Na Turínskom plátne je krv mučenej osoby, potvrdil nový výskum

Najznámejšia kresťanská relikvia je už storočia predmetom sporov, nejasností a dohadov. Najnovší výskum talianskych expertov ukázal, že Turínske plátno obsahuje stopy krvi mučenej osoby.

Výskum tak vyvracia tvrdenia, že plátno, do ktorého bolo zavinuté mŕtve telo Ježiša Krista, bolo namaľované a je iba stredovekým falzifikátom.

Malinké častice odtlačené na ľanovom vlákne plátna podľa výskumníkov dokazujú, že obeť zabalená do plátna podstúpila veľké utrpenie.

„Tieto nanočastice majú nezvyčajnú štruktúru, veľkosť a rozdelenie,“ hovorí profesor Giulio Fanti z univerzity v talianskej Padove. „Vykazujú vysokú mieru prítomnosti kreatinínu a feritínu, ktoré sú väčšinou nájdené u ľudí, ktorí podstúpili mučenie. Prítomnosť týchto biologických nanočastíc nájdených počas nášho výskumu poukazuje na násilnú smrť človeka zabaleného do Turínskeho plátna.“

Podľa portálu Vatican Insider nové zistenia potvrdzujú závery predošlého výskumu, ktorý v 90. rokoch urobil biochemik Alan Adler.

O existencii ľanovej plachty, do ktorej zabalili mŕtve telo ukrižovaného Ježiša, píše Matúšovo evanjelium (Mt 27, 57 – 60). Okrem toho sa plátno spomína aj v niekoľkých apokryfoch a ďalších starovekých dielach.

Až do 14. storočia však nemôžeme jeho stopu sledovať súvisle. Isté je, že sa v priebehu storočí dostalo z Jeruzalema do Konštantínopolu, kde bolo uložené v kaplnke cisárskeho paláca. Počas štvrtej križiackej výpravy, pravdepodobne v roku 1204, bolo plátno ukoristené a dostalo sa do Európy.

Od roku 1694 je vzácny rubáš s rozmermi 4,36 × 1,1 metra a s hmotnosťou 2,5 kg v opatere turínskeho dómu. V minulosti bolo plátno viackrát vystavené pre verejnosť. S miliónmi pútnikov si ho prišli uctiť aj pápeži Ján Pavol II., Benedikt XVI. a František.

Naposledy si mohli ľudia zblízka pozrieť relikviu pred dvomi rokmi pri príležitosti 200. výročia narodenia svätého dona Bosca. Na sever Talianska vtedy zavítal aj súčasný pápež a viac ako milión veriacich. Pred turínskym dómom sa tvorili niekoľkokilometrové rady.

František vtedy spoločne s pápežským almužníkom Konradom Krajewskim umožnili vycestovať do Turína aj viac ako stovke rímskych bezdomovcov. Výdavky na zájazd spojený s uctením Turínskeho plátna im uhradila Svätá stolica.