Prezidenti – návštevníci pápeža a jeho posolstvo elitám

Prezident Hollande po prvýkrát navštívil pápeža Františka, koncom marca sa s ním stretne aj americký prezident Obama. Hlava Cirkvi si našla čas aj na posolstvo účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. 

V závere pracovného týždňa dopoludnia prijal František na súkromnej audiencii francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda. Po vyše polhodinovom stretnutí, na ktorom sa okrem francúzsko-vatikánskych vzťahov rozoberali aj otázky bioetiky, rodín, chudoby, konfliktu v Sýrii, životného prostredia a migrantov, sa prezidentovi venovali štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin a sekretár pre vzťahy so štátmi Dominique Mamberti. Jeho ceste do Vatikánu predchádzala domáca petícia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 ľudí. Od pápeža žiadali, aby vyjadril svoje „hlboké znepokojenie a rastúce obavy“ pri svojom stretnutí s prezidentom. Ten totiž v máji 2013 napriek niekoľkomesačným státisícovým protestom podpísal zákon umožňujúci manželstvá a adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia, povolil výskum na ľudských embryách, v súčasnosti pripravuje napr. legalizáciu eutanázie. Petícia podľa hovorcu francúzskeho episkopátu Bernarda Podvina rozhovory pápeža a francúzskeho prezidenta významne ovplyvnila.

V piatok skoro ráno pred Hollandovou vatikánskou návštevou vybuchla v Ríme malá podomácky vyrobená nálož. Stalo sa tak neďaleko Kostola Saint-Yves des Breton v blízkosti francúzskeho veľvyslanectva pri Svätej stolici. Výbuch poškodil tri zaparkované vozidlá a okná neďalekej budovy.

Naposledy navštívil najvyšší francúzsky reprezentant centrum katolíckeho sveta v októbri 2010. Išlo vtedy o Nicolasa Sarkozyho, ktorého prijal Benedikt XVI. Piatkové stretnutie s Hollandom bolo už ôsmou návštevou prezidenta V. Francúzskej republiky vo Vatikáne. Pri svojich štyroch predchádzajúcich cestách do Ríma prezident Hollande Apoštolský palác obišiel.

Obama príde čoskoro

O niekoľko týždňov sa vo Vatikáne uskutoční aj iná významná prezidentská audiencia. Americký prezident Barack Obama navštívi hlavu cirkvi 27. marca. Informáciu priniesol pred pár dňami Biely dom. „Prezident sa teší na diskusiu s pápežom Františkom o ich spoločnom záväzku bojovať proti chudobe a rastúcej nerovnosti“, uvádza vyhlásenie kancelárie sídla amerického prezidenta. Pôjde o ich prvé spoločné stretnutie, hoci Obama sa 10. júla 2009, počas svojho prvého funkčného obdobia, stretol už s Františkovým predchodcom Benediktom XVI. Okrem Vatikánu absolvuje prezident Obama počas svojej európskej cesty aj oficiálne návštevy Talianskej republiky, Belgického kráľovstva a Holandského kráľovstva.

Videoreportáž zo stretnutia pápeža Františka a francúzskeho prezidenta F. Hollanda.

30 rokov americko-vatikánskych vzťahov

V uplynulých dňoch si Svätá stolica a Spojené štáty americké pripomenuli 30. výročie ustanovenia vzájomných diplomatických vzťahov. Pri tejto príležitosti americký veľvyslanec pri Svätej stolici Kenneth Hackett otvoril v utorok v Ríme fotografickú výstavu dokumentujúcu rozvoj týchto vzťahov.

Napriek starobylosti pápežskej diplomacie a jej inštitúcií, ako aj vyše dvestoročnej existencii Spojených štátov amerických, datujeme ustanovenie diplomatických stykov medzi USA a Svätou stolicou síce do obdobia 19. storočia, no k ich obnoveniu a prvému recipročnému vyslaniu veľvyslancov došlo až v prvej polovici 80. rokov minulého storočia. Od začiatku pontifikátu Jána Pavla II. v októbri 1978 bolo zjavné, že jedným z programových bodov tohto pápeža bude práca na „dekomunizácii“ strednej a východnej Európy. Táto významná súčasť duchovných a politických aktivít pápeža pochádzajúceho z „východného bloku“ sa celkom pochopiteľne stretla so sympatiami u Ronalda Reagana. Po prvýkrát sa obaja stretli 7. 6. 1982, pričom zistili, že majú na jaltský systém veľmi podobné názory.

Aj keď je ťažké určiť presne, kedy u Reagana vyvstala myšlienka ustanoviť so Svätou stolicou formálne diplomatické styky, definitívne rozhodnutie sa uskutočnilo 10. januára 1984. Vnútropolitické okolnosti v USA boli v tom čase už omnoho priaznivejšie, keďže v tom čase viac ako konfesionálne rozdelenie (väčšinoví protestanti vs. menšinoví katolíci) dominoval faktor zjednocujúci obyvateľstvo naprieč náboženským či politickým spektrom, a to boj proti komunizmu v atmosfére pretrvávajúcej studenej vojny. Ustanoveniu diplomatických stykov na úrovni veľvyslancov napomohla nesporne aj osobná blízkosť Jána Pavla II. a Ronalda Reagana. Pápež i prezident zdieľali spoločný záväzok proti komunizmu, paralelné zahraničnopolitické pozície, rozpoznanie dôležitej úlohy náboženstva v medzinárodných vzťahoch a túžbu udržať dobré vzťahy; všetko to prispelo k priaznivému prostrediu na ustanovenie diplomatických vzťahov. Jedinou formálnou prekážkou bol stále platný zákon z roku 1867 zakazujúci výdavky na diplomatické zastúpenie pri Svätej stolici. Kongres ho zrušil 22. novembra 1983. Prvým americkým veľvyslancom sa stal William A. Wilson. Jeho menovanie potvrdil Senát 7. marca 1984, pričom 9. apríla toho roku odovzdal svoje poverovacie listiny Jánovi Pavlovi II. Ten pri tej príležitosti označil vyslanie amerického veľvyslanca za „historický moment“, pričom neopomenul ani dlhodobé priateľské vzťahy medzi USA a Svätou stolicou, ktoré dovtedy jestvovali.

„Som šťastný, že som súčasťou tohto odkazu a partnerstva a taktiež dúfam, že naše styky so Svätou stolicou sa počas môjho pôsobenia v Ríme budú posilňovať a rozširovať naprieč širokým spektrom svetových otázok“, napísal vo svojom blogovom posolstve súčasný veľvyslanec Hackett. Zároveň pripomenul, že začiatkom januára zomrel vo veku 86 rokov jeden z jeho predchodcov, Thomas Patrick Melady (1927–2014), ktorý bol americkým veľvyslancom pri Svätej stolici počas trvania vojny v Perzskom zálive.

"Jedinou istou zahraničnou cestou je májová návšteva Svätej zeme. Okrem nej prichádza do úvahy aj Južná Kórea, Sarajevo, Srí Lanka, Filipíny či USA. Nijaké definitívne rozhodnutie však ešte nebolo prijaté."

Zdieľať

Posolstvo elitám

František pokračuje aj v písaní posolstiev svetovým štátnikom. Jeho najnovším počinom v tejto oblasti je list účastníkom tohtoročného Svetového ekonomického fóra, ktoré sa každoročne koná vo švajčiarskom Davose. V posolstve vyzýva, aby si predstavitelia politického a ekonomického života pri uskutočňovaní svojich rozhodnutí uvedomovali dôstojnosť každej ľudskej osoby a spoločné dobro ľudstva. Zároveň pripomína, že doterajšie úspechy vyspelých krajín boli dosiahnuté neraz za cenu rozsiahleho sociálneho vylúčenia. Taktiež upozorňuje na pokračujúcu situáciu mnohých ľudí, ktorí každý deň zakusujú situáciu bezpečnosti vlastného prežitia s často dramatickými dôsledkami. „Žiadam vás, aby ste zabezpečili, aby bohatstvo ľudstvu nevládlo, ale slúžilo,“ píše hlava cirkvi v liste, v ktorom okrem vlastnej apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium cituje aj sociálnu encykliku svojho predchodcu Caritas in veritate.

Kam poletí František?

O ďalších činnostiach, ktoré súvisia s medzinárodnou angažovanosťou pápeža Františka, informoval nedávno hovorca Svätej stolice Federico Lombardi. Nateraz jedinou istou je májová cesta do Svätej zeme, v rámci ktorej pápež navštívi Izrael, Jordánsko a Palestínu. Okrem nej sa uvažuje o návšteve Ázie, konkrétne Kórejskej republiky (Južná Kórea) v auguste pri príležitosti šiesteho Ázijského dňa mládeže. Do úvahy pripadá aj návšteva Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, ďalej Srí Lanky a Filipín. Nijaké definitívne rozhodnutie však v súvislosti s týmito potenciálnymi cestami ešte nebolo prijaté. Podľa portálu Vatican Insider nie je vylúčená ani cesta do USA. Tam by František mohol v druhej polovici septembra 2015 navštíviť 8. Svetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať vo Filadelfii.

Prvé takéto stretnutie sa konalo z podnetu Jána Pavla II. v roku 1994. Benedikt XVI. sa osobne zúčastnil 5. stretnutia rodín v španielskej Valencii v roku 2010 a 7. stretnutia v talianskom Miláne v júni 2012. Miesto konania toho nastávajúceho bolo ohlásené vo februári 2013, krátko pred rezignáciou Benedikta XVI.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: youtube.com/radiovaticanavideo

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo