Prečo mladí ľudia veria menej

Prečo mladí ľudia veria menej

Modlitby za pokoj, spravodlivosť a zmierenie v kostole kláštora dominikánov v Košiciach v roku 1998. Ilustračné foto – TASR/Svätopluk Písecký

Dospelí pred štyridsiatkou sú nábožensky vlažnejší než starší dospelí, všíma si medzinárodný prieskum religiozity, v ktorom sú aj dáta zo Slovenska.

Nezávislý ústav Pew Research Center, ktorý uskutočňuje prieskumy k rôznym spoločenským otázkam, minulý týždeň zverejnil pozoruhodnú štúdiu s názvom Vekový rozdiel v náboženstve okolo sveta.

Základné zistenie? Mladí dospelí, teda ľudia vo veku 18 – 39 rokov sú väčšinou menej religiózni než ľudia po štyridsiatke.

Od krajiny ku krajine sa veľkosť tohto vekového rozdielu líši. No vo všeobecnosti je jeho existencia pozorovateľná tak vo väčšinovo kresťanských, ako aj moslimských štátoch, v krajinách s vysokým i nízkym podielom veriacich či v štátoch rozvojových i rozvinutých.

Potvrdzujú to čísla o náboženskej príslušnosti, návštevnosti bohoslužieb, dennej modlitbe i subjektívnom pocite dôležitosti náboženstva pre vlastný život, ktoré výskumníci zozbierali z približne stovky štátov sveta. Štúdia je cenná práve svojou prílohou (od strany 64), kde sa nachádzajú percentuálne údaje o každej z týchto kategórií a za každú skúmanú krajinu zvlášť vrátane Slovenska.

Slováci a hĺbka náboženského života

Pre mnohých nebude prekvapením, že náboženstvo skôr oslovuje starších ako mladších. Nejako intuitívne to tušili.

V tomto zmysle americká štúdia neprináša nič svetoborné. No niektoré jej čiastkové výsledky poukazujú na oblasti, kde by cirkvi mohli intenzívnejšie zacieliť svoje aktivity.

Dobrým príkladom sú údaje za našu krajinu. Na Slovensku deklaruje náboženskú príslušnosť k niektorej cirkvi 75 percent ľudí. Avšak o hĺbke religiozity obyvateľstva lepšie svedčia tri iné ukazovatele.

Týždenne navštevuje bohoslužby 23 percent Slovákov, rovnaké percento deklaruje, že náboženstvo zohráva v ich živote dôležitú úlohu a 31 percent našich krajanov sa denne modlí.

V medzinárodnom porovnaní to nie sú najhoršie čísla. Napríklad v susednom Rakúsku väčší podiel obyvateľstva ako u nás deklaruje náboženskú príslušnosť (84 percent), no len 12 percent hovorí, že viera je pre ich život veľmi dôležitá, 11 percent chodí týždenne na bohoslužby a iba 8 percent sa denne modlí...

Lenže vráťme sa na Slovensko. Keď vyššie zmienené údaje o religiozite populácie rozdelíme podľa veku na dospelých pred štyridsiatkou a po nej, odhalí sa nám vlažnejšia nábožnosť mladších ročníkov.

Náboženskú príslušnosť deklaruje 80 percent Slovákov nad štyridsať rokov, ale len 71 percent ľudí vo veku 18 – 39 rokov.

Že náboženstvo je veľmi dôležité v ich živote, tvrdí 31 percent Slovákov nad štyridsať rokov, ale len 17 percent 18 – 39-ročných.

A presne rovnaké sú generačné rozdiely v týždennej návštevnosti bohoslužieb. Do kostola chodí aspoň raz do týždňa 31 percent štyridsiatnikov a starších, ale len 17 percent 18 – 39-ročných.

Najmarkantnejší je rozdiel v modlitebnom živote starších a mladších dospelých na Slovensku: Denne sa modlí 43 percent Slovákov nad štyridsať rokov, ale len 20 percent 18 – 39-ročných.

Sekularizácia alebo gerontotranscendencia?

Veriaci by na tomto mieste mohli prepadnúť beznádeji v otázke vyhliadok náboženstva, kým ateisti zase triumfalizmu. No americká štúdia vo svojej diskusnej časti uvádza, že náboženská vlažnosť mladších dospelých je medzi spoločenskými vedcami vysvetľovaná dvojako:

Na jednej strane je tu sekularizačná téza. Teda že s rastom bohatstva, dlhším a zdravším životom či s vyššou priemernou úrovňou vzdelania sa spoločnosti prirodzene stávajú menej nábožnými. V živote ľudí je totiž menej neistôt, s ktorými by sa museli utiekať k nadprirodzeným autoritám.

Na druhej strane je téza, že náboženská angažovanosť človeka sa počas života mení a pripomína písmeno „U“. Príchylnosť k viere je silná najmä na prahu dospelosti, keď si mladý človek formuje svoj svetonázor a existenčne sa hľadá. Potom si zakladá rodinu a buduje pracovnú kariéru, keď kvôli napĺňaniu svetských ambícií zväčša ignoruje duchovnú sféru. No v starobe sa zase o náboženstvo začína zaujímať, pretože človek je konfrontovaný s vyhliadkou vlastnej smrteľnosti a okrem toho sa pod vplyvom životných skúseností posúva k nesebeckým a nematerialistickým hodnotám.

Autori štúdie Vekový rozdiel v náboženstve okolo sveta dodávajú, že naraz môžu platiť obe tézy: Ľudia starnú do viery, ale spoločnosť ako celok sa napriek tomu môže posúvať k sekulárnejším pozíciám.

Možnosť revivalu

Do úvahy pripadá ešte tretia téza, ktorá v štúdii spomenutá nebola: Možnosť náboženského obrodenia.

V dejinách niektorých krajín západnej civilizácie vidieť v horizonte desaťročí prílivy veľkých náboženských prebudení, ktoré sa striedali s obdobiami duchovného odlivu a vlažnosti. Oživenia záujmu o vieru prinášali výnimoční Boží muži ako František z Assisi alebo John Wesley.

Kresťania by na takéto prebudenie nemali len čakať so založenými rukami, ale sa oň cieľavedome usilovať. Pomôcť im môžu aj výsledky diskutovanej štúdie.

Ak na slovenských číslach vidíme prepad najmä v oblasti modlitebného života mladých dospelých, potom by cirkvi mohli napríklad viac hovoriť o spôsoboch, ako zapracovať pravidelnú modlitbu do našich denných rozvrhov.

Pokiaľ sa mladí dospelí prirodzene orientujú na materiálne zabezpečenie rodiny či dosahovanie pracovných cieľov, potom im možno pripomenúť prínos krátkej prosebnej modlitby pred akýmkoľvek podujatím či stručnej ďakovnej modlitby po nejakom osobnom úspechu. Okrem iného to prináša stíšenie pred dôležitým termínom, ale tiež upriamuje pozornosť na to, čo je v našich životoch v poriadku.  

Ak ľudia žijúci v materiálnom dostatku už nepotrebujú odpovede, ktoré po stáročia vyvíjalo náboženstvo pre potreby ľudí žijúcich v materiálnom nedostatku, ešte to nemusí znamenať, že náboženstvo je nepotrebné. Duchovné autority by sa akurát mali zamerať na vypracovanie odpovedí na otázky, s ktorými prichádza človek žijúci v blahobyte. Lebo oboje, nadbytok i nedostatok, prináša so sebou svoje výzvy...

A tak by sa dalo pokračovať. Kvôli nižšej nábožnosti mladých netreba strácať nádej. V konečnom dôsledku si len viera musí nájsť svoju cestu k mladým dospelým.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo