Spor o Turínske plátno Dizajnér tvrdí, že vzniklo odtlačkom sochy. Niektorí vedci aj miestny biskup to odmietajú

Brazílsky expert na digitálnu grafiku a 3D dizajnér Cicero Moraes prišiel s tvrdením, že Turínske plátno nevzniklo kontaktom s ľudským telom, ale že ide o formu stredovekého náboženského umenia.

Tento umelec sa preslávil okrem iného tým, že pomocou najmodernejších technológií zrekonštruoval výzor viacerých stredovekých a starovekých svätcov. Moraes v digitálnom teste prehodil látku cez 3D ľudský model. Vo videu, ktoré z experimentu aj zverejnil, ukazuje, že obraz na plátne sa javí zdeformovane.

Morales pomocou počítačovej simulácie ukázal, ako by vyzerala látka, ak by bola naozaj ovinutá okolo skutočného tela a tento obraz sa nezhoduje s obrazom na Turínskom plátne. Umelec tvrdí, že obraz na plátne skôr zodpovedá odtlačku sochy s malým reliéfom. Podľa neho formou na odtlačok na Turínskom plátne mohla byť socha s nízkym reliéfom z dreva, kameňa alebo kovu.

Moraes pripúšťa, že plátno môže byť aj zo skutočného ľudského tela, no dôkazy podľa neho podporujú názor, že plátno je umeleckým výtvorom. Dodáva, že v stredovekej Európe boli bežné plytké reliéfy, ktoré sa dávali aj na náhrobné kamene. Brazílsky umelec sa však vyjadril len k vzniku odtlačku, neskúmal zloženie samotného Turínskeho plátna.

Obrancovia plátna štúdiu umelca spochybňujú

Na štúdiu Moraesa reagovalo Medzinárodné centrum sinológie – organizácia so sídlom v Turíne, ktoré vedie štúdie Turínskeho plátna. Inštitút vyhlásil, že zisteniami umelca sa zaoberali a spochybnili ho už pred vyše storočím, ešte v roku 1902.

Centrum na štúdium plátna sa odvoláva aj na výskum zo 70. rokov minulého storočia, ktorý vylúčil, že by obraz na Turínskom plátne vznikol maľbou, odtlačkom basreliéfu či kontaktom s rozpálenou sochou.

Centrum argumentovalo, že výskumníci poznajú už viac ako sto rokov takzvaný „efekt Agamemnonovej masky“, na ktorý sa brazílsky umelec odvoláva, čo je jav, pri ktorom sa vytlačený obraz kreslí, keď sa omotáva okolo 3D objektu.

Vedci z Turína taktiež argumentujú, že počítačový softvér, ktorý Brazílčan použil, nie je navrhnutý na vedecké účely a nezodpovedá skutočnému fyzickému kontextu. 

Turínsky arcibiskup kardinál Roberto Repole, ktorý slúži ako pápežský strážca plátna, reagoval, že jeho úrad „nemá dôvod komentovať voľne formulované hypotézy vedcami s rôznym stupňom dôveryhodnosti.“

Kardinál vyjadril obavy z povrchnosti určitých záverov v súvislosti s plátnom, ktoré často neobstoja pri bližšom skúmaní.

Turínske plátnoKópia plachty, v ktorej bolo Ježišovo telo, je už dvadsať rokov aj na Slovensku

Pavol Hudák

Turínske plátno prešlo v minulosti viacerými výskumami. Mnohí veria, že v tejto 4,36 metra dlhej a 1,10 metra širokej látke bolo zabalené telo Ježiša po umučení. 

Niektoré štúdie tvrdia, že plátno pochádza zo stredoveku. Napríklad v roku 1988 tri nezávislé laboratóriá datovali vzorku z plátna pomocou testovania uhlíkom a dospeli k záveru, že látka pochádza z obdobia medzi rokmi 1260 a 1390 nášho letopočtu.

Mnohí vedci však tieto výsledky spochybnili v súvislosti s umiestnením testovaného materiálu. Vzorka bola totiž odobratá z rohu látky, ktorý bol pravdepodobne súčasťou stredovekej opravy po poškodení požiarom, a takisto bol znehodnotený množstvom dotykov, keďže pri manipulácii s plátnom sa najčastejšie chytalo za rohy.

Ako píše Catholci News Agency, Turínske plátno je jedným z najštudovanejších a najkontroverznejších náboženských artefaktov na svete. Plátno je uložené v katedrále v Turíne a nesie na sebe obraz muža, ktorý bol ukrižovaný.

CNA pripomína dôkazy, ktoré naznačujú jeho pravosť. Plátno zobrazuje prednú a zadnú časť mužského tela a rany, ktoré zodpovedajú evanjeliovým správam o Kristovom umučení: rany od bičovania, vpichy na zápästiach a nohách a rana na boku.

Fantiho výskum

Ďalší výskum plátna bol v roku 2017 a ukázal, že Turínske plátno obsahuje stopy krvi mučenej osoby. Výskum tak vyvracia tvrdenia, že plátno, do ktorého bolo zavinuté mŕtve telo Ježiša Krista, bolo namaľované a je iba stredovekým falzifikátom. Malinké častice odtlačené na ľanovom vlákne plátna podľa výskumníkov dokazujú, že obeť zabalená do plátna podstúpila veľké utrpenie.

„Tieto nanočastice majú nezvyčajnú štruktúru, veľkosť a rozdelenie,“ hovorí profesor Giulio Fanti z Univerzity v talianskej Padove. „Vykazujú vysokú mieru prítomnosti kreatinínu a feritínu, ktoré sú väčšinou nájdené u ľudí, ktorí podstúpili mučenie. Prítomnosť týchto biologických nanočastíc nájdených počas nášho výskumu poukazuje na násilnú smrť človeka zabaleného do Turínskeho plátna.“

Fanti taktiež poznamenáva, že smer a tvar krvných tokov naznačujú viacero polôh tela, ako by sa dalo očakávať, ak by bol muž po smrti premiestnený, zabalený do látky a pochovaný podľa starovekých židovských zvykov.

Turínske plátno bolo prvýkrát vystavené v roku 1357 vo francúzskom kostole Lirey pri Troyes. V roku 1389 vtedajší biskup napísal sťažnosť pápežovi, že ide o rafinovane namaľované plátno a kúpené len za účelom zisku. Moderné hypotézy však poukazujú na to, že za touto správou biskupa mohla byť nejaká žiarlivosť alebo závisť a plátno chcel spochybniť.

Po zastávke v Chambéry sa plátno v roku 1578 dostalo na miesto, ktoré mu dalo meno: do turínskej katedrály v Taliansku, kde sa uchováva dodnes. Katolícka cirkev Turínske plátno ako relikviu však neuznala a ani sa nevyjadrila k jej pravosti, aj keď si plátno osobne pozreli viacerí pápeži. Plátno je považované za ikonu.