
Časopis Rolling Stone zverejnil článok, v ktorom ocenil Františka a zároveň skritizoval jeho predchodcu. Na kontroverzný text reagoval aj Vatikán. V ňom sa počas uplynulých dní udiali aj významné personálne zmeny. Okrem toho pripravuje centrum katolíckeho sveta aj špeciálny darček pre numizmatikov a pútnikov, ktorí dorazia na aprílovú kanonizáciu Jána XXIII. a Jána Pavla II.
V utorok 28. januára zverejnil americký hudobno-kultúrny časopis Rolling Stone rozsiahly text venovaný pápežovi Františkovi. Autor Mark Binelli v ňom opisuje doterajšie významné udalosti pontifikátu i menej známe skutočnosti, ktoré podľa neho urobili z pápeža jednu z najpopulárnejších a najvplyvnejších osobností súčasnosti. Článok síce na jednej strane vykresľuje hlavu katolíckej cirkvi v mimoriadne pozitívnom svetle, na druhej strane ju však dáva viackrát do kontrastu s emeritným pontifikom Benediktom XVI. Ten je opisovaný ako spiatočník a ľuďom sa odsudzujúci, do seba uzavretý akademik, ktorý podľa autora nenasmeroval cirkev správnym smerom. Benediktov osemročný pontifikát hodnotí celkovo ako „katastrofálny“. Pastoračný štýl súčasného pápeža je navyše niekoľkokrát prirovnávaný k politickému pôsobeniu amerického prezidenta Billa Clintona.
Spomedzi Binelliho prirovnaní dvoch pontifikátov sú všetky viac než len kontrastné. Autor v článku prináša viacero rozdielov, ktoré vyzdvihujú pápeža Františka na úkor jeho predchodcu. Všíma si napríklad, že zatiaľ čo
Benedikt XVI. hovoril v jednej zo svojich katechéz venovaných Poslednému súdu o hriechu, František pri rovnakej téme rozprával o Ježišovi, ktorý čaká v nebi so svätými s otvorenou náručou. Emeritný pontifik bol označený za „zarytého akademika“, ktorý minimalizoval priamy kontakt s veriacimi po svojich audienciách, pričom František po takomto type kontaktu priam baží.
Autor ďalej pripomína nelichotivé príbehy niektorých stredovekých pápežov, ktorí sa do cirkevných dejín nezapísali práve najpozitívnejšie a zároveň dodáva, že hoci Benedikta XVI. nemožno zaradiť do tejto „darebáckej galérie“, je podľa neho „ťažšie si predstaviť horšiu voľbu, ktorá by uspokojila partikulárne záujmy, ktorým čelí katolícka cirkev za posledné desaťročie, než akou bol kardinál Joseph Ratzinger“. Svoj komparatívny opis Františkovho a Benediktovho pontifikátu zakončuje osobnou skúsenosťou s rímskym predavačom z Belize, ktorého sa opýtal, či davy pútnikov prichádzajúce za pápežom Františkom prinášajú aj adekvátny zisk pre jeho obchod. „Všetko, čo tento chlapík robí, je to, že rozpráva o chudobných, no a tak priťahuje práve týchto chudobnejších turistov z miest, akým je Argentína. Títo ľudia nemajú peniaze! Keď bol pápežom Ratzinger, dohrnuli sa Nemci v autobuse. Boli organizovaní a utrácali! Teraz chce každý iba zľavu“, odpovedal predavač autorovi kontroverzného článku.
"Pápež František si veľmi dobre uvedomuje, koľko cirkev dlží jeho predchodcovi.“
Federico Lombardi
K textu zaujal oficiálne stanovisko aj Vatikán. Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi na jednej strane ocenil mimoriadnu pozornosť a pozitívne hodnotenia, ktorých sa pápežovi dostáva zo strany rozličných médií, na druhej strane však skritizoval spôsob, akým bol vykreslený Benedikt XVI. „Bohužiaľ, článok diskvalifikuje sám seba tým, že upadáva do zvyčajnej chyby povrchnej žurnalistiky, ktorá – preto, aby osvetlila pozitívne aspekty pápeža Františka – si myslí, že potrebuje opísať pontifikát pápeža Benedikta v negatívnom svetle, pričom tak činí s prekvapujúcou hrubosťou“, uviedol páter Lombardi. Dodal tiež, že takéto formy žurnalistiky nie sú vhodným spôsobom, ako poslúžiť Františkovi, ktorý „si veľmi dobre uvedomuje, koľko cirkev dlží jeho predchodcovi“.
V ten istý deň, keď časopis Rolling Stone zverejnil svoj text o pontifikovi, došlo vo Vatikáne k významnému personálnemu menovaniu. Pápež František vymenoval arcibiskupa Ilsona de Jesus Montanari, titulárneho arcibiskupa Caput Cilla a sekretára Kongregácie pre biskupov, za sekretára kardinálskeho kolégia. Päťdesiatštyriročný brazílsky rodák v tejto funkcii nahradil designovaného kardinála Lorenza Baldisseriho, sekretára Generálnej synody biskupov. Z titulu funkcie sekretára kardinálskeho kolégia by mal právo byť zároveň aj sekretárom prípadného konkláve. Arcibiskup Montanari vyštudoval právo a ekonómiu v rodnej Brazílii a teológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, kde v roku 2004 nadobudol licenciát z dogmatickej teológie. Za kňaza bol vysvätený 18. augusta 1989. V arcidiecéze, z ktorej pochádza, pôsobil spočiatku ako farský kňaz a učiteľ teológie v tamojšom arcibiskupskom seminári. Neskôr sa stal kancelárom, arcidiecéznym pastoračným koordinátorom a arcibiskupským vikárom. Od roku 2008 pôsobil ako úradník v Kongregácii pre biskupov, za sekretára ktorej ho František vymenoval vlani v októbri.
Nečakaná personálna zmena nastala aj v úrade vatikánskej Finančnej informačnej autority (AIF). Pápež prijal žiadosť jej doterajšieho predsedu, kardinála Attilia Nicoru, o uvoľnenie z tejto pozície. Zároveň vymenoval biskupa Giorgia Corbelliniho za nového predsedu AIF. Biskup Corbellini, ktorý prijal biskupskú konsekráciu z rúk Benedikta XVI. v roku 2009, pôsobí súčasne ako predseda Úradu práce Apoštolskej stolice a ako predseda Disciplinárnej komisie Rímskej kúrie. Medzi rokmi 1993 až 2011 bol vyšším úradníkom Governatorátu Mestského štátu Vatikán, kde pracoval pod priamym vedením arcibiskupa Carla Mariu Vigana, ktorý je súčasným apoštolským nunciom v Spojených štátoch amerických a bývalou „dvojkou“ Vatikánskeho mestského štátu. Svoj nový post bude biskup Corbellini vykonávať spoločne so svojimi doterajšími funkciami. Podľa amerického vatikanistu Johna Allena, Jr. je potrebné Corbelliniho vymenovanie vnímať ako posun od „starých vatikánskych štruktúr“, ktoré reprezentoval kardinál Nicora, disponujúci dlhoročnými dobrými vzťahmi s talianskymi politickými a ekonomickými špičkami, smerom k intenzívnejším reformným pozíciám. Navyše, nevymenovanie kardinála do tejto pozície naznačuje, že prácu AIF vníma pápež skôr ako technickú než politickú záležitosť, t. j. že jej kompetencie sú nadradené jej „cirkevnému statusu“ v rámci hierarchie vatikánskych úradov.
Vnútorné štruktúry Vatikánu však nie sú uzavreté do seba. Svedčí o tom aj najnovšia aktivita Vatikánskeho filatelistického a numizmatického úradu. Pri príležitosti kanonizácie pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II., ktorá sa uskutoční 27. apríla počas Nedele Božieho milosrdenstva, emituje 3. marca oficiálne pamätné medaily. Získať ich bude možné v dvoch vyhotoveniach: bronzovom a striebornom. Na lícnej strane každej z nich bude situovaný erb pápeža Františka, pričom rubová strana bude znázorňovať profily oboch kanonizovaných pontifikov s latinským textom Ioannes XXIII et Ioannes Paulus II Sancti Proclamantur XXVVII Apr. MMXIV. (Ján XXIII. a Ján Pavol II. vyhlásení za svätých 27. apríla 2014).
Marián Sekerák
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.