Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
03. 09. 2017, 12:14

Aj v Amerike budem ohlasovať Krista. Čo iné má biskup robiť?

O prvých skúsenostiach s novým pôsobiskom v USA sme sa rozprávali s gréckokatolíckym biskupom Milanom Lachom.
Aj v Amerike budem ohlasovať Krista. Čo iné má biskup robiť?

Foto – TASR/Milan Kapusta

Čo vás priviedlo domov na Slovensko?

Vybavovanie pracovných víz, aby som v Spojených štátoch mohol legálne vykonávať službu, ktorou ma poveril Svätý Otec. Zároveň som potreboval odovzdať agendu svojmu nástupcovi na pozícii generálneho vikára, ktorú som zastával v Prešovskej archieparchii. No a, samozrejme, chcel som navštíviť svojich rodičov a príbuzných.

Máte za sebou prvý mesiac na novom pôsobisku v Parmskej eparchii, kam ste odcestovali v polovici júla. Aké bolo prijatie?

Myslím, že ľudia sú radi, že majú svojho biskupa. Niektorí ma čakali na letisku s kvetmi a transparentom na privítanie, deti mi nakreslili obrázky, bolo to milé.

Jedným z vašich prvých krokov bolo prebratie vedenia eparchie. Ako to prebehlo?

V katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa sme slávili božskú liturgiu, počas ktorej apoštolský nuncius prečítal menovací dekrét, ktorým ma pápež František poveril správou eparchie. Touto slávnosťou sa oficiálne začalo moje pôsobenie na novom mieste.  

Pápež František vás koncom júna pomerne prekvapivo menoval za apoštolského administrátora sede vacante eparchie Parma pre Ruténov v USA. Máme tu niekoľko cudzích termínov, ktoré viacerým čitateľom nemusia byť známe. Skúsme ich v krátkosti vysvetliť. Čo je to apoštolský administrátor sede vacante?

Je to cirkevnoprávny termín, ktorým sa označuje služba biskupa, ktorý nie je riadnym sídelným biskupom, ale je menovaný len dočasu. Po uplynutí nejakého obdobia Svätá stolica posúdi, či apoštolského administrátora potvrdí za sídelného biskupa alebo ho vymení. 

Je to štandardný postup?

Povedal by som, že nie je výnimočný. Napríklad blahoslavený biskup Gojdič bol trinásť rokov prešovským apoštolským administrátorom, až potom ho pápež Pius XII. vymenoval za sídelného biskupa. Rovnako vladyka Milan Šášik bol viac ako sedem rokov apoštolským administrátorom a až potom sa stal sídelným biskupom Mukačevskej eparchie.

Termín sede vacante znamená, že biskupský stolec v Parme bol pred vaším príchodom uprázdnený. Ako dlho?

Predo mnou tam približne rok pôsobil iný apoštolský administrátor, arcibiskup William Skurla.

Prečo sa práve on nestal riadnym sídelným biskupom?

Pretože už má svoju vlastnú eparchiu – je arcibiskupom metropolitom v Pittsburgu a z tohto titulu je najvyšším predstaviteľom gréckokatolíckej ruténskej cirkvi v USA. Táto naša cirkev býva nazývaná aj Byzantská katolícka cirkev, pričom z organizačného hľadiska je metropolitnou cirkvou sui iuris, rovnako ako Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Arcibiskup Skurla bol ustanovený za administrátora Parmy len na prechodné obdobie, kým sa nájde dlhodobejšie riešenie.

Posledným riadnym parmským eparchom bol kto?

Biskup John Michael Kudrick, ktorý eparchiu viedol v rokoch 2002 až 2016. V súčasnosti je emeritným biskupom, nedávno bol dokonca na Slovensku, kázal na odpuste v Ľutine.

Viackrát sme spomenuli termín Ruténi, ruténsky. Čo to znamená?

Je to historický latinský termín, ktorý v minulosti zahŕňal nielen súčasných Rusínov, ale dokonca aj Ukrajincov. Celá naša metropolitná cirkev bola nazvaná ruténskou, hoci dnes sa skôr používa termín byzantská, aby sme sa odlíšili od ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v USA či melchitskej cirkvi v USA. V oficiálnej pápežskej ročenke Annuario Pontificio bola donedávna za ruténsku označovaná aj Prešovská archieparchia. Spomínaná Mukačevská eparchia, ktorú vedie vladyka Milan Šášik, je taktiež ruténska.

„Cesta do najvzdialenejšej farnosti mi trvá 12 hodín po diaľnici pri rýchlosti 110 kilometrov za hodinu, čo je maximálna povolená rýchlosť. A tie vzdialenosti budú ešte narastať.“  Zdieľať

Predkami mojich veriacich, ide už o tretiu-štvrtú generáciu, boli Rusíni, Ukrajinci, ale aj Slováci, Maďari, Chorváti... Donedávna v našej eparchii existovali maďarské farnosti, dodnes funguje jedna chorvátska. Je to naozaj veľmi pestré. Nehovoriac o tom, že len kilometer a pol od môjho katedrálneho chrámu sa nachádza katedrála ďalšej eparchie, ktorá patrí do ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Čo za mesto je Parma?

Je to 90-tisícové mesto, ktoré je zrastené s oveľa známejším Clevelandom, kedysi piatym najväčším americkým mestom, centrom hutníckeho priemyslu. Aj naša katedrála kedysi stála na predmestí Clevelandu, ale v polovici 20. storočia ju museli zbúrať kvôli výstavbe diaľničného obchvatu. Keď v roku 1969 Svätá stolica zriadila Parmskú eparchiu vyčlenením z Pittsburskej archieparchie, postavili aj nový katedrálny chrám.

Prečo bolo potrebné zriadiť novú eparchiu?

Kvôli rastúcemu počtu veriacich. Vezmite si, že v súčasnosti sa moja eparchia rozkladá na území 14 federálnych štátov. To je skoro polovica Európy. Cesta do najvzdialenejšej farnosti mi trvá 12 hodín po diaľnici pri rýchlosti 110 kilometrov za hodinu, čo je maximálna povolená rýchlosť. A tie vzdialenosti budú ešte narastať. Juhozápadne od Chicaga vznikajú nové komunity. Ide o ľudí, ktorí sa tam presťahovali za prácou.

Pre nás na Slovensku je to trochu nepochopiteľné, ale ľudia v Amerike nemajú problém predať domov, presťahovať sa niekde úplne inde a začať nový život. Sú to potomkovia prisťahovalcov, nie sú spätí s jedným miestom, nemajú vytvorený taký silný pocit domova ako my.

Správanie veriacich má vplyv na financovanie farností

Spomínali ste, že neďaleko vašej katedrály stojí katedrála ukrajinských gréckokatolíkov. Je medzi vašimi cirkvami nejaká rivalita?

Nenazval by som to rivalitou. Už som sa dokonca zoznámil s ich biskupom, je štyridsiatnik ako ja. Nemali sme však veľa času, tak sme sa dohodli na ďalšom stretnutí. Pravdou však je, že veriaci migrujú nielen medzi mestami, ale aj medzi farnosťami. Túžia po duchovne, dôležité pre nich je, že sú v katolíckej cirkvi, ale či ide o ruténsku alebo ukrajinskú farnosť, pre nich nie je až také podstatné. Keď má nejaká rodina pocit, že ich kňaz sa nedostatočne stará o svoju farnosť alebo slabo káže, prejdú do inej.

Takže kňazi sa musia obracať, aby si udržali svojich veriacich.

Všetko záleží na tom, nakoľko ten-ktorý kňaz reaguje na výzvu evanjelizácie, či sa ujíma všetkých ľudí, ku ktorým je poslaný.

Ak to vyjadríme ekonomickým jazykom, tak čelia tlaku konkurencie.

Áno, musia sa snažiť, lebo – keď ste už spomenuli ekonomický faktor – správanie veriacich má vplyv aj na financovanie farností. Štát nedáva na chod cirkví ani cent. Všetko vrátane platov a zdravotného poistenia kňazov je hradené zo strany veriacich. Približne tretina kňazov má navyše aj rodinu. Iní sú zasa vo vysokom dôchodkovom veku, niektorí majú už okolo sedemdesiatky – osemdesiatky.

Farníci sa starajú aj o kňazovu manželku a deti?

Záleží to od prípadu k prípadu. Manželky kňazov zvyčajne majú svoje zamestnania a tak prispievajú nielen do rodinného, ale aj do farského rozpočtu, ako ktorýkoľvek iný veriaci. Ale keď je manželka na materskej, farnosť sa stará aj o ňu.


Biskup Milan Lach udeľuje požehnanie speváčke ľudových rusínskych, šarišských a duchovných piesní Anne Servickej. Foto – TASR/Milan Kapusta

Akou formou veriaci poukazujú peniaze farnosti?

Prax je väčšinou taká, že na začiatku kalendárneho roka každá rodina dostane 53 obálok, na každý týždeň jednu. Plus obálky na prikázané sviatky a zádušné soboty, čo sú modlitby za zosnulých v byzantskej cirkvi. Vložia tam peniaze alebo šek, koľko uznajú za vhodné a pre farnosť potrebné, napíšu svoje meno a prinesú na božskú liturgiu. Je to decentný spôsob, nikto nevidí, koľko kto dáva. Alebo tak urobia elektronickou formou.

Farnosti sa zrejme nespoliehajú len na príspevky od veriacich.

Máme farnosti, ktoré sa naučili naozaj dobre hospodáriť. Robia fundraising alebo predávajú národné jedlá, napríklad lepia pirohy, ktoré každý utorok a štvrtok popoludní predávajú. Takýmto spôsobom dokážu celkom dobre zarobiť na svoje potreby.

A vy ako biskup žijete z čoho?

Tak, ako veriaci vykrývajú plat kňaza, tak farnosti vykrývajú plat biskupa. Je stanovený istý podiel, asi 10 percent, ktorý farnosti zo svojich príjmov odvádzajú diecéze.

Bývate kde?

V štvorizbovom bungalove, kde býval aj môj predchodca. Pre mňa osobne je to veľký byt, budem mať čo upratovať. U jezuitov som bol naučený na nižší štandard. Do úradu to mám tri minúty.

Ten je asi trochu honosnejší.

Ani by som nepovedal. Je to bývalá gréckokatolícka stredná škola, zatvorili ju niekedy v 70. rokoch. Z tried potom urobili kancelárie. Traja ľudia tu pracujú na plný úväzok, niekoľkí ďalší na čiastočný. Eparchia má len okolo tridsať farností a približne toľko kňazov, takže administratíva nie je príliš rozsiahla. Z úradu sa dostanem priamo aj do katedrály.

Už ste si vybrali najbližších spolupracovníkov – vikárov?

Zatiaľ sa len rozhliadam, takže nevyhnutnú agendu som nateraz delegoval iba na dočasné obdobie.

Podstatné je ísť k ľuďom a byť s nimi

Zavítali ste už osobne do niektorých farností?

Bol som sa ľuďom predstaviť v štyroch farnostiach okolo Clevelandu, kde som slávil božskú liturgiu. Asi tretina našich farností sa nachádza práve v okolí tohto mesta. Ďalšie tri-štyri sú v okolí Chicaga, štyri okolo Detroitu, ďalšie sú v Colombuse, Mineapolise, Indianapolise, Saint Luise či v Kansas City.

Takže ide o typické mestské farnosti?

Áno, aj keď nesídlia v downtowne, teda v obchodno-administratívnom centre, ale na perifériách, kde ľudia žijú a bývajú. Bol som tiež na odpustovej slávnosti Panny Márie Máriapósckej v našom mariánskom pútnickom mieste v Burtone v štáte Ohio.

Keďže súčasťou biskupského poslania je navštevovanie farností a vysluhovanie sviatostí, tak sa asi dosť nacestujete.

To áno. Mám služobné auto, takže na cesty, ktoré sa budú dať zvládnuť za šesť hodín, pôjdem autom. Dlhšie trasy asi radšej absolvujem letecky. Podstatné je ísť k ľuďom a byť s nimi.     

Spomenuli ste, že časť kňazov je už vo vysokom dôchodkovom veku. Ako to vyzerá s novými povolaniami?

Máme troch bohoslovcov v seminári v Pittsburghu, kde je centrálny seminár pre celú gréckokatolícku ruténsku cirkev. Ale sú tam aj melchiti, čo sú arabskí gréckokatolíci, a Rumuni, ktorí tiež majú v USA svoju eparchiu. Ukrajinskí gréckokatolíci, ktorých je najviac, majú svoj seminár vo Washingtone.

Táto náboženská pestrosť je pre našinca až neuveriteľná...

A to hovoríme len o gréckokatolíkoch, spolu je tu až 16 biskupov východných katolíckych cirkvi. V Amerike stojí na kilometri štvorcovom aj sedem-osem sakrálnych budov rôznych cirkví a náboženstiev.

Medzi vašimi kňazmi prevažujú ženatí muži alebo celibátnici?

Viac máme celibátnikov, keďže ešte donedávna platil dekrét, ktorým Svätá stolica v 19. storočí zakázala v krajinách, kde boli východné katolícke cirkvi v menšine, svätiť za kňazov ženatých mužov. Zrušil ho až pápež František koncom roka 2014. Dekrét bol reakciou na sťažnosti kanadských, amerických, ale aj austrálskych rímskokatolíckych biskupov, že prítomnosť ženatých kňazov, ktorých počet vzrástol v dôsledku prisťahovalectva, môže predstavovať vážny škandál.

Znamená to, že ešte pred niekoľkými rokmi nemohli byť v Spojených štátoch ženatí muži svätení za kňazov východných katolíckych cirkví?

Časom ten dekrét prestal byť rešpektovaný a svätenie ženatých mužov bolo ticho akceptované. Ale k jeho formálnemu zrušeniu došlo až pred troma rokmi. Došlo tak k dôležitej náprave, keďže svätenie ženatých mužov patrí k tradícii východných cirkví. 

Čo ste sa za ten mesiac dozvedeli o svojich veriacich?

Sú to ľudia, ktorí celý život pracovali na svoje živobytie, nič nedostali zadarmo. Sú skôr v dôchodkovom a preddôchodkovom veku, ale narazil som aj na mnohopočetné rodiny, ktoré majú osem-desať detí. Zasiahlo ma to, že niektorí ľudia v nedeľu cestujú aj dve hodiny, aby prišli do chrámu.

Ale celkovo asi ruténskych gréckokatolíkov ubúda?

Áno, ale to platí o všetkých katolíkoch v tejto časti USA. Krstov nie je veľa, veriaci ľudia bez ohľadu na konkrétne vierovyznanie čelia silnému sekularizmu, ktorý nás na Slovensku ešte len čaká. Vážnym problémom je aj presúvanie za prácou. Keď sa rodina odsťahuje na miesto, kde nie je gréckokatolícka farnosť, postupne sa asimiluje s rímskokatolíkmi alebo s pravoslávnymi.


Biskup Milan Lach. Foto – TASR/Milan Kapusta

Kňazi na Slovensku slávia omše, vysluhujú sviatosti, učia náboženstvo, organizujú rôzne stretnutia pre deti, mládež, rodiny... Ako vyzerá pastorácia vo vašich farnostiach?

Väčšina aktivít sa odohráva počas víkendov, keďže cez týždeň ľudia pracujú od rána do večera. Nielen za prácou, ale aj do kostola musia mnohí cestovať niekoľko desiatok kilometrov. Tá realita je úplne iná ako na Slovensku, kde sú ľudia v kostole do niekoľkých minút. Po nedeľnej liturgii je zvyčajne agapé, kde si kňaz posedí s veriacimi pri káve, koláčikoch a až potom sa rozchádzajú domov, prípadne niekde na obed.

„Keď má rodina pocit, že ich kňaz sa nedostatočne stará o svoju farnosť alebo slabo káže, prejdú do inej.“  Zdieľať

V USA neexistuje nič ako školská katechéza, náboženstvo sa na štátnych školách nesmie vyučovať. Výučba prebieha vo farnostiach, pričom ju zabezpečujú laickí katechéti, nie kňazi. Robia sa aj rôzne ďalšie aktivity, stretnutia, tábory...

Na našom portáli sme sa viackrát venovali problematike spovede v súčasnosti. Ako to vyzerá medzi americkými gréckokatolíkmi?

Aj tu je spovedná prax odlišná od tej na Slovensku. Počas liturgie sa všetci ľudia zdvihnú a idú na sväté prijímanie. K sviatosti zmierenia však nepristupujú v takej miere, ako by to bolo vhodné. Je to naozaj téma, pri ktorej si musíme klásť otázku, čo s tým? Ako im sprostredkovať skutočnosť, že ide o dôležitú sviatosť, o stretnutie s Kristovým odpustením. Mnoho závisí od samotných kňazov, nakoľko poukazujú na význam sviatosti zmierenia a vytvárajú pre ňu priestor. Do istej miery sú naši veriaci ovplyvnení protestantizmom, ktorý nepozná osobnú sviatosť zmierenia. Ale je tu aj trochu pohodlnosti zo strany kňazov.

Amerika nebola mojím snom

Okrem toho, že ste biskupom, ste aj rehoľníkom – jezuitom. Máte v okolí nejakých rehoľných spolubratov?

Priamo v Clevelande sa nachádza jezuitská John Caroll University, kde som bol pozvaný 31. júla, na sviatok nášho zakladateľa Ignáca z Loyoly. V meste máme aj strednú školu, dva kilometre od môjho sídla je exercičný dom, takže jezuitské zázemie je tu silné. Spolubratia mi dali kľúč, povedali, že dvere sú pre mňa vždy otvorené. Dobre mi to padlo.

A čo skauti, ku ktorým tiež patríte?

Je tu celonárodná skautská organizácia Boy Scouts of America. Okrem nej pôsobí aj katolícka skautská organizácia. Dôležité pre mňa je, nakoľko rešpektujú morálne princípy, keďže v tejto oblasti je to niekedy u amerických skautov nejednoznačné.

Rozprávame sa o vašom súčasnom pôsobení, ale vráťme sa ešte trochu do minulosti. Už dlhšie sa spomína možnosť vzniku novej eparchie na východnom Slovensku, pričom o vás sa hovorilo ako o možnom eparchovi. Napokon prešovský arcibiskup Ján Babjak zriadil v Humennom len vikariát a vás Vatikán poslal na úplne iné miesto. Prečo?

O mojom pôsobení rozhodla Svätá stolica a ja to rešpektujem. Čo sa týka novej eparchie, myslím, že ten proces ešte nie je uzavretý, ale všetko chce svoj čas.

Prečítajte si aj
Odchádza biskup, ktorý bude chýbať Zdieľať

Keď sa vám ozval apoštolský nuncius s tým, že pápež vás posiela do USA, aká bola vaša reakcia?

Bol som otvorený všetkým možnostiam. Pozíciu prešovského pomocného biskupa som sa snažil zastávať najlepšie, ako som vedel. To isté platilo aj o pozícii predsedu rady pre pastoráciu v zdravotníctve a bioetickej subkomisie v rámci KBS. Budúcnosť som neriešil. Keď prišla ponuka ísť do USA, pretože Svätý Otec ma tam potrebuje, dal som sa k dispozícii, neriešil som, čo alebo kto je za tým. Rozhodol som sa úplne slobodne.

Ani ste predtým nenaznačovali, že by ste rád išli na nejaké nové miesto?

Určite nie, nič som nenaznačoval. Amerika nebola mojím snom. Ale ak je potrebné ísť a ohlasovať Krista, čo iné by mal biskup robiť?

V rozhovore, ktorý ste dali po svojom menovaní pre Tlačovú kanceláriu KBS, ste Slovákom odkázali: „Usilujte sa byť pravdiví k sebe aj k iným, nezáviďte si, ba práve naopak, doprajte iným a majte radosť a pokoj v srdci. Takých kresťanov potrebuje zažiť Slovensko.“ To znie ako cirkevno-štátnický odkaz.

Veľkú časť svojho života som prežil na Slovensku, štyri roky som tu pôsobil ako biskup a cítil som, že práve toto najviac potrebujeme. Platí to aj pre mňa. Každý z nás potrebuje byť pravdivý a hľadať pravdu, ktorú my kresťania nachádzame v osobe Ježiša Krista. Potrebujeme sa posúvať dopredu, nie prešľapovať na mieste.

Váš jezuitský spolubrat vladyka Cyril Vasiľ napriek tomu, že dlhodobo žije a pôsobí v Ríme, z času na čas s odstupom a s nadhľadom komentuje náboženský, ale aj spoločenský vývoj na Slovensku. Naposledy napríklad pri rušení Mečiarových amnestií. Budete aj vy robiť podobne?

Momentálne potrebujem spoznať predovšetkým situáciu v Spojených štátoch. Ale keď bude záujem o môj názor k dianiu na Slovensku a budem sa v tej téme cítiť doma, nevidím problém, prečo by som sa nevyjadril. 

Čo prvé vás čaká po návrate do USA?

Budeme mať Radu hierarchov našej gréckokatolíckej ruténskej cirkvi. Potom ma čaká odpustová slávnosť Matky Ustavičnej Pomoci na pútnickom mieste v Uniontowne neďaleko Pittsburghu, kde pôsobia naše sestry baziliánky. Budem tam kázať, spovedať, budem jednoducho s ľuďmi.

A rovnako aj počas nasledujúcich mesiacov budem robiť to, čo robia biskupi po celom svete – starať sa o spásu duší každodenným riešením vzniknutých situácií a modlitbou.

Odporúčame