za jeho múrmi žili a pracovali arménski, arabskí, etiópski, grécki, latinskí, slovanskí i sýrski mnísi. Igumeni (opáti) tohto monastiera od prelomu 6. a 7. storočia hovorili nielen po grécky, ale aj po latinsky, koptsky či geez (staroetiópsky). Medzi igumenmi vynikol prepodobný otec Ján, autor spisu Rebrík.

Zo spomenutého obdobia sa za múrmi monastiera zachovalo veľa starobylých rukopisov a vzácnych ikon, keďže Monastier svätej Kataríny sa vyhol ikonoborectvu v 8. až 9. storočí. Spomedzi rukopisov je azda najznámejší Codex Sinaiticus, teda kompletný Nový zákon v gréckom jazyku zo 4. storočia.

Spolunažívanie kresťanov a moslimov

Vďaka mocnému opevneniu sa Monastier svätej Kataríny na Sinaji dokázal  v priebehu stáročí väčšinou úspešne brániť proti lúpežníkom a dobyvateľom. A preto sa jeho igumen stal už na konci 7. storočia nielen eparchom všetkých kresťanov žijúcich na Sinajskom polostrove, ktorí boli dovtedy zorganizovaní v rozličných eparchiách, ale aj ochrancom celého obyvateľstva Sinaja. Takmer výlučne moslimské beduínske kmene na Sinajskom polostrove si ho dodnes prizývajú ako rozhodcu pri svojich sporoch a v monastierskom komplexe svätej Kataríny sa nachádza aj malá mešita.

Najmenšia byzantská cirkev na svete   

V roku 1575 ekumenický patriarcha priznal Sinaju status autonómie v rámci Jeruzalemského grécko-pravoslávneho patriarchátu (120-tisíc veriacich). Igumena Monastiera svätej Kataríny si volí mníšska komunita, jeho vysviacka a intronizácia prináleží jeruzalemskému patriarchovi.

Popri Sinajskom polostrove s Monastierom svätej Kataríny a jeho filiálnymi monastiermi (metochiami) patria do jurisdikčného územia autonómnej Sinajskej archieparchie aj nezávislé byzantské monastiere v Káhire, Istanbule, Grécku, Libanone a na Cypre.

Od 18. storočia igumen a archieparcha autonómneho monastiera a archieparchie na Sinaji sídli v Káhire. Jeho Preosvietenosť Damianos, rodák z gréckych Atén (*1935), stojí na čele len okolo deväťsto veriacich, medzi ktorými prevažujú mnísi. Bohoslužby slávia po grécky v byzantskom obrade podľa juliánskeho kalendára.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo